Diskusia:Jozef Tiso

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Biograficka skratka[upraviť kód]

v článku o Česko-Slovensko sa píše:

  • po česky a do roku 1990 aj po slovensky: Československo

ja som si myslel, ze na statny utvar medzi rokmi 1918-1990 plati to Československo ale po tych upravach to chapem tak, ze aj spatne plati v slovencine Česko-Slovensko aj ked nebola vobec ziadna slovenska autonomia kedze nezijem na Slovensku, nie je mi to uplne jasne, prosim o kratke vysvetlenie a upravu clanku o Česko-Slovensku v tomto zmysle

  • In 1915 he became the director of the Theological Seminary of Nitra - to je jasne
  • teacher at the Seminary of Divinity at Nitra

ten seminar of devinity mi je zahadou, mne sa to zdalo ako vyssia teologicka skola ako ten teologicky seminar resp. bohoslovecky seminar, ale moc sa nevyznam --Mt7 18:51, 12 apr 2005 (UTC)

momentalne je v Nitre

  • knazsky seminar
  • teologicky institut

vid http://www.ksnr.sk/

--Mt7 19:04, 12 apr 2005 (UTC)

Ja už som to tu viackrát niekde uvádzal, takže stručne. Štátny útvar existujúci od roku 1918 do 1992 sa podľa pravidiel slovenského pravopisu (od roku 1990) píše Česko-Slovensko.

Theological seminary má byť teologický seminár, Seminary of Divinity má byť bohoslovecký seminár (či to je v praxi to isté alebo nie neviem, každopádne je to niečo veľmi podobné). Bronto 23:14, 12 apr 2005 (UTC)


Československo alebo Česko-Slovensko?[upraviť kód]

Podľa pravopisných pravidiel sa na označenie štátu Čechov a Slovákov používa pojem Česko-Slovensko (so spojovníkom), podobne Rakúsko-Uhorsko a nie Rakúskouhorsko. Taktiež píšeme ČSR - Česko-slovenská republika, ČSSR - Česko-slovenská socialistická republika, ale ČSFR - Česká a Slovenská Federatívna republika. (nepodpisal sa Redaktor:Wikipedian)

  • Toto už prosím dajme na Hlavnú stránku, lebo sa to omieľa stále dookola. :) --AtonX 14:24, 5 apríl 2006 (UTC)
    • Tak ako sa už nedočítate v jednom zo zmazaných článkov, Jazykový ústav Ľ. Štúra SAV nemohol neakceptovať zákonné rozhodnutia parlamentu a názvy o ktorých je reč považoval za politické pravopisné výnimky. Poslednú takúto výnimku oznámil 26. apríla 1990 prostredníctvom ústrednej tlačovej kancelárie (týkal sa písania veľkých písmen v názve štátu Česká a Socialistická Federatívna Republika, kde podľa slovenského pravopisu majú byť slová federatívna a republika písané malými písmenami). Je pravda že Kačala (kto to je sa nedočítate na rovnakom mieste ako vyšsie) vyhlásil, že "neoficiálny názov federatívnej republiky sa kodifikačne upravuje na Česko-Slovensko", slová kodifikovaný a neoficiálny si však navzájom protirečia, takže ťažko vôbec pochopiť čo tým chcel autor povedať. Bronto sa teda od začiatku mýli, keď dopĺňa spojovník do názvu Československo - platia oficiálne názvy, ktoré nepodliehajú žiadnemu slovenskému pravopisu, či inej frustrácii. Nie je myslím dôvod, aby Wikipédia používala neoficiálnu terminológiu, ak len nechce byť neencyklopedická. --Joseliani 19:47, 5 apríl 2006 (UTC)

To, čo tvrdíš je absolútny nezmysel. Česko-Slovensko bolo v medzinárodných zmluvách zapísané so spojovníkom, ktorý vnútroštátne odstránila až ústava z roku 1920. V historiografii sa taký prepis, ktorý nerešpektuje pôvodinu nazýva falzum. Ústava z roku 1920 bola vo vzťahu k medzinárodným dohodám o vytvorení Česko-Slovenska falzum. Slobodní Slováci sa nikdy nevzdali písania Česko-Slovenska so spojovníkom. Výraz bez spojovníka doma bol príznačný pre postavenie Slovákov v tomto štáte. Veď ktorý slobodný národ by názov svojej krajiny dovolil používať ako gramatický sufix k názvu inej krajiny. Písanie názvu Československo bez spojovníka je výrazom toho, že Slováci sa stále neoslobodili zo svojej otrockej povahy.

Ad1/ Trianonská zmluva je zo 4.6.1920 (zrejme hovoríš o nej - okrem nej používa spojovník už iba Pittsburská dohoda) bola v čsl. zbierke uverejnená ako 29/1922 Sb. a na rozdiel od franc. originálu bez spojovníka. Ústava (č. 121/1920 Sb.) bola prijatá už 29. 2. 1920, takže nemohla byť falzom v zmysle ako píšeš. To, že jej ustanovenia sú dnes nazývané fikciami, je iná vec (a skôr charakterizuje fundament na ktorom nástupnícke štáty stoja) Ad2/Oficiálne názvy platia nezávisle od toho, či sú Slováci slobodný národ, alebo neslobodný ne-národ. Ad3/Argument, ktorý nespomínaš, ale na ktorý sa tiež často odvolávajú, je filologické hľadisko ("...rovnosť častí zloženého pomenovania sa v slovenčine vyjadruje spojovníkom atď."). Oficiálne názvy však opäť platia nezávisle od toho, aké jazykové pravidlá sa do aktuálneho vydania pravidiel slov. pravopisu napíšu. -- Anonym, podla vlastneho tvrdenia s:cs:User:Joseliani
Takze: Cesko-Slovensko bolo pouzivane od 1918 do prijatia ustavy 29.2.20. Od vtedy bolo Ceskoslovensko ako nasledok prazskeho centralizmu a neuznavaniu slovenskeho naroda zo strany cechov. K opatovnej zmene (Cesko-Slovensko) doslo po vzniku autonomneho Slov. 6.10.38. Nazov bol pouzivany do rozpadu C-SR teda do 14. resp. 15.3.39. Po vojne bol prijaty opat nazov CSR. Od roku 1960 CSSR a od r. 1990 Ceska a Slovenska Federativna republika. Toť vyklad mojej dejepisarky v skole... --88.212.7.40 14:14, 17. október 2007 (UTC)
Tvoja snaha je chvályhodná, ale bojím sa, že je to problém skôr pre psychiatra...--84.47.94.189 18:45, 17. október 2007 (UTC)

kontroverzia[upraviť kód]

odchadzam a objavim sa asi az zajtra... Kazdopadne su to citlive veci a istotne este budem mat (sice nechut ale) povinnost sa k nim vyjadrit. (ako aj k clanku o Hlinkovi).

Aspon v skratke: Tiso mal iste protizidovske nazory je veta, ktora je podla mna vysmechom obetiam holocaustu... :( Liso@diskprís 16:00, 13 apr 2005 (UTC)

...mal iste protizidovske nazory?! MAL. Bol za ich vyhladzovanie? NEBOL. Rad ich nemal, ale kto ich mal v tej dobe rad?! Hovorit o nom ako o nejakej nacistickej bestii zavana demenciou... Vsetky tie hlupe zaporne reakcie vychadzaju z toho, ze nechapete vtedajsiu dobu ludia, neviete sa do nej vzit.

...Teraz je kazdy mudry, ked vie vsetko o nacistickom Nemecku a o tom co nacisti urobili. 

ALE MYSLITE SI, ZE VTEDY TO TI LUDIA VEDELI A DOKONCA S TYM SUHLASILI???!!! 

Preberte sa vazeni. 
Pri vtedajsej urovni informovanosti a uplnom odkazani 1.SR na informacie z vylucne nemeckej 
strany nemozno ocakavat, aby mal ktokolvek prehlad o tom co nacisti skutocne robili.

...Ako keby ste hovorili o pravekom muzovi, ktory prvy krat videl ohen, ze bol hlupak, ze sa s nim hral a popalil sa. Keby ten chudak vedel ze ohen pali a co moze sposobit, tak by to nikdy neurobil.

...mozno o 50 rokov bude aj Dzurinda kontroverzny - ako kolaborant s americkou vladou, ktora  
rozputala globalny konflikt a pachala holokaust na moslimoch. 
SKUSTE SA NAD TYM ZAMYSLIET.

Bronto pokrivovnim clanku mam na mysli napr. to ako si znovu v citatoch zaradil na koniec protisovske citaty ako keby tie v nasej wikipedii mali hlavne slovo. Tiez protest papeza proti poprave v uplnom zavere clanku znie akoby slo nevinneho cloveka. Ale proste to tak nie je. Navyse pre mna, ktory som sa kedysi (ako katolik vychadzajuci skor z protisovsky ladeneho antikomunistickeho prostredia) zaoberal otazkou Tisa maju ovela vacsiu vypovedaciu hodnotu TISOVE citaty. A ten ktory si mi presunul vyssie, v ktorom v roku 1944 chvali nemcov v liste do Vatikanu (!!! nie do nemecka!) ako nam pomohli vysporiadat sa so zidmi (v case ked uz sa v r. 1942 vedelo co s nimi robia!!!) je pre mna dostatocne vypovedajuci, ze netreba nejakych vytrhnutych viet typu: "bol proti narodnosocialistickemu vyvoju"! Navyse ked vlada pod jeho vedenim vlastne spravila de facto vladu jednej strany a podobne "socialisticke" hovadiny (o "narodnom" charaktere snad netreba ani hovorit). Liso@diskprís 04:52, 15 apr 2005 (UTC)

"na neverejnom zasadnutí slovenského snemu J. Tiso vo svojom prejave[6] referoval o rokovaniach v Berlíne a vyzval poslancov, aby rozhodli o ďalšom osude Slovenska v súlade s Hitlerovým želaním. Celé rokovanie parlamentu sa nieslo v atmosfére strachu a neistoty..." Ďurica (ale aj iní) veľmi jasne píše, že Tiso o svojej návšteve u Hitlera informoval celkom nestranne a vôbec nehovoril poslancom, ako majú rozhodnúť. A tak isto hojne uvádza citáty. Niekto tu asi klame, súdruhovia...--85.216.204.187 (diskusia) sa nepodpísal(a)

Ktorých iných okrem Ďuricu máš na mysli? Pelex@diskprís 16:31, 12. október 2007 (UTC)
Odkiaľ je tá veta, že Tiso vyzval poslancov, aby rozhodli v súlade s Hitlerovým želaním? ja som sa s takouto interpretáciou ešte nestretol. Prečítal som ešte nejaké zborníky a kratšie štúdie z toho obdobia, ale nechce sa mi zháňať za autormi, ktorých mená nemám tendenciu si pamätať. Že Tiso vyzval poslancov atď., som si po prvýkrát prečítal až na wiki. Prosím uviesť zdroj (aj s rokom vydania). Tiso zakončil svoj referát slovami: “Skladám tu pred snem sucho zhrnutý materiál mojej berlínskej návštevy, ktorý ste tu vypočuli a prosím vás, uvažujte, rozhodujte.“--Michalides 08:19, 13. október 2007 (UTC)
Myslím, že v tomto zmysle sa vyjadrovala citovaná kniha od K. Hradskej. Pelex@diskprís 17:08, 13. október 2007 (UTC)
http://sk.wikisource.org/wiki/Vystúpenie_na_zasadnutí_Slovenského_autonómneho_snemu_14._marca_1939_(Jozef_Tiso) Ja som tam žiadnu výzvu nenašiel.--Michalides 22:17, 13. október 2007 (UTC)
Skús to teda preformulovať.--Pelex 10:43, 14. október 2007 (UTC)

... V takej situácii prijal J. Tiso 13. marca pozvanie A. Hitlera do Berlína, kde ho počas rozhovorov Hitler žiadal o urýchlené ("blitzschnell") vyhlásenie samostatnosti a hrozil rozdelením Slovenska medzi jeho susedov. Tiso odmietol vyhlásiť samostatnosť rozhlasom priamo z Berlína. Telefonicky sa spojil s česko-slovenským prezidentom Emilom Háchom a predsedom vlády Slovenska Karolom Sidorom a dohodli sa, že na ďalší deň zvolajú slovenský snem. 14. marca na neverejnom zasadnutí slovenského snemu J. Tiso vo svojom prejave (Vystúpenie J. Tisa 14. marca 1939) referoval o svojej návšteve v Berlíne. Poslanci povstaním jednohlasne rozhodli o samostatnosti Slovenska a zaspievali pieseň "Hej Slováci". Vyhlásenie samostatnosti znamenalo rozbitie Česko-Slovenska, Čechy a Moravu mohol Hitler následne 15. marca obsadiť bez rizika vojenskej konfrontácie s Anglickom a Francúzskom. Vypustil som Čarnogurského citát, pretože existujú aj iné citáty hovoriace o niečom inom. V akej atmosfére sa nieslo zasadanie, tu preto neriešme.--Michalides 10:36, 15. október 2007 (UTC)

Myslím si, že ta zmienka, že rokovanie neprebiehalo celkom normálne tam mala zostať. Bolo by dobre, keby si ju tam vrátil. Prípadne nejak zdrojom jasne podporil tvrdenie, že to tak nebolo.--Pelex 16:20, 15. október 2007 (UTC)

Ok, zatiaľ by som privítal doplnenie vety Tiso odmietol vyhlásiť samostatnosť priamo z Berlína. Je to dosť podstatný fakt (narozdiel od atmosféry v Sneme :))--Michalides 20:54, 15. október 2007 (UTC)
Odkiaľ je tá veta, že Tiso vyzval poslancov, aby rozhodli v súlade s Hitlerovým želaním? Prečítaj si prejav ešte raz, ako Tiso cituje svoju odpoveď Hitlerovi "... iba Vás uisťujem, že sa v slovenskom národe nikdy nesklamete a že Vám slovenský národ nedá príčinu, aby ste mali a mohli ľutovať to, čo ste za slovenský národ vykonali, za čo sme Vám povďační." Ďalej si uvedom, že Tiso sa dohodol so Sokolom, že neotvoria rozpravu (snem dokonca zabudol prijať abdikáciu Sidora) a dajú o tom hneď hlasovať. Čarnogurského citát je podľa mňa veľmi potrebný, aby osvetlil ako to bolo s "jednohlasným" súhlasom. Ak si myslíš, že je nepresný, doplň ho autentickým výrokom nejakého iného účastníka snemu. Ďuricove interpretácie sa neveľmi hodia pri hľadaní historickej pravdy :-) --91.127.145.107 00:39, 16. október 2007 (UTC)
To je tá výzva?? Ty ale dokážeš čítať medzi riadkami! Kto teba rozhodol o vzniku SR? Tiso so Sokolom?? "...a dajú o tom hneď hlasovať." - takže priznávaš, sa hlasovalo. Hlasoval niekto proti? Zdržal sa niekto hlasovania? Ideme sa naťahovať o tom, že ak by hypoteticky prebehla rozprava, mohlo rozhodnutie dopadnúť inak? Ak neprebehla rozprava, mohlo to tak byť pre časovú tieseň a preto, že ani nebola potrebná. VŠETCI HLASOVALI ZA. Absencia rozpravy nie je dôvod nazývať hlasovanie "neštandardným".
Hlasoval niekto za ? Budeme nazývať zborový spev "Hej Slováci!" odteraz hlasovaním ? Samozrejme môžem doložiť názor "neštandardný spôsob", "vystrašení a zneistení poslanci", atď. citátmi historikov, ale to práve nerobme, citujme len priamych účastníkov priebehu hlasovania.
  • Zdôrazňujem fakt: Tiso odmietol vyhlásiť samostatnosť priamo z Berlína.
Ďurčanský tak urobil 12. 3. 1938 z Viedne a nič sa nestalo. Tiso bol u Hitlera ako súkromná osoba - funkcionár HSĽS. V tom čase bol predsedom autonómnej vlády K. Sidor, ktorý podobné Hitlerovo pozvanie odmietol 11. 3. 1938. Tebou zdôrazňovaný fakt podľa mňa neznižuje ani nezvyšuje Tisove zásluhy/vinu na vyhlásení Slovenského štátu 14. 3. 1939.
Doplnil som to tam a to mi stačí.
Áno, práve to býva cieľom obskúrnych omrviniek.
  • Ďaľší fakt: Hitler by s najväčšou pravdepodobnosťou obsadil Čechy aj bez vzniku SR.
Podobne "pravdepodobný fakt" je, že potom by Tisa po vojne neobesili a možno aj slovesnkí Židia by žili min. o 2 roky dlhšie... "Pravdepodobné fakty" však nie sú historické fakty a možno ich generovať donekonečna...
Takže podľa teba, nebyť vyhlásenia SR, Ríša by neobsadila Čechy a my všetci, Čechoslováci, by sme tu žili šťastne, demokraticky a hlavne bez vplyvu Nemecka, až kým by sme nepomreli?
Netuším. Bolo otvorených množstvo kombinácií - ČSR bolo koniec-koncov vojensky silnejšie než Poľsko, Hitler by ho zahrnul do paktu Molotova-Ribbentropa, Beneš by nepodpísal zmluvu s Moskvou v r. 1943 a my by sme sa vyhli komunizmu. Škoda špekulovať. Isté je, že "kudla do zad" Čechom 14.3.1939 Slovákom nepridala na národnej cti.
 :-D Dobrý si, Slovane... Akurát, že po Mníchove Čechám chýbali sudetské bunkre. Zo strany budúcich spojencov to teda nevyzeralo, že by chceli ČSR brániť...
Po Anschluse Rakúska bunkre stratili na význame. Navyše ani Maginotova línia nezachránila Francúzsko, takže význam nejakých opevnení by som nepreceňoval. Pomníchovské hranice mohlo ČSR brániť rovnako dobre, (prípadne ešte lepšie, lebo boli spravodlivejšie) ako predmníchovské... len keby chcelo.
  • A ďaľší: Tiso nedal Nemcom povolenie na obsadzovanie Čiech z územia Slovenska (Petržalky). A Nemci, fašisti, to ani neurobili.--Michalides 08:00, 16. október 2007 (UTC)
Ďaľšia z obskúrnych omrviniek (btw. je doložená prameňom ?) irelevantná k faktu, že "samovoľný rozpad" zbavoval ČSR garancií hraníc zo strany Anglicka a Francúzska a otváral Hitlerovi cestu na Prahu. Ak mal Tiso možnosť rozhodovať o Petržalke, nemohol zabrániť jej obsadeniu Nemcami ?
Uveď 1 dôvod, prečo sa mali vtedy spoliehať na "garancie" Francúzska a Anglicka. Rozpad ČSR ju zbavoval akurát tak papierových garancií. Obskúrna omrvinka ilustruje Tisov postoj k obsadzovaniu (prečo tú omrvinku nespravila druhá SR, keď išli bombardovať Belehrad?)
Garancie to neboli papierové - viď vstup FR a GB do vojny po napadnutí Poľska. Prečo Slovesnko podporilo NATO ? Zrejme zo strachu stať si na stranu slabšieho. Nemyslím, že to bolo z nejakých morálnych pohnútok kvôli genocíde moslimov v Srebrenici, alebo solidarite s vyhnanými Albáncami z Kosova.
Hej, Poľsku to aj pomohlo... :-]
Skáčeš z témy n atému rýchlosťou, že to nestačím sledovať. Bavili sme sa o tom, či boli garancie papierové. Pojem "pomohlo" sa nedá interpretovať: v 39-om to nepomohlo Poľsku a v 45-om to nepomohlo Nemecku.
V celej tejto rozprave ide iba o to, dať "niekomu" za vinu rozbitie ČSR. Že tieto názory boli povojnovým trendom, ma neprekvapuje. Ale že sa po 15 rokoch samostatnosti ideme kajať za tie isté nezmysly, to je už iná káva.--Michalides 08:07, 16. október 2007 (UTC)
Tiso aspon nezdupkal do Londyna ako zbabelec Benes. Ten si na Tisovi po vojne vylial zlost...--88.212.7.40 14:18, 17. október 2007 (UTC)
Beneš "zdupkal" na jeseň 1938, Tiso na jar 1945. Netvrdím, že si na ňom "nevylial zlosť" lebo nemám žiadne pramene. Viem že odmietol milosť na základe žiadosti Gottwaldovej vlády.
Nejde o "prisúdenie viny", ale o vysvetlenie vzniku Slovenského štátu 14. 3. 1939. Nepochybne je pohodlnejšie recyklovať nezmysly o hrozbe Hitlera rozdeliť Slovensko medzi susedov ako hovoriť jasnou rečou o tom, že slovenský snem sa dobrovoľne stal nástrojom v Hitlerových rukách a rozbitím ČSR mu otvoril cestu na Prahu. Všimni si, že podľa záznamu z rokovania 13.3.1938 Hitler hovorí predovšetkým o svojom zámere obsadiť ČSR.--84.47.94.157 09:52, 16. október 2007 (UTC)
Cestu na Prahu otvorili de facto na západe, svojou politikou appeasementu. Jedinou garanciou slovenských hraníc tu mohla byť Nemecká ríša. Hitler nehrozil rozdelením, ale o tom informoval. Hrozba bola reálna.--Michalides 10:51, 16. október 2007 (UTC)
V podstate súhlasím, cestu na Prahu otvorili západné mocnosti už pri stanovení hraníc Československa v r. 1918, ktoré boli zjavne v rozpore s právom na sebaurčenie Nemcov a Maďarov a ako také sa dali udržať iba silou, ktorú FR, VB, USA na jeseň 1938 nechceli/nemohli použiť. --212.123.206.71 15:01, 16. október 2007 (UTC)
Takze Hitler mal podľa teba v podstate právo obsadiť Sudety a Maďari Košice... Sme mimo témy, preto končím s diskusiou, aj keď by bolo zaujímavé sledovať, čo z teba ešte vylezie.--Michalides 06:22, 17. október 2007 (UTC)
Zdá sa mi, že Mníchovská dohoda a Vied. arbitráž rozhodli o niečom v tom zmysle. Ale Mníchov nebola príčina, ale dôsledok. Nemci i Maďari mali v r. 1918 dostať právo na sebaurčenie rovnako ako Česi a Slováci. Hoci na druhej strane, v prípadnom plebiscite by sa Slováci asi vyjadrili pre Uhorsko, ale môžem sa mýliť - ostatne toto Ty ako národovec a rodoľub musíš vedieť lepśie :-) --84.47.103.136 21:07, 17. október 2007 (UTC)
Nie je o čom diskutovať, keďže tvoje vedenie je dlhé až za Dunaj a späť. --Michalides 22:39, 17. október 2007 (UTC)

Tiso a Horthy[upraviť kód]

(či bol nemecký tlak na slovenskú vládu až taký veľký je ťažko povedať, keďže ostatné bábkové štáty Chorvátsko, Rumunsko alebo Maďarsko - po jeho obsadenie v roku 1944 - sa vyhli deportáciam bez následkov zo strany nacistického Nemecka.) ta veta je dolezita - mala by tam byt

Opakujem, tá veta je jednoducho kompletný nezmysel, kým Liso nezačal s tou kontroverziou som si to ani nevšimol. Stručne: 1. tlak bol jednoznačne vysoký - nikto to nikdy nespochybnil (predsa sa neustále sťažovali, že sa židovská "otázka" nerieši, a kvôli tomu nakoniec vymenili vládu), 2. samozrejme že boli deportácie dávno pred rokom 1944 aj z Chorvátska (26 000),aj z Rumunska (300 000 aj viac), ďalej z Holandska, Francúzska, Protektorátu, Poľska atď., len Taliansko a Maďarsko (ktoré patrilo do "talianskej" sféry) "vydržali", ale aj v Maďarsku Židov (spolu so Slovákmi, Rusínmi a Rumunmi) popravovali "doma" a posielali zomrieť na východný front do prvých radov, ale nakoniec ich aj oni posielali do koncentračných táborov (výsledok 450000 mŕtvych Židov). Keď sme zásadne proti antisemitizmu, to ešte neznamená, že budeme takto prekrúcať fakty.

táto veta je celá od začiatku až do konca zle, týka sa čiatočne len Maďarska, ale aj tam zabili 450 000 židov, takže je to vlastne cynické; "naoko" je POV; Tisove výnimky sú fakt) vobec nesuhlasim

To sú proste fakty. S tým nemôžeš nesúhlasiť. Bronto 17:00, 14 apr 2005 (UTC)
  • Horthy nedovolil deportacie Zidov
  • Zidov deportovali az po Szalasiovskom puci
      • ved hovorim; a je snad rozdiel medzi takým kolosom ako bolo Maďarsko, ktorému sa vtedy podarilo u Nemcov a Talianov presadiť obsadenie susedných území a trpaslíkom typu Slovensko, ktorý bol rád, že ho nezrušili - slovom: vypichnúť Maďarsko ako "príklad" je scestné
        • ono je sice pravda ze Slovensko bolo mensie, lenze prave o to ide, ze Tiso ako katolicky knaz mal radsej ustupit a nediskriminovat slovensku myslienku, nezahanbit Hlinkovo dedicstvo, a hrat do karat komunistov, aj komunisty nicili zidov, len nie tak otvorene--Mt7 17:27, 14 apr 2005 (UTC)
          • Na to je veľmi jednoduchá odpoveď. Keby sa postavil proti, Slovensko by okamžite pripojili k Maďarsku alebo obsadili Nemci (pričom vieme aké to malo následky, keď to urobili v roku 1944), inými slovami - tých Židov by pozabíjali rýchlejšie a viac, navyše by pribudli aj Rómovia (z ktorých na Slovensku nazabili ani jedného) a pribudli by popravy (ktoré sa na Slovensku nekonali, ale napríklad v Maďarsku masovo) a do koncentračných táborov by išli aj Slováci a to už ani nehovorím o dôsledkoch na ďalšie dejiny Slovenska ako takého...Inými slovami, akokoľvek to znie cynicky, stalo sa asi to najlepšie, čo sa mohlo stať...Bronto 17:36, 14 apr 2005 (UTC)
  • Horthyho nechali kludne umriet v Portugalsku
  • a takisto v Chorvatsku a Rumunsku nebola masova deportacia
      • to nie je pravda, z internetových zdrojov pozri napríklad [1], keby aj bola - čo nie je - existuje aj kopa iných štátov


  • Horthy sa snazil vyskocit z vojny
      • všetci sa snažili vyskočiť alebo to aspoň tvrdia; a Horthy nebol nejaká svetlá výnimka, to sa len v Maďarsku mnohí snažia dnes spätne si nahovoriť - bol rovnako oportunistický a polofašistickí ako väčšina vtedajších politikov
  • Tiso poslal po Hitlerovej smrti Dönitzovi telegram, kde ho ubezpecil o jeho vernosti, ale to bolo uz minimalne pol hodiny po 12-tej
      • ja neobhajujem Tisa, bie som jeho fanúšik, ani nič podobné, obhajujem pravdivé fakty a vyváženosť článku

--Mt7 16:35, 14 apr 2005 (UTC)

to sa ale mylis, z anglickej wikipedie:

Nonetheless, in stark contrast to most of Eastern and Central Europe, the majority of Romanian Jews survived the war. Antonescu's government made plans for mass deportations from Wallachia, Southern Transylvania, and southern and western Moldova, but never carried them out. Historians disagree as to whether the continued pleas of Antonescu's Jewish former classmate Wilhelm Filderman had a major role in this, whether Antonescu calculated that western Romania was not sufficiently anti-Semitic to make deportation practical, whether he was unwilling to sacrifice the Jewish contribution to the Romanian economy, or whether he was simply hedging his bets. (It is also worth noting that, despite his overt anti-Semitism, Antonescu had a Jewish step-mother and a French-Jewish first wife.)

However, Horthy resisted German pressure and refused to allow the deportation of Hungarian Jews to Poland as part of the Holocaust(although there were a number of Pogroms against Jews in occupied Transylvania and in the teritories taken from Yugoslavia). --Mt7 17:12, 14 apr 2005 (UTC)

1. Citáty z anglickej wiki na takéto témy nie sú seriózny prameň, pretože ich rôzny -isti neustále upravujú v svojom zmysle. 2. Ad Horthy: prečítaj si pozorne, čo som napísal (a vypni pritom nachvílu v hlave to: "horthy Ok, Tiso bakaný" :-) ) 3. Citáty zo serióznych zdrojov: "V decembri 1941 mal Hitler v moci 8700000 Židov. Z nich do jari 1945 povraždil najmenej .....2600000 z Poľska, 750000 z Ruska, 750000 z Rumunska ....270000 z Československa..." (Johnson, Paul: Dejiny 20. storočia) a údaje o vyhladených Žicoch počas 2. svetovej vojny "Chorvátsko 26000 ... Rumunsko 300 000, Maďarsko 450000..." (Oxford Atlas of Modern World History, 1988). to by snáď malo stačiť. Bronto 17:28, 14 apr 2005 (UTC)

  • Polsko, Rusko, Cechy, Madarsko po roku 1944, Slovensko po roku 1944 nespominaj
  • to boli krajiny obsadene nemeckymi vojskami
      • to Poľsko a Rusko je tam len preto, lebo je to začiatok citátu, ide o to Rumunsko (nie je tam 0 ako vidíš)
  • pre mna je to moralny problem, ze uz v roku 1942 Slovensko "dobrovolne" poslalo 75 % Zidov do Osviecima
      • samozrejme, ale otázka je, aké boli alternatívy (pozri hore); na druhej strane ale Slovensko tie deportácie ako prvé aj zrušilo
  • jednoznacne bol odpor proti hitlerovskemu planu likvidovat Zidov
      • nerozumiem, čo tým chceš povedať
  • aj pre mna je to smutne, ze nasi stari otcovia sa dali tak lahko obalamutit
      • pozri o dve body vyššie

--Mt7 17:47, 14 apr 2005 (UTC)

Mala lektura ci bol odpor proti holokaustu alebo nie[upraviť kód]

Eine kleine Zahl europäischer Juden wurde gerettet, weil die Regierungen ihrer Heimatländer der Forderung Hitler-Deutschlands nach ihrer Auslieferung nicht nachgaben.

Finnland, seit 1941 Deutschlands Verbündeter im Krieg gegen die Sowjetunion, lieferte seine Juden größtenteils nicht aus, obwohl Himmler dies im Sommer 1942 bei einem Finnland-Aufenthalt von der finnischen Regierung gefordert hatte. Der Premier Rangell soll darauf geantwortet haben, Finnlands Juden seien Bürger wie alle anderen und dienten auch als Soldaten im Krieg gegen die Sowjetunion. Einige Juden wurden dennoch ausgeliefert, weil sie Kommunisten waren. Diese Praxis wurde aber schon ab Dezember 1942 eingestellt, nachdem Zeitungen und einige Politiker dagegen protestiert hatten. Zwar wurde jüdischen Flüchtlingen zeitweise die Einreise nach Finnland verweigert; aber die etwa 1.000 in Finnland lebenden Juden konnten fast vollständig gerettet werden.

In Dänemark ergriff König Christian X. demonstrativ Partei für die Juden, als die deutschen Besatzungsbehörden auch sie zum Tragen des Judensterns zwingen wollten. Durch einen von deren Mitarbeitern vor Razzien der SS gewarnt, gelang es der dänischen Untergrundbewegung unter Mithilfe großer Teile der Bevölkerung im September und Oktober 1943, die meisten der im Land lebenden ca. 6.000 Juden in das neutrale Schweden zu schleusen. So kam es zur vergleichsweise niedrigen Anzahl von 161 dänischen Juden, die in deutschen Lagern ermordet wurden (siehe auch: Rettung der dänischen Juden).

Der italienische Faschismus war anders als der deutsche Nationalsozialismus nicht antisemitisch ausgerichtet. Dazu kam, dass Italien anfangs ein Verbündeter Deutschlands und kein von diesem besetztes Land war. Zwar wurden nach Kriegsbeginn antijüdische Gesetze erlassen, aber die Regierung und besonders die Armee widersetzten sich dem Drängen der Deutschen, die italienischen Juden in den Tod zu schicken. Sie wurden auch interniert, aber unter besseren Bedingungen als in den deutschen Konzentrationslagern und ohne ständige Todesdrohung. Daher flüchteten einige Juden aus dem besetzten Frankreich und aus Jugoslawien nach Italien. Erst nach dem Frontwechsel Italiens 1943 behandelten die Deutschen das Land wie ein besetztes Gebiet und überführten die italienischen Juden in ihre eigenen Vernichtungslager.

Auch das Beispiel Bulgariens - ebenfalls ein Verbündeter Deutschlands - beweist, dass ein entschiedener Widerstand die deutschen Pläne erfolgreich durchkreuzen konnte. Hier wurden Dank der festen Haltung von Regierung und Bevölkerung etwa 50.000 Juden gerettet.

Die Polen waren traditionell vom katholischen Antijudaismus und Antisemitismus geprägt. Obwohl dort viele Juden an die Deutschen ausgeliefert wurden, überlebten trotzdem mehrere Tausend durch Hilfen aus der Bevölkerung. Einige Polen waren entsetzt von der Hinmetzelung von Kindern und versteckten jüdische Kinder z.B. in katholischen Klöster

Hlasovanie[upraviť kód]

nech sa vyjadria aj ostatni

  • podobne ako ostatné vlády štátov nemeckej sféry vplyvu
  • (či bol nemecký tlak na slovenskú vládu až taký veľký je ťažko povedať, keďže ostatné bábkové štáty Chorvátsko, Rumunsko alebo Maďarsko - po jeho obsadenie v roku 1944 - sa vyhli deportáciam bez následkov zo strany nacistického Nemecka.)

--Mt7 17:53, 14 apr 2005 (UTC)

Mozno prekvapim, ale nemam nic proti vyhodeniu, pretoze ako spravne ukazuje Bronto vyvolava zbytocne nespravne interpretacie. Liso@diskprís 04:46, 15 apr 2005 (UTC)

To je samozrejme argument, lenze jediny problem je, ze ta veta "podobne ako ostatné vlády štátov nemeckej sféry vplyvu" je jednoduche nepravdiva informacia vid Dansko, Finsko, Bulharsko - pozri nemecky clanok hore - a dokonca papez zachranil dievcatko. Takze co by som prijal, keby tam nebola ani jedna formulacia --Mt7 06:31, 15 apr 2005 (UTC)

Sorry. Teraz som mimo casu svojho internetu (platim nehinduisticke peniaze za minutu) a tak som to nepostrehol. O tom netreba hlasovat, to treba rovno vyhodit! Ja som sa vyjadroval k "ci bol nemecky ..." Liso@diskprís 11:28, 15 apr 2005 (UTC)

Ja mam doma v Mnichove uz 6 rokov flat rate DSL a v robote sa hram s firewallmi, takze radsej by som mal pisat o tom, nez o nejakom Tisovi, ale tusim som ani neporozmyslal co je firewall po slovensky. --Mt7 11:46, 15 apr 2005 (UTC)

Nechápem, Mt7, o čo ti tu presne ide. Kto tvrdí, že nebol odpor proti holokaustu? Nikto. Hovoríme to tom, či tých Židov aj NAOZAJ deportovali. Tvrdit, ze on "najprv nechcel", si moze hocikto. Z krajin v podobnej situacii ako bolo Slovensko Zidov pred rokom 1944 nedeportovali len z Madarska (ale ich zabijali doma a posielali bojovat) a Bulharska (podrobnosti neviem), zo vsetkych ostatnych áno. Hore som uviedol link o stranky odporcov popierania holokaustu, kde mas ak sa dobre pamatam aj presne mesiace kto, co, kedy, preco, kam deportoval... Bronto 18:32, 15 apr 2005 (UTC)

  • Mt7 pre mna tiez Tiso nie je clanok z oblasti pre mna zabavnych tem! :)
  • Bronto Tvoja uprava k "tukovej" vlade, je naozaj velmi dobra! Dik! Liso@diskprís 18:53, 15 apr 2005 (UTC)

Ak teraz vsetci súhlasia s touto verziou, mohli by sme dat prec tu kontroverziu, lebo to je ako keby tam bolo napísané "Jozef Tiso - necitajte tento clanok!" :-) Bronto 19:02, 15 apr 2005 (UTC)

P.S.: Mt7, tebe toto asi pripadalo (na pomery slovenskej wiki) ako veľká hádka (aspoň tak si to napísal tomu Alex...), ale, ver mi, toto v porovnaní s tým, čo sa často deje na veľkých wikipédiách, bol len úsmevný "sporček"...Bronto 19:05, 15 apr 2005 (UTC)

Vobec nemam pocit, ze by slo o velku hadku!! Naopak! :) Pred odstranenim kontroverzie by som este rad nejako upravil tie citaty a ten pokec okolo obesenia... Zda sa mi to take ako keby posledne slovo vo wikipedii bolo protisovske a to sa mi vobec nepaci! Dokazeme aj toto nejako ustretovo vyriesit? Liso@diskprís 19:19, 15 apr 2005 (UTC)

to mi je uplne jasne, samozrejme aj Tebe aj mne aj lisovi slo aj o to najst verziu ktora najde siroky konzens, clanok o Tisovi bolo treba spravit, este som sa snazil to troch stylisticky zladit. Spornost treba dat prec. --Mt7 19:22, 15 apr 2005 (UTC)

tie citaty su podla mna velmi dobre --Mt7 19:26, 15 apr 2005 (UTC)

Pokial ide o ten posledný odstavec, tak len pre informáciu: Tisa česko-slovenská vláda takmer omilostila (aj prezident Beneš bol za, ak vláda nerozhodne inak), ale keďže tam bolo viac komunistov a sociálnych-demokratov, ktorí boli prirodzene za popravu, než Demokratickej strany a jej českého ekvivalentu, ktorí boli proti, nakoniec ho popravili. Bronto 19:43, 15 apr 2005 (UTC)

Beneš, ak by naozaj chcel, tak mohol omilostiť Tisa bez ohľadu na stanovsiko vlády. --Otm 17:23, 15. apríl 2007 (UTC)

„Nezávislosť“ Slovenska zostala prakticky ilúziou, keďže Slovensko bolo silne závislé na Nemecku. Na druhej strane sa Slovensko zbavilo závislosti od Prahy a záviselo menej na nacistickom Nemecku ako neskôr Česko-Slovensko na Sovietskom zväze po 2. svetovej vojne. (Nemecké vojská Slovensko obsadili iba na konci roku 1944, kým sovietske vojská boli v Česko-Slovensku viac než 20 rokov). Neviem, či by to celé nemalo byť preformulované, ako autor odmeral mieru závalislost nezávislosti od Nemecka a od Ruska. Po vojne tu Rusi 23 rokov neboli a potom tu 20 rokov boli, alev sovietsky vojaci sa nemohli po krajine voľne pohybovať, atď, atď. Prirodzene, že neobhahujem ich pobyt u nás.

Citáty[upraviť kód]

Tie citáty sú ozaj z dobrého zdroja:)). Web stránka, na ktorej sa nachádzajú, začína príhovorom: Srdečne vás výtam na neoficialnej stránke "Slovenskej pospolitosti",ktorú som pre vás pripravil za účelom oboznámenia s programovími cielami SP.... Citáty sú konkrétne z Biografie Monsignor Jozefa Tisa --Bubamara …✉ 06:57, 15. február 2007 (UTC)

Bubamara to nemyslis vazne odvolavat sa na takyto paskvil. Ak to vazne myslis tak to prosim uved ako zdroj do hesla Jozef Tiso. --84.47.75.45 07:11, 15. február 2007 (UTC)

  • Vážený XY, ak si si nevšimol, na začiatku mojej prvej vety som použila smajlik. Inak, čo takto nerevertovať len a nediskutovať len, ale aj niečo poeditovať? --Bubamara …✉ 07:16, 15. február 2007 (UTC)
Bubamara lutujem ale ten smajlik tu nevidim,asi mam ine nastavenie.--84.47.75.45 08:06, 15. február 2007 (UTC)


Suhlasim,citaty treba presunut.A rozdelit ich na potvrdene a prisudzovane. Citaty su aj tak spracovane dost nekvalifikovane,bez zdroja. --91.127.129.158 06:46, 16. február 2007 (UTC)

Ano,citaty by mali byt presunute.Ale aj tak by tam mal u kazdeho byt uvedeny zdroj. Inak je to v rozpore s filozofiou Wikipedie.Je to lajdacka praca. --91.127.139.78 14:06, 17. február 2007 (UTC)


Wikipedie jistě není sbírka citátů, nicméně rozhodně si nemyslím, že by měly být přesunuty všechny. Některé by mohly být zapracovány do textu, nebo do poznámek. Cinik 15:13, 17. február 2007 (UTC)

K článku[upraviť kód]

"Židovské deportácie sa znova začali v októbri 1944, keď sa sovietska armáda prebila k slovenskej hranici a po potlačení protinacistického Slovenského národného povstania. Nemecko sa rozhodlo okupovať Slovensko, čím krajina stratila aj zvyšok nezávislosti. Počas okupácie, v čase keď Tiso zotrvával v prezidentskom úrade, bolo deportovaných 13 500 Židov a uväznených ďalších 5 000." Nebolo to tak, že fašistické vojská obsadili Slovensko práve kvôli tomu, že vypuklo SNP a nie až po tom, čo bolo potlačené? To bol aj dôvod, prečo bol Tiso proti SNP (a nielen on). Keď sa pozrieme na jeho výsledok, bolo to skôr protislovenské, ako protifašistické povstanie. S treťou vetou súhlasím: Židia boli deportovaní počas okupácie.

SNP ako také vypuklo, práve kvôli tomu, že nemecké vojská začali obsadzovať Slovensko. Nemci sem vstup už dlhšiu dobu pripravovali, čakali iba na zámienku. Tú im poskytla unáhlená činnosť niektorých partizánskych skupín, likvádcia nemeckej misie v Martine atď. Samotné povstanie, ktorého najdôležitejšiu časť tvorilo vystúpenie regulérnych vojsk na strednom Slovensku, tak začalo za veľmi nepriaznivých podmienok, najmň ak zoberieme do úvahy jeho nedokončené prípravy.--Pelex 07:57, 17. máj 2007 (UTC)

Neverim, ze tento citat je pravdivy. "Medzi októbrom 1942 a októbrom 1944 Slovensko bolo útočiskom pre Židov prenasledovaných v susedných krajinách." Viem od ocitych svedkov, ze vela zidov sa skryvalo v Budapesti. Tiso bol s deprtaciami najagilnejsi.

V zásade máš pravdu, pretože situácia slovenských Židov bola dosť neistá v tomto období, ale myslím si, že autor mal patrne na mysli to, že sem utekali Židia z Poľska, pre ktorých bola 1.SR podstatne bezpečnejšia.--Pelex 07:02, 19. júl 2007 (UTC)
  • citujes Duricu, treba citat dalej.. Tiso sa snazil potlacit vsetky snahy o vystahovanie zidov za co ho Tuka chcel zhodit vela krat z vlady a za co ho nemecka tajna sluzba skusila zabit na ukrajinskom fronte... --M2k (diskusia) sa nepodpísal(a)

Nemali by sme mu z mena odobrať titul Monsignore, keďže v čase úmrtia už ním nedisponoval ? --Kelovy 17:09, 1. august 2007 (UTC)

"Protesty papeže"[upraviť kód]

Ani papež ani Vatikán oficiálně neprotestovali proti popravě Tisa (alespoň ne ve smyslu, jak tomu rozumí mezinárodní právo). Vatikán sice adresoval Československu přímluvu, aby byla Tisovi udělena milost, ale ta prosba rozhodně neměla charakter protestu a Vatikán později nepovažoval Tisovu popravu za důvod k rozhořčení. Alespoň podle československého velvyslance u Svatého stolce, podle kterého byl Vatikán pouze překvapen tímto krokem, neboť ho považoval za velmi neprozíravý ohledně budoucího vývoje vztahů mezi Čechy a Slováky. Více viz v knihách Pierre Blet: Pius XII. a druhá světová válka ve světle vatikánských archívů, Václav Vaško: Neumlčená I a F. X. Halas: Fenomén Vatikán... --Cinik 00:06, 28. september 2007 (UTC)

Nepravdy.[upraviť kód]

"Prezident J. Tiso 15. mája 1942 podpísal Ústavný zákon o vysťahovaní Židov." Tak toto sa píše v článku o našom prvom prezidentovi. Bolo by dobré naštudovať seriózne historické pramene (nie komunistické učebnice), pretože Dr. Jozef Tiso nikdy tento zákon nepodpísal, naopak , vyžiadal si možnosť udelenia prezidentských výnimiek na odsuny židov. Zaslúžil sa o výnimku transportu pre nie 2000 židov, ale udelil 9000 výnimiek pre židovské rodiny, čím zachránil takmer 30.000 židov, až si vyslúžil od Hitlera prezývku "biely žid", s nesmiernym rizikom, že gestapo zatkne aj jeho. Je faktom, že po novembri 1942 už židovské transporty neexistovali až do potlačenia SNP. Ďalšia vec-po potlačení SNP Nemeckou armádou, disponujúcou na Slovensku silou do 40.000 vojakov, Dr. Tiso síce vyznamenal vojakov nemeckej armády, ale len preto, aby si vymohol 3 výnimky pre aktérov zbytočnej akcie akou bolo SNP a to: -nebolo zastrelených 800 mužov-priamych osnovateľov a aktérov SNP -nebolo odvlečených do Nemeckých koncentračných táborov 20.000 mužov slovenskej armády, ktorú zneužili pre SNP -neboli zrovnané mestá Banská Bystrica, Zvolen a Brezno Je to málo za to, že náš prvý prezident navešal železné pliešky nemeckým vojakom(tak sa vyjadril svojmu biskupovi). Je faktom, že norimberský súd poslal naspäť žiadosť ČSR o odsúdenie Dr. Tisa s oddôvodnením, že nebol vojnovým zločincom. Je faktom, že Simon Wiesenthal-lovec gestapákov sa vyjadril, že meno Jozef Tiso nie je pre neho zaujímavé. Je faktom, že traja vtedajší židovskí rabíni boli viackrát u Tisa aj u jeho biskupa s orodovaním, aby neodstupoval, lebo vládu prevezme Tuka, čo by znamenalo koniec mnohým židom a začiatok ďalších transportov. A napokon, už bol v ČR rehabilitovaný vojnový prezident Hácha, v Maďarsku Horthy, len Slovákom nebude dovolené povedať si otvorene pravdu. Prečo si ju sami skreslujeme? Prečo kŕmime naše deti bolševickými lžami a skreslenými historickými faktami od marxistických autorov? Prečo sa tvárime, akoby abdobie 1939-1945 na Slovensku ani neexistovalo? A napokon, prečo nie sú postavené mimo zákon aj komunistické, marxistické a bolševické symboly tak, ako fašistické?

      • kazdopadne o zosnulom by sa nemalo takto pisat/hovorit ako sa tu niektory ukazali .. Zili ste v tej dobe ? nezili ... zato moj dedko mi pred smrtou povedal ze Tiso bol najlepsi prezident a podotknem ze sa narodil este v Rakusko-Uhorsku, takze nieco uz prezil ..
      • Predpokladám, že nám ide všetkým o fakty (NPOV). Ústavný zákon 68/1942 Zb o vysťahovaní Židov. je v plnom znení napr. na stránkach ÚPN, ktorý by som z komunizmu určite neobviňoval - [2]. Prosím, dolož svoje tvrdenia počte výnimiek podkladmi. Tvrdenie, o Wiesenthlovi dolož, na stránkach inštitútu je jeho úvod ku knihe Joan Campion s úvodom samotného Wiesenthala, v ktorom doslova píše: "Monsignor Josef Tiso, president of the Nazi puppet state of Slovakia, was a willing tool in the hands of the Nazis and bore a heavy share of responsibility for the Jewish tragedy in his country. After the war he was tried in Czechoslovakia, and was executed for his crimes. Some Slovakian emigrants in the free world have tried for years to convince the Vatican that Tiso should be canonized. In light of the man's record, this request can only be called obscene. It is to be hoped that Rome will not grant it." [3] Neznie to, že by Tisove kroky schvaľoval. Rovnako tvoje tvrdenia o rehabilitovaní prezidenta Háchu - nič také sa nestalo a dodnes ostáva kontroverznou postavou. Na druhej strane Hácha mal po 15. marci omnoho menšie možnosti robiť samostatnú politiku v rámci Protektorátu a jeho zdravotný stav to ani neumožňoval. Poväčšine len protestoval proti nariadeniam a činom okupačného aparátu. Po roku 1942 už nebol za svoje činy zodpovedný vzhľadom na pokračujúci artiosklerózu. Horthy prekázateľne zastavil transporty židov po zverejnení Vrbovej správy, to mu pravdepodobne zachránilo život. Na svoje ďalšie rečnícke otázky si musíš odpovedať sám, Wikipedia je encyklopédia, nie politické fórum. Martinoza 13:43, 12. marec 2008 (UTC)
    • ono je aj pravda, ze Hacha sa tak podlizoval Hitlerovi, ako nik iny zo Slovenskej vlady :-) v jednom kuse mu vyjadroval, ako je hrdy, ze cechy spravuje nemecky panovnik, ci tak nejak.. :-) --M2k 21:57, 25. marec 2011 (UTC)


        • Keď nám ide o Fakty tak si preštuduj proces s Dr. Tisom, tam nájdeš všetko potrebné predložené.****

Všetko čo sa tu píše sú nehorázne klamstvá. --Ivanovic (diskusia) sa nepodpísal(a)

FAkty[upraviť kód]

Keď už tu uvádzate mnohé bludy bol by som rád keby ste mi niejakou relevantnou správoua lebo dokumentom doložili toto.


V maďarských archívoch sú však dokumenty svedčiace o tom, že Tiso s Maďarskom rokoval o prípadnom pripojení celého Slovenska k Maďarsku ešte pred Mníchovskou dohodou. Dva mesiace pred Mníchovom Dr.Jozef Tiso uskutočnil utajené stretnutie v Budapešti, kde ministrovi zahraničia Kálmánovi Kányovi predložil návrh, podľa ktorého by Slováci boli ochotní za určitých podmienok opätovne vstúpiť do štátoprávneho zväzku s Maďarskom. Po prvotnom odmietnutí Tisovho návrhu maďarská vláda dňa 27. septembra 1938 odsúhlasila Tisove podmienky, diktujúce mocnosti v Mníchove však Tisovu iniciatívu predbehli a územné zisky Maďarska boli napokon menšie [3].


Dávať tu ako zdroj bulvárny plátok SME je smiešne. ZAtiaľ som toto videl len na SME ale v žiadnej relevantnej literatúre sa nič takéto nenachádza. Preto ak ste to sem dali mali by ste zabezpečiť relevantné dôkazy. Zatiaľ je toto vaše tvrdenie ničím nepodložené tak ako mnohé iné a spĺňajú podmienky ohovárania. A navyše i keby s ataký spis v Budapešti nachádzal je potrebné overiť jeho pravosť. Ako vieme Maďari si radi vyrábali všelijaké spisy. Pokiaľ chce wikipédia narábať s nepodloženými vecami, mala by sa preorientovať a začať písať o celebritách a nie histórii.

STOP CHAT Wikipédia nie je diskusné fórum, preto tu, prosíme, diskutujte o článku, nie o jeho téme. Ďakujeme za pochopenie. STOP CHAT
Je pravda, že Jozef Tiso rokoval v Budapešti o prípadnom pripojení Slovenska k Maďarsku. Zároveň v tom istom čase poslal na tajnú misiu aj vyslanca do Varšavy, aby zistil postoje poľskej vlády k Slovensku. Tiso jednoducho skúmal všetky možnosti, ktoré Slovensko v tej dobe malo. Ani jedna z misií neskončila dobre (Maďarsko a Poľsko sa už doholi na obsadení časti území Slovenska, čím by ako celok prakticky zaniklo) a preto sa Tiso utvrdil v presvedčení, že najlepšou cestou bude samostatný štát. Bežná diplomacia. Článok na SME je iba ďalším príkladom odpadovej žurnalistiky a dôkazom toho, že je nevhodné používať mienkotvorné médiá ako zdroj informácií.--Michalides 21:23, 14. október 2010 (UTC)

Agrresion[upraviť kód]

Hi. The article lacks the information about slovak agrression on Poland (and robery of it's southern areas) under Tiso's regime.

Posledné problémy[upraviť kód]

Svojho času som si povedal, že k takýmto témam radšej nebudem editovať. Ale aby sa to tu trochu pohlo: Ak sú veci sporné, stačí ich pridávať so zdrojmi, a tým je vec vybavená. Pokiaľ ide o konkrétnosti, tvrdenie, že proces bol cielene zmanipulovaný a že to dnes nepopiera žiaden historik, je pravdivé, takže si to Jonesy niekde naštuduj (ale nie z komunistických textov). Myslieť si, že ten proces čokoľvek dokazuje je vyslovene smiešne - inak povedané, to aký Tiso bol alebo nebol a to ako dopadol ten proces nemá žiaden priamy súvis. Bronto 15:00, 15. október 2010 (UTC)

Tento text v hesle je historicky nesprávny Správne by to malo byť nasledovne: Autonómna vláda pod vedením J. Tisu okrem toho, že iniciovala hromadný odsun nepotrebných Čechov zo Slovenska, 4. novembra 1938 vydala vládne nariadenie o tzv. postrku 7 500 Židov na územia, ktoré boli odstúpené Maďarsku. Keďže Maďari ich na svoje územie odmietli pustiť a hromadili sa v "zemi nikoho", Tiso opatrenie zrušil. Po vyhlásení samostatnosti 14. marca 1939 vláda pristúpila k "riešeniu" židovskej otázky na náboženskom základe. Po salzburských rokovaniach sa pri "riešení" židovskej otázky presadila Tukova skupina, ktorá zaviedla rasové kritéria a získala od parlamentu zmocňovací zákon, na základe ktorého vypracovala takzvaný Židovský kódex (prijatý 9. septembra 1941, nariadenie vlády č. 105/1941 Sl.z.). J. Tiso si vymohol v kódexe dva paragrafy o udeľovaní prezidentských výnimiek, ale aj tak ho nepodpísal. Na základe ustanovení Židovského kódexu v marci 1942 začala vláda zo Slovenska deportovať židov do nacistických koncentračných táborov v Poľsku. Deportácie nemali žiaden právny podklad okrem ustanovení Židovského kódexu, ktoré hovorili o práve prikázať žida na prácu. Oficiálne sa prvé transporty odvolávali na túto "normu", neskoršie na potrebu "spájať rodiny". V. Tuka sa snažil posvätiť deportácie ústavným zákonom, ktorý mu však parlament neprijal v požadovanej podobe.

Prezident J. Tiso 15. mája 1942 podpísal Ústavný zákon o vysťahovaní Židov[10], ktorý však spätne nezlegalizoval už uskutočnené deportácie Židov do nemeckých „pracovných“ táborov. Zákon síce vyjadril v prvom paragrafe, že židov možno zo Slovenska deportovať, ale v ostatných paragrafoch sa hovorilo o tom, kedy to nie je možné. Podstatné bolo však, že zrušil Židovský kódex a odňal tým "riešenie" židovskej otázky z Tukových rúk. V čase jeho platnosti sa už neuskutočnili deportácie v predchádzajúcom rozmere. Zákon umožnil aj deportácie definitívne zastaviť v novembri 1942.--193.93.75.61 (diskusia) sa nepodpísal(a)

Kdeje vlastne napisane, ze to podpisal? Lebo inde sa zas spomina, ze nic take nepodpisal a ze tie dalsie paragrafy tam boli iba vnutene, zatial som nenasiel zmienku o tom, ze by si to sam Prezident vyziadal mat tieto vynimkove paragrafy. Treba zvazit, ze zakon navrhoval Snem a schvaloval ho Snem. Nie jedna osoba. A, ze v sneme bolo vela Tisovych privrzencov, ktory boli proti narodnemu socializmu v podani prof. Tuku. Dost zaujimava zmienka o tychto paragrafoch je aj, ze ked Prezident Tiso udelil milost nejakemu slovenskemu zidovi, spadalo to na jeho rodinu, tj. zenu a deti. Treba si pozriet kolko madarska vlada poslala zidov do koncentracnych taborov a kolko ich poslala slovenska vlada a kolko ich Tiso samotnymi vynimkami a milostami zachranil. Slovensko je stale povazovane za jeden zo statou Europy, ktory najviac zachranil zidov pocas holokaustu. Ako je to potom mozne, ked Dr. Tiso je stale povazovany za Prezidenta klerofasistickeho statu. ;-) --M2k 12:44, 26. marec 2011 (UTC)

STOP CHAT Wikipédia nie je diskusné fórum, preto tu, prosíme, diskutujte o článku, nie o jeho téme. Ďakujeme za pochopenie. STOP CHAT

Obrázok mince[upraviť kód]

Obrázok je nesprávne popísaný: je to 50-korunová strieborná minca - pamätná, vydaná pri výročí J. Tisa.--Nelliette 21:13, 24. apríl 2011 (UTC)

Zdroje[upraviť kód]

Zdroj sa nemá mazať len preto, že sa zaň (ešte k tomu len od istého času) platí. Podľa rovnakej logiky môžeme zmazať všetky knihy ako zdroje. Druhá vec, či sem vôbec patril, ale keď už ho raz použili, tak nechápem, prečo ho tam nenecháš alebo potom naopak nezmažeš celý odstavec. Bronto (diskusia) 12:15, 17. marec 2012 (UTC)

Referenciu, čo som odstránila mohol prečítať len úzky okruh vybraných pianistov. Načo máme robiť články pre vybrané kluby čitateľov, toto médium je určené pre všetkých.--Nelliette (diskusia) 23:31, 17. marec 2012 (UTC)
Pozri nižšie: Po prvé si to môže hocikto kúpiť (aj ty) a po druhé je to v knižnici. Čiže presne ako kniha. Bronto (diskusia) 04:27, 18. marec 2012 (UTC)
Nejake piano sem tam, to nikoho nezaujima. Jedina otazka je, ci je referencia doveryhodna a relevantna. Mazanie referencii je drzost a neucta k praci inych redaktorov. --Mt7 (diskusia) 23:50, 17. marec 2012 (UTC)
Ten zdroj si niekto, kto nemá Piano, môže prečítať v tejto podobe:

Jozef Tiso vyvíjal aj menej známe aktivity, ktoré sú v rozpore s predstavami o záchrancovi Slovákov

Tiso a „záchrana“ pred Maďarskom

V maďarských archívoch sú dokumenty svedčiace o tom, že Tiso s Maďarskom rokoval o prípadnom pripojení Slovenska ešte pred Mníchovskou dohodou.

Trocha málo na zdroj, nie? Toto nebola zo strany Nell drzosť, len logický postup. Sama som nejaké "piano" zdroje z článkov dávala preč. Ak ide o citáciu elektronického dokumentu, článkom treba vyhľadať zdroje, ktoré sú prístupné bez obmedzenia. --–Bubamara 00:01, 18. marec 2012 (UTC)

Tak znova: Ten text je prístupný bez obmedzenia, len zaňho treba zaplatiť. Presne tak isto ako keď si kupuješ knihu alebo časopis. Úplne rovnako by si mohla argumentovať, že treba zmazať knihy, lebo nie sú prístupné bez obmedzenia, keďže treba za ne zaplatiť (nehovoriac o tom, že kvôli nim treba ísť často dokonca do obchodu). To je naozaj tak ťažké trocha rozmýšľať? Bronto (diskusia) 04:21, 18. marec 2012 (UTC) P.S: A ak má argument znieť tak, že si knihy možno požičať v knižnici, tak tento článok si v knižnici možno prečítať presne tak isto. Takže vlastne ani to cenové obmedzenie neexistuje a je to presne ako keby sa citovala ľubovoľná kniha. Samozrejme teraz nehovorím o kvalite zdroja, to je druhá vec.Bronto (diskusia) 04:23, 18. marec 2012 (UTC)

Pri takomto type zdroja by mala byť použitá šablóna Šablóna:Citácia periodika (o tom, že zdroj je komentár, a či je v hodný ako zdroj, sa nebavíme). Ja si myslím, že obsah referencie by mal byť prístupný komukoľvek. Ide o internetovú encyklopédiu, preto napríklad aj komukoľvek, ktorý žije v Peru, ak ovláda náš jazyk. Ty si naopak myslíš, že obsah referencie je prístupný po zaplatení každému, aj napríklad komukoľvek, kto žije v Peru, ak ovláda náš jazyk. Každý z nás má iný pohľad na vec. Neznamená to, že pre jedného z nás dvoch je "naozaj tak ťažké trocha rozmýšľať". --–Bubamara 09:30, 18. marec 2012 (UTC)
Takže tvoj argument znie, že napr. v Amerike nemajú (údajne) prístup na to Piano? Ak áno (teda ak som to dobre pochopil), tak z čoho (z akého pravidla) vyplýva tvoj názor, že by sa taký typ referencií mal zakázať? Ak nie, tak si stále nevysvetlila, aký je rozdiel medzi týmto a platenými časopismi a knihami. Lebo tam žiaden rozdiel nie je, dokonca je oproti fyzickým knihám a časopisom je toto rozhodne prístupnejšie. Bronto (diskusia) 14:44, 18. marec 2012 (UTC)

V tomto prípade súhlasím s Brontom. Platený on-line zdroj má rovnakú hodnotu ako kniha. Nie je v tom žiaden rozdiel. A už vôbec nie dôvod na jeho mazanie. Citácie v odborných článkoch vyžadujú ku kontrole niekoľko desiatok až stoviek eur drahé časopisy či knihy (prípadne on-line prístup k nim) - a tiež ich nikto nemaže preto, lebo k nim nemá prístup. --Rádiológ 09:47, 18. marec 2012 (UTC)

Kniha a odborný časopis majú úplne inú kvalitu podanej informácie - vyššiu - ako nejaký novinársky polflek bez citovaného zdroja - akéhokoľvek - navyše s kontroverzným maďarským pôvodom, čo nebýva temer nikdy objektívny ak sa jedná o slovenskú históriu.--Nelliette (diskusia) 10:15, 18. marec 2012 (UTC)
Pokiaľ nemáš lepší, odstraňovať to nemáš. Ak máš, máš to lepším nahradiť. A ak máš skutočne pádny dôvod pochybovať o obsahu (máš zaplatené Piano? Máš vzdelanie, ktoré ťa oprávňuje to kriticky hodnotiť na vyššej úrovni ako autor?), máš odstrániť celý odsek, ktorý je tým odzdrojovaný. --Rádiológ 10:29, 18. marec 2012 (UTC)
Rádiológ, práve čítam zdroj, keď budem s tým hotová, napíšem buď novú referenciu alebo nahradím odstavec iným znením. redaktori by si mali vyberať kvalitné pramene údajov, keď už sme pri tom, a nie pacnúť sem čokoľvek, len aby tam nejaký zdroj bol uvedený.--Nelliette (diskusia) 10:46, 18. marec 2012 (UTC)
Ujasni si, či chceš argumentovať tým, že je to platené, alebo tým, že zdroj sú obyčajné noviny. To sú dva úplne rôzne problémy, nemôžeš skákať z jedného na druhé. My sme hovorili len o platení, aby si tu tým zmazaním nerobila absurdné precedensy pre iné články. Bronto (diskusia) 14:44, 18. marec 2012 (UTC)
Argumentujem aj tým, že zdroj je neprístupný v zmysle wikipediánskom, teda nie je pre všetkých a argumentujem aj nekvalitou zdroja. nechápem, prečo si myslíš, že môžem použiť len jeden argument.--Nelliette (diskusia) 15:54, 18. marec 2012 (UTC)
To prvé nie je pravda (ak je tam problém len to, že sa platí, a nie ešte nejaký iný mne neznámy), takže si to nemala čo uvádzať. O tom druhom sa tu s tebou predbežne nikto neháda, takže to nemusíš stále opakovať ako odpoveď, keď sa diskutuje o tom prvom. Bronto (diskusia) 01:44, 19. marec 2012 (UTC)


"Filozoficka otazka" - mozem sa opytat, preco zalobcovia v procese boli vsetci doktori prav a obhajcovia nie, ani Tiso nebol doktor teologie? 2. k deportaciam (sorry, nenasiel som ine "heslo" v SK wikipedii, kde su takto rozpisane na r. 1942 a po zaciatku SNP, preto sa pytam tu) - niekde som cital, ze bol aj jeden trasport okolo 900 ludi v r. 1943, ktory sa malokde spomina. Nevie niekto viac? Vdaka. JS.

Faktografickejší a hlbší (a to diametrálne) článok o Jozefovi Tisovi.[upraviť kód]

Je žiaľ na nemeckej a zahraničných wikipédiách.--212.26.167.42 (diskusia) sa nepodpísal(a)

Idem to ešte prekopať u tých Nemcof.čau.--Nelliette (diskusia) 22:37, 18. máj 2012 (UTC)

Kategoria vojnovi zlocinci[upraviť kód]

O tom, ci sa Tiso nachadzal na nejakej listine vojnovych zlocincov sa casto vedu spory, v kazdom pripade, nebol sudeny a odsudeny ako vojnovy zlocinec, ale na zaklade nariadenia SNR č. 33/1945 Zb., ktore takuto klasifikaciu neobsahuje (v jeho pripade islo o trestne ciny domacej zrady, zrady na povstani a kolaboracie). Navrhujem zaradenie do tejto kategorie odstranit ako sporne.Ditinili (diskusia) 17:39, 10. marec 2015 (UTC)

Rešpektujem, predsa len nie som expert. Tisu som do tejto kategórie zaradil po vzore českej wikipédie [4] Vaše argumenty sú podľa mňa dostatočné, tak podľa môjho môžeme Tisu vyradiť... ako som povedal, nie som expert, ak má k tomu ešte iný redaktor niečo, prenechávam voľné pole. Alekme (diskusia) 17:48, 11. marec 2015 (UTC)

Otázka[upraviť kód]

Mozem vediet, preco Lalina revertoval moje zmeny v clanku Jozef Tiso? Jednalo sa o oznacenie funkcie prezidenta a ministerskeho predsedu Slovenskej republiky 1939 az 1945. Tieto moje upravy boli faktograficke a nekontroverzne. --Nicolas Hermann FR (diskusia) 11:25, 21. marec 2015 (UTC)

Odkaz pre redaktora Redaktor:TomášPolonec: Diskusia sa nevedie mazanim diskusnych prispevkov. --Nicolas Hermann FR (diskusia) 12:33, 21. marec 2015 (UTC)

Skutocne nechapem, co je zle resp. nespravne na oznaceniach "novovytvorena funkcia" a "zrusena funkcia".--Nicolas Hermann FR (diskusia) 12:35, 21. marec 2015 (UTC)

OK, ale ja som nič nezmazal, len som to presunul na koniec, tak, ako sa to robí... --TOMÁŠP 12:38, 21. marec 2015 (UTC)

Je trapne pozorovat ako Redaktor:Lalina stale bez diskusie a bez odovodnenia likviduje moje zmeny. --Nicolas Hermann FR (diskusia) 12:50, 21. marec 2015 (UTC)

Bez diskusie a odôvodnenia? Mne sa vidí, že skôr Ty neodpovedáš... Odpovedala Ti už tu → [5] --TOMÁŠP 13:01, 21. marec 2015 (UTC)
Texty "novovytvorena funkcia" resp. "zaniknuta funkcia" maju vacsiu informacnu hodnotu, nez pomlcky. --Nicolas Hermann FR (diskusia) 13:06, 21. marec 2015 (UTC)
To je Tvoj názor, ktorý Ti nikto neberie, ale takisto Ty nemáš právo ho vnucovať ostatným. --Lalina (diskusia) 13:16, 21. marec 2015 (UTC)
Prepac, ze som ti naprv neposlal prsbu o moznost dany infobox zmenit. --Nicolas Hermann FR (diskusia) 13:25, 21. marec 2015 (UTC)
Ako som Ti už písala - opatrne s vyjadrovaním. --Lalina (diskusia) 14:36, 21. marec 2015 (UTC)

Citovanie[upraviť kód]

Aký je problém v citovaní hesla zo Slovenského biografického slovníka? Vasiľ (diskusia) 13:09, 30. máj 2017 (UTC)