Diskusia:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny

Obsah stránky není podporován v jiných jazycích.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Na urgentnú úpravu[upraviť zdroj]

Nepochybujem o encyklopedickej významnosti daného článku. Text sa však nijak nelíši od obsahu príslušných kapitol v článku o SNP. Ak nebude podstatne upravený, nepovažujem jeho oddelenú existenciu za opodstatnenú. Poprosil by som o vyjadrenie ďalších redaktorov.--Pelex (diskusia) 17:48, 10. september 2015 (UTC)[odpovedať]

Tento samostatný článok som vytvoril po tom, čo zo Slovenské národné povstanie bola odstránená Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny, pretože v tejto kategórii chýba väčšina zločinov už uvedená v článku o SNP /navrhoval som to a čakal asi týždeň, že to spraví niekto skúsenejší/. Určite to treba doriešiť /duplicitu/ a ja pridávam návrhy: 1. skrátiť časť Vojnové zločiny v článku Slovenské národné povstanie alebo 2. rozpísať jednotlivé zločiny do samostatných článkov.--Starekolena (diskusia) 13:28, 11. september 2015 (UTC)[odpovedať]
Úplne najjednoduchšia (3.) možnosť je upraviť tento článok ako zoznam: dátum, miesto, počet obetí, poznámka: napr.:11. septembra 1944 ; Nemčice, Nacistické jednotky postrieľali 53 rasovo prenasledovaných Židom a Rómom

Upravil som odkazovanie na kategóriu z článku. Vasiľ (diskusia) 13:37, 11. september 2015 (UTC)[odpovedať]

Ďakujem. Zapamätám si to. --Starekolena (diskusia) 13:47, 11. september 2015 (UTC)[odpovedať]

k vraždeniu 21 septembra,je to totožné miesto s vraždením ss,tu sa uvádza dol turček,pomník je vzdialený cca 700 m.od miesta aby bol pri ceste.vec ktorá nie je v archíve,masaker prežil sklenársky farár ktorý zranený padol medzi mrtvoly a v noci sa vyhrabal.druhá vec ktorá tiež nie je v archíve,ked boli nemci zoradený pred dvoma guľometmi pobehovala tam partizánka a kričala aby ich nepostrieľali ale vymiškovali,sú i následné krutosti v h.štubni ktoré sa radšej nevyšetrovali pretože ich robili obe strany,účastníci už vymreli ale počúval som o to svoje,čím nič neospravedlnujem--80.242.33.198 11:31, 11. november 2015 (UTC)len mama mi hovorila že nechce znovu zažiť dobu ked z ľudí boli zvieratá,bohužiaľ som ju videl[odpovedať]

Podstatné vylepšenia[upraviť zdroj]

Navrhujem: aspoň odrážkovať a zoradiť podľa dátumov jednotlivých udalostí, pridať na záver zoznamy vojnových zločincov a retribučné súdy (zatiaľ nemáme ani jedno -dávam si do dlhodobého plánu).--Starekolena (diskusia) 13:47, 2. jún 2017 (UTC)[odpovedať]

Zločiny západných spojencov[upraviť zdroj]

To je všetko pekné, máme tu zločiny nacistov, máme tu zločiny komunistov, ale prečo tu chýbajú zločiny západných spojencov? Niekde som čítal že len bombardovaním Bratislavy a Nových Zámkov spôsobilo smrt viac 4000 ludí, čo je skoro tolko čo sme utrpeli strát pročas SNP. Aha počkat ved to bolo tu na wiki: Nové Zámky boli počas II. svetovej vojny najviac bombardovaným slovenským mestom. V tomto období jeho obyvateľstvo zažilo tri veľké bombardovania anglo-americkými leteckými silami.

Dva nálety boli na jeseň roku 1944, v dňoch 7. a 14. októbra[17]. Pri druhom z nich bola kobercovým bombardovaním zničená celá pristaničná oblasť a železničná kolónia mesta. Na území rušňového depa bolo napočítaných 364 bombových kráterov, bolo zničených 40 rušňov s 1 370 naloženými vagónmi. Zachovala sa iba vodárenská veža.[15][18]

Najtragickejšie bolo tretie bombardovanie 14. marca 1945 (dva týždne pred oslobodením mesta), keď anglo-americké letectvo zhodilo na mesto 700 bômb. Z pôvodných 3 394 domov bolo zničených 2 023. Väčšina historických stavieb mesta sa zničila počas bombardovaní alebo boli odstránené po oslobodení: radnica, hotel Zlatý lev, bývalá budova sídla hradného kapitána, arcibiskupský palác – bývalé sídlo tureckých pašov a Františka Rákocziho II, synagóga z roku 1858, majestátna budova židovskej meštianskej školy na Žerotínovom námestí. Zo zničeného historického námestia zostali iba dva kostoly a bývalý Františkánsky kláštor. Pri nálete zahynulo 4 000 ľudí a 6 000 ľudí zostalo bez prístrešia. Bynk--178.41.218.252 07:34, 21. január 2019 (UTC)[odpovedať]

Zabudli ste medzi iným na bombardovanie Dubovej a Nitry. Bombardovanie vojskami západných spojencov ani sovietskymi vojskami (zbombardovali napr. Nitru), nebolo nikdy žiadnymi legitímnymi súdmi považované za vojnový zločin. Wikipédia nemá moralizovať, ale uvádzať fakty na základe hodnoverných overiteľných zdrojov. Nemyslím si navyše, že by zrovna to, že tu chýbajú informácie o bombardovaní bolo hlavnou chybou tohto článku.--Pelex (diskusia) 07:50, 21. január 2019 (UTC)[odpovedať]
Vytvoril som v článku odkaz na nový článok Bombardovanie Slovenska spojencami Nech sa páči začnite takýto alebo s podobným názvom. Ja k tomu nemám zdroje a skorej ma trápia tie retribučné súdy. Češi majú https://cs.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1rodn%C3%AD_soud aj https://cs.wikipedia.org/wiki/Mimo%C5%99%C3%A1dn%C3%A9_lidov%C3%A9_soudy Starekolena (diskusia) 00:15, 22. január 2019 (UTC)[odpovedať]

novembrové premazanie[upraviť zdroj]

Zdravím. Vidím, že ste tu v novembri odstránili veľkú časť, ktorú som svojho času vytvoril. Bola medzi nimi aj pasáž o zločinoch najmä sovietskych osloboditeľov. V nej som čerpal z jedného článku, ktorý vyšiel v časopise Válka Revue. Tu chcem uviesť, že tento časopis ako aj príbuzný Válka Extra, tématické zošity Válka Speciál, I. svetová, II.svetová, Bitvy, či Zbrane, nie sú žiadna len taká periodická tlač, ale oborné periodiká, do ktorých prispievajú historici, či oborníci, ktorí sa tématikou dlhodobo odborne zaoberajú.

Co sa týka samotnej témy, mnou spomínaný článok uvádzal ako použitú literatúru "Jaroslav Hrbek: Draze zaplacená svoboda osvobození Československa 1944-1945. ISBN 978-80-7185-976-5 " či Karel Richter: Dobývání domova Osvobození československa bez cenzury a legend". Veľa z týchto vecí sa ukrýva najmä v pamätiach svedkov. Nedávno som čítal v jednom tom ich tématickom zošite Válka Extra -Bitvy venovanom Bratislavsko-brnenskej operácii niekoľko spomienok ľudí z Moravy na oslobodenie. Ako si zorganizovali hliadky, ktoré sa starali o poriadok a raz načapali rabujúcich rumunských vojakov, či špeciálne komando NKVD, ktorého príslušníci ked načapali nejakých opitých a rabujúcich, či vystrájajúcich vojakov červenej armády, tak ich surovo zbalili a odviezli. ten svedok, ktorý to spomínal, uviedol , že počul aj to, že ich mali mali rovno popravovať.

A čo sa týka neslávnej histórie tábora Egenrau, ktorá pokračovala aj po skončení II.sv.vojny v podobe popráv madarsky a nemecky hovorich ľudí, o čom písala Pravda, tak to sa dá nájsť v madarskej literatúre. Ja neviem madarsky, takže som v tomto smere off..--Lukasabram, 14. február 2019 (UTC)