Diskusia:Zeman

Zeman bol najnižší šľachtický titul v Uhorskom kráľovstve.

Šľachta sa delí na "Titulovanú a Netitulovanú." Titulovaná šľachta začína , až baronátom. Šľachtický titul zeman neexistoval. Zeman je iba český výraz , ktorý sa na Slovensku udomácnil na označenie príslušníka netitulovanej šľachty. Zeman nemal žiaden šľachticky titul, bol to proste šľachtic. Celá ta veta je nezmysel.

Tip!

Ďakujeme za Tvoj návrh! Ak máš pocit, že článok potrebuje vylepšenie, pokojne vykonaj potrebné zmeny. Wikipédia je wiki, takže „každý“ môže ihneď upravovať takmer každý článok. Stačí kliknúť na odkaz Upraviť v hornej časti obrazovky. Nemusíš sa ani registrovať a prihlasovať (hoci je viacero dôvodov, pre ktoré by si to mal zvážiť). Komunita Wikipédie Ťa povzbudzuje k tomu, aby si bol smelý pri úprave stránok. Nemaj strach, že urobíš hlúpe chyby – určite sa nájde niekto, kto ich po Tebe opraví. Ak si nie si istý ako článok správne upravovať, pozri si najprv prehľad editácie stránok, alebo si vyskúšaj upravovanie článku nanečisto na našom pieskovisku. Noví prispievatelia sú vždy vítaní!

--Pelex 19:46, 23. september 2010 (UTC)

"Zeman je príslušník nižšej šľachty v Uhorsku"

Zeman v reálnom právnom ani majetkovom rozdelení šľachty v Uhorsku nikdy neexistoval. Je to nezmyselne používaný čechizmus, celý článok je nezmysel, žiadny zemiansky titul ani zemiansky stav v Uhorsku nebol. Zemiansky stav stvorili, až čechoslovakistický "tvorcovia" Uhorskej histórie.--Juraj143 (diskusia) sa nepodpísal(a)

Dobrý deň, môžete toto tvrdenie podporiť adekvátnymi referenciami v literatúre?--Pelex 17:56, 5. júl 2011 (UTC)

Heraldicko-Genealogický Lexikón :Šľachta Bratislavskej stolice (Pongrácz,Strešňák,Ragač,Tandlich,Federmayer) 2004,st.10-12

Členenie šľachty v Uhorsku, autor gróf Denis Pongracz. http://slachta.kosztolanyi.com/modules.php?name=K88_News&file=article&sid=3 Juraj143

No, Pelex, to si tomu zas dal. Toto je už niečo, čomu sa naozaj hovorí "vrchol" a preto si dám výnimočne námahu a zareagujem. Či sú v článku správne nejaké detaily, neviem posúdiť. Ale ostatné by mal vedieť posúdiť aj bežný laik, nieto ešte niekto, kto sa tu hrá na odborníka (istý Juraj). Po prvé, článok vôbec netvrdí to, voči čomu sa tu istý Juraj ohradzuje. Je tam naopak explicitne napísané, že to nebol oficiálny špeciálny titul atď. Neviem, v ktorej lokalite je táto veta nejasná, normálne tomu rozumie každý. Tým by sa dalo skončiť, lebo tým je to celé bezpredmetné. Ale ono to ešte pokračuje, ten link (stránka) má byť relevantný čím? To keď si hocikto urobí vo voľnom čase stránku na nejakú tému a urobí ju dosť dlhú, tak je to automaticky relevantný zdroj a doklad v spore?? Bez ohľadu na možnú (ne)kvalitu stránky: Tým, že to nebol oficiálny oddelený titul v pravom slova zmysle (ale tí ľudia boli proste len šľachtici), tak opäť platí, že tým pádom nemožno argumentovať nejakým textom, ktorý vymenúva oficiálne tituly v pravom slova zmysle. Po ďalšie: Slovo zeman, ktoré sa živo používa aj vo vzorovej slovenskej literatúre 19. storočia (Vajanský a pod.), ideš označiť za nejaký prejav presunu českých dejín na Slovensko? To má byť vtip? Alebo inak: Slová českého pôvodu sú na Slovensku zakázané a tým automaticky nesprávne?? Po ďalšie: Aj keby to slovo bolo umelé (čo nie je), pán Juraj zakazuje historikom používať na nejaký jav (nižšia šľachta) nejaký termín? (Môžeme byť aj konkrétni: Nižšia šľachta sa v Uhorsku podľa historiografie delila na zemanov, predialistov a armalistov.) Termíny bude určovať on v diskusiách na internete? Po ďalšie: Ako môže niekto pochybovať o slove zeman jednoducho na základe nejakého samozvaného xy v diskusii, keď to slovo je v každom slovníku, každej jednej encyklopédii - Encyklopédii Slovenska (celá jedna strana ! ) a väčšej knihe slovenských dejín a literatúry, ktorá kedy na Slovensku vyšla. Takže zhrniem: Zdroje tomu technicky vzaté chýbajú, ale celkovo tam nie sú zásadné chyby, a článok vôbec netvrdí to, čo sa mu tu vytýka. A prosím ťa Pelex, nemusíš naletieť každému, kto tu niečo pípne. Bronto 15:19, 6. júl 2011 (UTC)

Ďakujem za opravu. V Encyklopédii Slovenska by som to najbližších dňoch skontroloval sám. Momentálne ju však nemám na dosah ruky.--Pelex 16:26, 6. júl 2011 (UTC)

"Môžeme byť aj konkrétni: Nižšia šľachta sa v Uhorsku podľa historiografie delila na zemanov, predialistov a armalistov.)"

V staršom období sa v slovenskom jazyku termín zeman, zemianstvo používal ako ekvivalent pojmu šľachtic, šľachta (maď. nemes, nemesség), pričom zahŕňal všetky zložky šľachtickej spoločnosti, teda aj aristokraciu (vyššiu titulovanú šľachtu). Postupom času sa začal používať len pre príslušníkov strednej a nižšej (stoličnej) šľachty, teda tak, ako ho chápeme aj dnes.Súčasná odborná genealogická literatúra, ako zemana označuje každého netitulovaného šľachtica, bez rozdielu jeho právneho zaradenia, majetkového postavenia či spôsobu nobilitácie a vo vzťahu k uhorskej šľachte termín zeman vypovedá iba o príslušnosti k nižšej vrstve uhorskej nobility. Podľa právneho rozdelenia môžeme nižšiu šľachtu (zemanov) v Uhorsku rozdeliť na niekoľko skupín, na predialistov, kurialistov a armalistickú šľachtu. Teda "Zeman" nikdy nepatril do právneho rozdelenia uhorskej šľachty. Zemanom/zemianstvom označujeme nižšiu šľachtu ako celok a nie jej konkrétnu časť. Tu treba zdôrazniť, že sa jedná o výraz, ktorý sa zaužíval iba v slovenskom jazykovom porstredí, nejdená sa o oficiálny pojem/termím a preto je úplným nezmyslom nizšiu uhorskú šľachtu stotožňovať s českými a pol. zemanmi ,ktorí patria do úplne iného právneho rozdelenia šľachty. V odbornej literatúre sa bežne stretneme s použitím slova zeman (nizší šľachtic) v kombináci s právním zaradením daného šľachtica.

- V prípade, že zemania – kurialisti neboli schopní vojenskej služby, mohli namiesto seba odovzdať aj určité množstvo obilia.

Zborník Zemianstvo na Slovensku I:Branná povinnosť šľachty v novoveku (na príklade Turčianskej stolice)s.60

- Kuriálny šľachtický rod z Vrútok patril od stredoveku k populačne najsilnejším zemianskym rodom v Turci.

Zborník Zemianstvo na Slovensku I: BARÓNSKA VETVA RODU RUTTKAY-VRÚTOCKÝ GENEALÓGIA A VÝVOJ 

ERBU (Uhorské zemianstvo v habsburských službách) Frederik Federmayer s. 332

- Zmienku o rybníckych predialistoch, ku ktorým patrili aj konkrétne Ižoldovci, nachádzame aj v kanonickej vizitácii farnosti Rybník z 20. septembra 1779, ktorá uvádza, že v obci žijú zemania – predialisti, ktorých feudálne práva dodržuje a bráni jeho eminencia arcibiskup.

Zborník Zemianstvo na Slovensku I: MAJETKOVÉ POSTAVENIE A KAŽDODENNÝ ŽIVOT PREDIALISTOV V 

NOVOVEKU (NA PRÍKLADE ZEMIANSKEJ RODINY IŽOLDOVCOV Z RYBNÍKA), Zuzana Lopatkovás. - 366

Pôvodná vezia článku označovala zemana, ako najnižší šľachtický titul v Uhorsku!

Článok je zaradení do Kategórie: Šľachtické tituly a v texte sa dá dočítať:"zemianske tituly zostali v platnosti až do pádu Habsburskej monarchie 1918."! Článok obsahuje aj ďalšie chyby: Najviac zemianskych rodín vzniklo v 13. storočí;zemania neplatili dane.

Ako zdroj pred linkom na Pongraczov článok je jasne uvedený Heraldicko-Genealogický lexikón :Šľachta Bratislavskej stolice. Publikácia Šľachta Bratislavskej stolice je najrozsiahlejšie dielo slovenskej genealogie , st. 10-12 podrobne opisuje rozdelenie uhorskej šľachty.samozrejme bez zemanov. Medzi autormi danej publikácie je aj Denis Pongrácz, považovaný za popredného odborníka na genealógiu a históriu uhorskej šľachty. Článok na slachta .com http://slachta.kosztolanyi.com/modules.php?name=K88_News&file=article&sid=3 od Pongrácza je takmer totožný s textom v lexikóne šľachty BA. stolice na st. 10-12.

Rozdelenie uhorskej šľachty opisujú:

Heraldicko-Genealogický lexikón :Šľachta Bratislavskej stolice, s. 10-12.

Uhorská šľachta v 18. storočí. In Historický časopis, 2003, roč. 51, č. 2, 2003, s. 295 - 310. Kristína Čaplovičová.

Zborník Zemianstvo na Slovensku I, s. 3 - 5.

Lexikón erbov šľachty na Slovensku IV: Nitrianska stolica , s. 18 - 30.

"Môžeme byť aj konkrétni: Nižšia šľachta sa v Uhorsku podľa historiografie delila na zemanov, predialistov a armalistov.)" Správe by tu malo byť kurialista. Zemania kurialisti (nobiles unius sessionis, curialistae) ironicky nazývaní aj ako jednokopytníci , sedmoslivkári či zemania-bezemkovia,okrem šľachtickej kúrie mali len nepatrný kus pozemku. Nemali poddaných, alebo len jedného - dvoch a preto boli nútení svoj majetok obhospodarovať sami, alebo s pomocou najatých sluhov. Celkovo sa príliš neodlišovali od lepšie situovaných sedliakov. Niekedy ich stavali na roveň poddaných. Pretože sami poddaných nemali, nemali tým na koho preniesť bremeno platenia daní, museli ich platiť sami od roku 1595 (nobiles taxati).