Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tournesol.pngAhoj, ScholastikosSVK. Vítame Ťa v slovenskej Wikipédii! / Welcome to the Slovak Wikipedia!
Slovenská Wikipédia je slovenská jazyková verzia Wikipédie, ktorá vznikla v októbri 2003 a k dnešnému dňu má 231 857 článkov.

Začal(a) si dobre a si na najlepšej ceste začať prispievať a pridávať množstvo dobrých článkov. Ďakujeme za Tvoj prínos k tvorbe encyklopédie a tešíme sa na spoluprácu. Veríme, že sa nám bude dobre spolu pracovať a že sa tu budeš medzi ostatnými cítiť príjemne.

Odporúčame Ti, aby si si prečítal/a nasledujúce stránky, ktoré Ti uľahčia prácu pri Tvojom upravovaní:

Gnome-help.svg Príručka Sandbox.png Pieskovisko
(miesto pre experimenty)

Gtk-dialog-info.svg Obsah Pomocníka Coffee cup flat.svg Kaviareň
(diskusia redaktorov)
QA icon.svg Často kladené otázky Unesco Cultural Heritage logo.svg Päť pilierov Wikipédie
Crystal Clear app kedit.png Prehľad editácie stránok Nuvola apps important yellow.svg Čo Wikipédia nie je

Na diskusných stránkach sa vždy podpisuj: stačí napísať 4 vlnovky ~~~~ alebo ich vložiť kliknutím na ikonu OOjs UI icon signature-ltr.svglište nad oknom na úpravu.

Naopak články sa nikdy nepodpisujú.

Tak ešte raz vitaj a ďakujeme za Tvoje príspevky. Dúfame, že sa tu uvidíme často.


If you have questions, comments, or something is not clear to you, or if you would like to know something about the Slovak Wikipedia, look at the Slovak Wikiembassy, where someone might even help you in your language :).

--Tom78 (diskusia) 05:46, 5. júl 2019 (UTC)

Preklad – zdroj[upraviť kód]

Ahoj! Ak prekladáš článok z cudzojazyčnej Wikipédie, zdroj sa uvádza na spodku stránky v odstavci Zdroj pomocou šablóny {{Preklad}}. Použitie viď napr. na spodku stránky Franjo Kuharić, bolo by dobré doplniť do článkov, ktoré si už vytvoril. Ak k tomu máš nejaké otázky, pokojne napíš. --TomášP 19:31, 11. júl 2019 (UTC)

Ahoj,jop, dik za info, šablónu poznám a už som využil párkrát :) No snažím sa už skôr vychádzať z iných zdrojov a z iných wiki potom vychádzať už len ako kontrola/doplnok drobností...Ale je pravda že ten Dies irae bol ešte z 90% preložený...S pozdravom --ScholastikosSVK (diskusia) 19:54, 11. júl 2019 (UTC)
Tak v tom prípade prepáč, nepozeral som si Tvoje ostatné články ;) Mal som na mysli práve Dies iræ, tam by sa to hodilo doplniť. Doplnil by som to sám, ale Ty vieš lepšie, čo a v akej miere si použil. --TomášP 20:12, 11. júl 2019 (UTC)

Križiacke výpravy[upraviť kód]

Ahoj, všimol som si, že píšeš články o križiackych výpravách. :) Kedysi som sa touto témou zaoberal, tiež som o tejto téme napísal prácu. Rád by som ti trošku pomohol, tak ti aspoň dám pár tipov na dobrú literatúru pre inšpiráciu:

BRIDGE, A.: Křižové výpravy. Praha: Academia, 1995. 228 s., ISBN 80-200-0512-9.

DAVIES,N.: Evropa. Dějiny jednoho kontinentu. Praha: Prostor, 2005. 1365 s., ISBN 80-7260-138-5

DLUGOŠ, F.: VYBRANÉ KAPITOLY Z CIRKEVNÝCH DEJIN 2. Levoča: Verbum, 2012. 113. s., ISBN 978-80-8084-831-6

DOLINSKÝ,J.: Dejiny cirkvi. Druhy diel. Stredovek. Bratislava: Dobrá kniha, 1997. 299. s., ISBN 80-7141-152-3

DRŽKA, V.-PICKOVÁ, D.: Dějiny strědověké Evropy. Praha: Aleš Skřivan ml, 2004. 364. s., ISBN 80-86493-11-3

DUGGAN, A.: KŘIŽÁCKÉ VÝPRAVY. Praha: Orbis, 1973. 214. s.

HAAG, M.: TEMPLÁŘI Fakta a mýtus. Praha: Slovart, 2011. 367. s., ISBN 978-80-7391-444-8

HROCH M. – HROCHOVÁ V.: KRIŽÁCI V LEVANTÉ. Praha: Mladá fronta, 1975. 309. s.

HROCHOVÁ, V.: Křižové výpravy ve světle soudobých kronik. Praha: SPN, 1982. 255. s.

JESENSKÝ, M.: TEMPLÁRI, Legendy cti a slávy. Žilina: Žilinský samosprávny kraj, 2013. 263. s., ISBN 978-80-971270-5-3

JOHNSON, P.: DĚJINY KŘESŤANSTVÍ. Praha: Centrum pro studium demokracie a kultury, 1999. 541. s., ISBN 80-85959-41-0

KARNÍK, J.: Anglie a křižové výpravy. Bakalářská práce. Plzeň: FF ZČU, 2012. 74 s.

KOŠŤÁL, M.: TEMPLÁŘI. Praha: Piers Paul Read, 2001. 334. s., ISBN 80-7257-406-X

KOVAŘÍK, J.: Meč a kříž, rytířské bitvy a osudy. Praha: Mladá fronta, 2005. 280 s., ISBN 80-204-1289-1. S. 236-237

NICOLE, D.: KRIŽÁCKÉ HRADY VE SVATÉ ZEMI. Praha: Grada, 2007. 64. s., ISBN 978-80-247-1891-0

NICOLLE, D.: Řád německých rytířů. Brno: Computer Press, a. s., 2007. 62 s., ISBN 978-80-251-2581-6

PHILLIPS, CH.: KRIŽIACKE VÝPRAVY. Bratislava: Reader´s Digest, 2010. 256 s., ISBN 978-80-8097-076-5

TATE, G.: Križiaci v oriente. Praha: Slovart, 1996. 192 s., ISBN 80-7145-155-X

ZÁSTĚROVÁ, B. a kol.: Dějiny Byzance. Praha: Academia, 1992. 529 s., ISBN 80-200-0454-8.

Tieto knihy ponúkajú pohľad na križiacke výpravy z pohľadu Islamu, to môže byť tiež užitočné:

LUNDE, P.: Islam. Viera-kultúra-dejiny. Bratislava: Ikar, 2002. 192. s., ISBN 80-551-0723-8

TAUER, F.: Svět islámu: Dějiny a kultura. Praha: Vyšehrad, 2006. 448 s., ISBN 80-7021-828-2

Všetky tieto knižky som čítal a sú skvelé, každá z nich obsahuje nejaký text, ktorý sa týka križiackych výprav, niektoré sú celé o križiackych výpravách, iné obsahujú len malú podkapitolu o križiakoch. Myslím, že najmä prof. Hrochová a jej knihy o križiakoch treba poznať, keďže sa zaoberala priamo touto tématikou (okrem iného aj témou Byzantskej ríše celkovo), vrelo odporúčam. Tiež Bridge písal veľmi podrobne o križiakoch. Myslím, že väčšina z nich by mala byť dostupná v Matici Slovenskej, ale určite ich nájdeš aj v každej lepšej knižnici na Slovensku. Dá sa to zistiť aj online na stránke https://www.kis3g.sk , stačí si vybrať knižnicu, zadať názov publikácie a zistíš, či ju majú alebo nie. Plus ešte nejaké užitočné linky:

http://www.e-stredovek.cz/view.php?cisloclanku=2006041601 - Tu nájdeš niečo o ráde nemeckých rytierov.

http://newadvent.org/cathen/04543c.htm

http://dragonbear.com/crusades.html

https://www.valka.cz/450-Krizacke-vypravy

http://worldofhistory.blog.cz/0611/kriziacke-vypravy

Tak snáď som pomohol, držím palce pri práci, nech sa Ti darí. :) MilanBA (diskusia) 11:39, 7. august 2019 (UTC)

Ahoj, ďakujem :) Zatiaľ sa sústredím na IV. križiacku, pretože sa priamo týka Byzancie, v Alexiovi I. som trochu rozpísal I. križiacku, ale to najmä preto, že som si myslel že taký významný byzantský panovník si zaslúži článok na sk wiki (a pokiaľ možno čo najlepší)..zatiaľ sa nechystám venovať ďalším výpravám, i keď je pravda že sú na sk wiki naozaj hrozne spracované a zaslúžia si pozornosť :/ ale zase to aj veľa ďalších článkov a stále ma vie prekvapiť koľko dosť elementárnych vecí tu chýba...ale tak jeden nestíha...Zatiaľ používam Dějiny Byzance na ktorom robila i prof. Hrochová a našiel som od nej na nete aj Křižové výpravy ve světle soudobých kronik...plus anglické zdroje...Norwich, Jonathan Harris, Jonathan Lilie (anglické knihy viem prakticky všetky zohnať aj cez net...pokiaľ by si mal záujem viem posunúť...s knižnicami to mám ja obmedzené, pretože som invalid...) ScholastikosSVK (diskusia) 12:17, 7. august 2019 (UTC)

To by si mi teda mohol poskytnúť. To by bolo fajn. Môžme si napísať aj cez e-mail? MilanBA (diskusia) 13:40, 9. august 2019 (UTC) Jj samozrejme :) môžeš ma naň kontaktovať tu cez wiki alebo sa môžeme kontaktovať priamo cez emaily ScholastikosSVK (diskusia) 15:09, 9. august 2019 (UTC)

Vrátenie zmeny[upraviť kód]

Ahoj ScholastikosSVK, môžeš mi prosím vysvetliť prečo si odstránil osobnosť na https://sk.wikipedia.org/wiki/Demagógia ? Ak si náhodou nečítal pravidlá wikipédia tak si ich prečítaj aby si zistil že si podľa nich vandal... Kojimilo (diskusia) 11:58, 3. september 2019 (UTC).

Ahoj Kojimilo, odstránil som to, pretože to malo byť odstránené (pravdepodobne z viacerých dôvodov - medzi nimi najmä nedôležitosť a pravdivosť) a preto, že ak si čítal pravidlá wikipédie, tak si podľa nich zistil, že si možno podľa nich dokonca vandal (záleží od tvojho úmyslu), no dá sa predpokladať, pretože ťažko možno povedať, že svojimi pokusmi chceš zlepšiť wikipédiu - viď.Wikipédia:Vandalizmus. Osobne si myslím, že ak chceš prispieť k rozvoju wikipédie, môžeš si vybrať z hromady červených linkov, ktoré tu existujú, zobrať do ruky nejaký ten zdroj a tvoriť...Ak nepôjde o podobné experimenty, tak ti nikto v tom nebude brániť. Prajem príjemný zvyšok dňa. ScholastikosSVK (diskusia) 12:08, 3. september 2019 (UTC)

ScholastikosSVK, problém nastáva v tom že na wikipedii sú ľudia ktorý editujú stránky podľa svojej domnienky, sú leniví si len trošičku niečo pozrieť alebo overiť a needitujú podľa faktov a reality (pravdepodobne si jeden z nich). O Michaelovy Averagovi bola aj osobitná stránka na wikipedii kde boli obsiahle informácie aj s pridanými zdrojmi a faktami, kde bolo písané aj o jeho demagógii, lenže očividne dobráci čo sa chodia na wikipediu hrať ako na pieskovisko (možno si jeden z nich) celu túto stránku mazali až bola zmazaná úplne. V prípade že by to nebolo odstránené, a keď aj bolo mohol si si overiť fakty, tak by si zistil že tvoje vyjadrenie "nedôležitosť a pravdivosť" je úplne irelevantné, keďže ten Joseph McCarthy ktorý je tam zmienený by tam nemal byť z viacerých dôvodov. 1. Na slovenskej wikipedii by sa mali preferovať skôr slovenské osobnosti ako americké 2. Na jeho stránke neni ani zmienka o demagógii 3. Obsiahlosť jeho stránky je dosť menšia ako bola stránky MichaelAverage. Skús sa nad tým reálne zamyslieť, a nejednať len podľa toho čo si myslíš že je asi správne.

To: Kojimilo : Ako si napísal "problém nastáva v tom že na wikipedii sú ľudia ktorý editujú stránky podľa svojej domnienky" a tu si vyjadril svoje editácie....ja osobne zastávam ešte ten zmierlivejší postoj čo sa týka editácie na wikipédii...a preto som si námatkovo overil informácie o tvoje stránke i tvojej editácii....Pokiaľ si myslíš že ide o významnú osobu a o pravdivé informácie, na wikipédii existujú isté pravidlá ako to dokázať - myslím že to boli aspoň dve spoľahlivé zdroje tvrdenia...Také (minimálne) v súčasnosti nenájdeš... Tá stránka bola správcom zmazaná z dobrého dôvodu tak ako aj tvoje úpravy sú revertované z dobrého dôvodu. Čiže ťa prosím aby si "nebol dobrákom čo chodí na wikipédiu sa hrať ako na pieskovisko" a nepridával svojimi spamami prácu iným redaktorom. Ďakujem PS: Takisto tvoje tri argumenty nie sú správne ani logické. ad 1. - nie je to pravda a už vôbec nie pravidlo 2. wikipédia nie je zdroj pre ňu samotnú, neodvoláva sa na iné stránky 3. irelevantné, aký je obsah inej stránky...(navyše klamlivá irelevancia) Nemyslím si, že má zmysel ťa tu prehovárať a ani v tom nebudem pokračovať, keďže v tvojom konaní cítim jasné znaky "trollizmu" k mojej strane (ale aj iným)...každopádne darmo čo len robíš starosti sebe a druhým redaktorom, ktorí to tu berú vážne... Howgh ScholastikosSVK (diskusia) 12:39, 3. september 2019 (UTC)

Zdroje k mapám[upraviť kód]

K [1] a [2]. To treba pridať hlavne na Commons k nim. Normálne ako citáciu z literatúry. Vasiľ (diskusia) 07:56, 5. október 2019 (UTC)

V poriadku :) ... Inak ja som tie obrázky na wiki nenahrával (zhodou okolností ale viem odkiaľ autor informácie čerpal)... čiže som to riešil teraz takto podľa vzoru aký som už na wiki videl... ScholastikosSVK (diskusia) 08:03, 5. október 2019 (UTC)

Hej, viem, že ich Robert Jahoda nahrával. Ale rovnako viem, že spolupracujete, tak preto som po odpoznámkovaní tebe písal. Vasiľ (diskusia) 08:06, 5. október 2019 (UTC)

Melitene[upraviť kód]

Prepis Melitene, to znamená prepis tak, že sa zo starogréckej podoby vynechajú dĺžne, v českých textoch vyplýva z toho, že ho od roku 1993 Pravidla českého pravopisu výslovne predpisujú/odporúčajú (úplne vzadu v knihe, je tam ako príklad napr. slovo Mytilene - čiže nie Mytiléné), čiže taký postup je v češtine podľa pravidiel ich pravopisu. Pre byzantské obdobie takýto prepis samozrejme každý, kto má tú možnosť (tak ako je to v Česku), uprednostní, pretože v Byzancii sa nevyslovovali dĺžky, takže taký prepis pomerne dosť dobre zodpovedá výslovnosti. (Nevýhodu to má samozrejme v tom, že v byzantskom období sa é vyslovovalo [i] a nie [e], takže práve pri tejto jednej hláske sa ten prepis stáva "vadným", ale to je už iná téma).

Problém je v tom, že Pravidlá slovenského pravopisu (od roku 1991) sa od Pravidiel českého pravopisu práve v tomto bode úplne odlišujú a navyše je to v nich poňaté ako predpis, nie ako odporúčanie. Podľa Pravidiel slovenského pravopisu sa musí é prepisovať ako é, nie e.

Tretia možnosť je samozrejme prepisovať všetky dĺžky ako to bolo bežné v českých textoch pred rokom 1993 alebo napr. v knihách Zamarovského a ako výslovne odporúča aj napríklad Grécko-slovenský slovník https://www.martinus.sk/?uItem=137005.

Ale tá možnosť, že by sa v slovenčine úplne vynechali dĺžne pri prepise (to by bol aj prípad Melitene) v súčasnej slovenčine neexistuje (ani podľa odborných textov - tam sa píšu všetky dĺžne-, ani podľa PSP - ako som uviedol vyššie); aspoň teda mne sa nepodarila taká kombinácia nájsť a ja som sa touto problematikou už veľakrát dôkladne zaoberal. Tento postup existoval síce v slovenčine asi tak do 30. rokov 20. storočia, potom ale prišla séria článkov v Slovenskej reči a neskôr v Kultúre slova a tými sa takýto postup prestal používať. Takýto tvar by sa teda dal uvádzať do článkov s vysvetlením v štýle "starý slovenský prepis", ale problém je v tom, že v iných článkoch ho skoro vôbec neuvádzame, lebo už aj bez uvedenia tejto starej možnosti prepisu je počet možných prepisov veľký (napr. ou - u - ú atď.) a robenie výnimky pre jedno mesto alebo pár miest by bolo dosť divné.

Takže v jednom prípade to je jedno, ale ide tu o princíp. Treba postupovať všade rovnako, čiže to presmerovanie z Melitene by sa tu malo zmazať.

Ešte si vás dovolím upozorniť, že primárny prepis, ktorý tu používame až do zániku Byzantskej ríše je prepis uvedený pre starogréčtinu v PSP (Wikipédia:WikiProjekt_Transkripcia_a_transliterácia/Transkripcia_gréčtiny). Nie je to nič divné, rovnako postupujú napr. aj v Slovníku řeckých spisovatelů a inde. 2A02:AB04:3C0:6D00:F007:B540:D6DA:6AE5 13:41, 15. november 2019 (UTC)

Ahoj. Chápem..ďakujem za váš čas a analýzu...Čo sa týka prepisu súhlasím s vašimi vývodmi....Čo sa týka presmerovania, snáď by som avšak ponechal tento odkaz (hoci teda možno ho zameniť za prepis s dĺžňami - ale čo som pozeral tak aj pri hľadaní Meliténé wikipédia mesto nájde a presmeruje...čiže by šlo len o formálny chvat)...Čo sa týka používania tohto výrazu, tak samozrejme ide o výraz, ktorý zrejme ťažko nájdeme v nejakom slovenskom zdroji (osobne doma taký nemám/asi taká kniha v sk ani neexistuje)...pozrel som však len tak na internete a našiel som tam (ale zrejme vychádzajúc z českej verzie) nasledovné stránky kde používajú tiež výraz bez dĺžňov pre byzantské obdobie: A B a menej odborné alebo priamo vychýdzajuce z Dejín Byzance C a D ...našiel som ale aj nejaké stránky kde používajú dĺžne (A a druhý používa zase obe tvary - blokuje mi ho ale filter :/ ...šlo o habitačnú prácu na muni V TIENI MANTZIKERTU: ALEXIOS I. KOMNÉNOS A VOJENSKO-POLITICKÝ ZÁPAS O BALKÁN)
Takže tak...vidí sa mi vhodná a správna vaša argumentácia...na druhú stranu ako vravím v článku je tvar daný v dĺžňovom tvare...presmerovanie podanie informácie nenarúša ani v podstate aj nahrádza odkaz Meliténé...a čo vidím tak na internete som v slovenských publikáciach našiel aj "vadný" tvar Melitene, takže zrejme je šanca, že by niekto tento tvar vyhľadával...ale tak nechám na druhých rozhodnú...ScholastikosSVK (diskusia) 16:01, 15. november 2019 (UTC)
a) K tomu presmerovaniu: Keď je presmerovanie, tak by dané slovo malo byť aj niekde aspoň uvedené v texte článku, na ktorý bolo presmerované. Určite tu máme omylom aj pár presmerovaní, kde to tak nie je, ale v zásade by to tak malo byť, inak by sa to presmerovanie malo zmazať. Lebo inak teoreticky čitateľ netuší, čo to presmerovanie má akože znamenať vo vzťahu k tomu, kam bol presmerovaný.
b) A kde ste to našiel v slovenčine? Lebo samozrejme v textoch nejakých úplných laikov sa stáva, že prepis nemá žiadne dĺžne, lenže to potom nevyplýva z toho, že autori týchto textov sú géniovia a ovládajú záhady prepisov zo stredovekej a pod. gréčtiny, ale naopak jednoducho z toho, že mechanicky preklopili tvar, ktorý našli v nejakom anglickom, nemeckom a pod. texte (kde samozrejme dĺžne neexistujú). To je práve ďalší problém s takým prepisom, aby sme tu nelegitimizovali chyby takéhoto typu. 2A02:AB04:3C0:6D00:F007:B540:D6DA:6AE5 17:14, 15. november 2019 (UTC)
Práve v tom predchádzajúcom príspevku som poslal odkazy na dané stránky (klikateľné písmenká)...prvé odkazy sú na diela Martina Hurbaniča, ktorý v súčasnosti patrí asi k tým významnejším slovenským byzantológom (teda vydáva knihy, vyučuje)....potom am je odkaz na Meška (ten použil oba tvary vo svojej habitačnej práci)...jeho meno tiež poznám, pretože som videl niekoľko jeho prác....potom tam sú odkazy na laické stránky (a tam v jednej vychádzali z Dejiny Byzance) a druhá je kresťanský web (+ som tvar Melitene videl aj na radiovatikana, ale to tiež nie je encyklopedický zdroj)....odporúčam v prípade pozerania hľadať výraz cez ctrl F) ScholastikosSVK (diskusia) 17:30, 15. november 2019 (UTC)
Áno moment, teraz som si to všimol. Myslel som, že to je české. 2A02:AB04:3C0:6D00:F007:B540:D6DA:6AE5 17:31, 15. november 2019 (UTC)
Tak ten link B je pomerne presvedčivý, takže to asi aj rovno uvediem aj do článku, len neviem z toho linku, na základe čoho to tak prepisuje, či to prevzal z tých dvoch českých kníh alebo sa nad tým aj nejako hlbšie zamyslel. Link A mi skôr pripadá ako preklopenie nemeckého textu a posledné dva sú irelevantné, to môžu byť jednoducho chyby toho typu ako som hore napísal pod b). To V TIENI MATZI... je irelevantné, lebo to je Masarykova univerzita (takže to je fakticky české) a je to aj nádherná ukážka toho, že ide o omyl, lebo na jednom mieste (pri citovaní nemeckého text) to uvádza ako Melitene a na druhom ako Meliténé....Ale snažte sa prosím v tých článkoch o Byzancii primárne prepisovať podľa PSP alebo podľa Grécko-slovenského slovníka. 2A02:AB04:3C0:6D00:F007:B540:D6DA:6AE5 17:48, 15. november 2019 (UTC)

V poriadku, posnažím sa....snáď by som ešte ale podotkol k tej Masarykovej, že to písal slovenský historik, ktorý študoval v BA a v Solúne a tam len robil postgraduálne štúdium (taktiež tá práca je písaná po slovensky) A ScholastikosSVK (diskusia) 17:58, 15. november 2019 (UTC)

Áno po slovensky, ale pre českého profesora. Oni majú online aj diplomovky a podobne a síce sú formálne po slovensky, ale celá terminológia (vo všetkých vedách) tam je česká, takže vlastne produkujú také podivné miešaniny, ktoré poriadne nespadajú ani pod češtinu ani pod slovenčinu.2A02:AB04:3C0:6D00:F007:B540:D6DA:6AE5 20:11, 15. november 2019 (UTC)

Malatya[upraviť kód]

Iná vec: Obsah toho článku patrí prevažne pod Battalgazi. To je geograficky aj administratívne úplne iná obec a do roku 1988 sa volala Eski Malatya (Stará Malatya). V dnešnej Malatyii sa nachádza len staroveká Malatya (=Aslantepe), tá zanikla už niekedy v 7 ?. stor. pred Kr. Ale celé to seldžucké mesto až do roku 1838 bolo to, čo je dnes Battalgazi, nie to, čo je dnes Malatya. Rovnakú chybu majú aj na iných wikipédiách, ale stále je to chyba...Na mape nájdete Aslantepe na východnom okraji dnešnej Malatye a Battalgazi je asi 10 km severne odtiaľ 2A02:AB04:3C0:6D00:F007:B540:D6DA:6AE5 20:11, 15. november 2019 (UTC)

Tiež som sa tým zaoberal...ale dejiny takto rieši aj napr. Britannica a aj v Encyklopédii islamu, ktorú som používal to tak rieši...(v jednom hesle Malatya)..aj iné wiki dávajú dejiny sem...tak som to aj ja takto... ScholastikosSVK (diskusia) 20:37, 15. november 2019 (UTC)
A... ešte asi (ale to len dedukujem) tu zohráva úlohu aj nejaká identitno(právna?) kontinuita... že za nástupcu seldžuckej Malatye považujú súčasnú Malatyu... dokazovalo by to to, že ona si zachovala názov a to sídlo na jej pôvodnom území sa premenovalo (diskontinuitne) ...čiže de fakto sa asi dejiny tzv. Starej Malatye oficiálne ako subjektu začali písať až v 19. storočí a dejiny Malatye pokračovali... takisto napr. encyklopedie Byzance k heslu Melitene pridáva v zatvorke (dnešní Malatya)... no a v spojení s tým, že aj turecká wiki aj iné encyklopédie sa zdá, že vec riešia tak že prioretizujú Malatyu... tak ja by som osobne nemal problém to nechať tak ako to je... snáď len poprípade ak by niekto založil článok o tej Starej Malatyi tak v sekcii o historii ak by ich zvlášť nerobil by sa vedel dať odkaz na tieto dejiny.. alebo ak by sa ti chcelo zakladať rozlišovaciu stranku... ale osobne si myslím, že by to bolo zbytočné, keďže sídla majú odlišné názvy...(ScholastikosSVK)
Viete čo, ja to jednoducho opravím sám. K vášmu príspevku: Je úplne jedno, kto to kam píše, oznámil som vám jednoduchý fakt, že Eski Malatya je len staré meno dnešnej obce Battalagazi, ktorá nie je zhodná s dnešnou obcou Malatya (čiže ste ten text umiestnil na nesprávnom mieste). Nikto tento jednoduchý fakt nespochybňuje ani vy, takže netuším, prečo sa snažíte zas vykrútiť a špekulovať ako žiak pred tabuľou ešte aj z takéhoto jednoduchého faktu. Britannica a pod. to tam má preto, lebo nemá samostatný článok pre Battalgazi, tak to vopchali oboje do jedného článku a takto to platí skoro pre každý bežný text, pretože nikto okrem wikipédie nemá heslá pre všetky obce v Turecku. A vaša špekulácia o nejakom presune obce na iné miesto (?) (pre vašu informáciu: ľudia nie sú obec, obec sú aj domy, cesty atď.) je úplne irelevantná, pretože členenie územia štátov na obce je tu robené podľa súčasného administratívneho delenia daných štátov a všetky ostatné úvahy sú až vedľajšie. História stavieb v obce Battalgazi patrí samozrejme do článku o Battalgazi a nie do článku o inej obci len preto, že má teraz formálne rovnaké meno; obec sú územie, stavby a ľudia a obec nie je meno. Okrem toho podľa textu článku, kde som vám musel zmazať "Stará Malatya" na nesprávnom mieste, aj podľa toho, čo teraz píšete, je vidno, že ste nepochopil isté detaily: Ide tu o 3 (nie 2) rozdielne sídla, z toho 2 sú v dnešnej obci Malatya a jedno je dnešná obec Battalgazi. Čiže "založiť článok o Starej Malatyii" nie je možné, pretože Stará Malatya = Battalgazi (PREMENOVANIE NASTALO V ROKU 1988), takže založiť je možné len článok Battalgazi. 2A02:AB04:3C0:6D00:E9F1:6761:D803:BDCF 13:50, 16. november 2019 (UTC)
No..neviem teraz k čomu zareagovať ako k prvému....tak snáď niekoľko bodov
I. nemám potrebu sa "vykrúcať" jednoducho som povedal svoj názor - t.j. že nevidím (resp. že som nemal a nemám úmysel) fragmentovať text na dva, či nebodaj tri články, keď tak nerobia ani mnohé iné wikipédie (a ak tak robia, tak ten text s dejinami do článku o Battalgazi nedávajú), a ak tak nerobia ani fyzické encyklopédie...prečo tak nechcem robiť? ako hovorím nevidím z môjho redaktorského pohľadu - minimálne v súčasnosti význam...povedal som - ak niekto chce (zdá sa že vy veľmi chcete) nech pokojne vytvorí stránku o "Starej Malatyi" - keď som písal o Starej Malatii, myslel som Battalgazi...(akurát som použil výraz ktorý mi bol bližší, keďže som písal o Malatyi... čiže vaša posledná výtka vychádza z mierneho dissenzu medzi našimi replikami)...poprípade som navrhol vytvoriť AJ rozlišovačku na Malatye - kde by boli odkazy na tie dve/tri mestá (ja som vnímal že ste spomenuli tri ale teda to už by bol na slovenské pomery veľký luxus mať tri riadne články, tak som na to minimálne z môjho hľadiska ani nepomyslel a nevedel som či by sa chcelo Vám/niekomu..preto podľa mňa radšej rozlišovačku ako päťslovové výhonky - tie sú nám si osobne myslím na nič)
II. "presun obce na iné miesto" -- ja som hovoril o prenose subjektivity subjektu mesta (kým pôvodné mesto nieslo iný názov (Malatya + Stará), mesto s de facto nanovo vystavanou infraštruktúrou nieslo názov pôvodný - Malatya)...ja osobne preto nevidím problém mať dejiny aj pôvodného osídlenia aj v tomto mnou založenom článku keď tak činia aj iné encyklopédie a.keď sú to dejiny totožné (skoro úplne totožného územia s jednou takmer totožnou populáciou a s totožnými charakteristikami). Správne ste napísali - (...obec sú AJ domy, cesty atď) čiže ak sa tu jedná AJ o totožné obyvateľstvo AJ o totožné polia AJ o totožné cesty, tak si myslím, že tam tie dejiny jednoducho patria...t.j. podľa mňa tu nejde len o dejiny vecného substrátu - toho jedného územia ale o dejiny viacerých činiteľov...konieckoncov dovolím si menší príklad - snáď každá druhá obce aj na Slovensku bola niekedy vypálená a nanovo vystavaná, trebárs aj o x kilometrov....alebo na niektorých miestach boli staršie osídlenia a nemáme tu stránky (ja netvrdím, že nemôžu vzniknúť) ale jednoducho z nejakých príčin (logisticko-technicko-čarovných) tu nemáme stránku Praveká osada na území dnešného Kolečkova....
III. k stavbám...znovu vychádzam z 12 časťového podrobného slovníka o islame, kde boli stavby vrámci dejín pod týmto heslom...nuž dal som ich aj ja sem...ako teoreticky tam byť nemusia (teoreticky nemusí byť nič a môže byť všetko)...na druhú stranu myslím že tam ani neškodia...ak niekto chce a j má vôľu konať ústupky, tak aby to bolo úplne košer by sa tam mohlo dopísať že dnes sa tie budovy nachádzajú v katastri administratívneho celku Battalgazi...však aj u nás máme také zmeny...len námatkovo - hrad Šintava...a bum dnes je v Seredi..Devín..(BA)...etc etc...
IV. "podľa textu článku, kde som vám musel zmazať "Stará Malatya" na nesprávnom mieste" --- tu by som si dovolil podotknúť, že slová Stará Malatya ste to článku dali vy....ja som tam mal slová "stará Malatya" (čiže vy ste to zosubjektnili)
Čiže asi toľko...som si samozrejme istý, že váš názor bude úplne opačný...a že aj vaše činy budú opačné...ale keď ste tu napísali tak ste ma tým vlastne požiadali o reakciu...(ospravedlňujem sa, ale rozhodne som to nemohol brať a nebral ako direktívu ak ste to tak vy mysleli)...a keď má niekto reagovať má najmenej dve možné odpovede...ja som si vyjadrenie môjho názoru.
Takže by som Vás chcel ešte poprosiť, keď ste mali už tú námahu mi napísať a prečítať si moje odpovede, aby ste sa vyhli takým rečiam typu žiak pred tabuľou (ktoré ste teraz voči mne použili už druhýkrát). My tu nestojíme pred sebou v nejakom vrchnostensko-podriadenom vzťahu, čo z tohto tónu evokuje...ja som povedal svoj názor, o ktorý ste ma (možno z vášho pohľadu nechtiac požiadali), je to tu ešte stále nazvané diskusia, v diskusii sa hovoria názory a poprípade argumentuje. Vlastne ste na mňa včera až dodnes v tomto urobili veľký dojem, pretože sa Vám to darilo a verím, že v tom konštruktívnom duchu poprípade budeme vychádzať aj do budúcna, hoci jednoduché vyhliadky to zrejme nie sú.. Ďakujem.
ScholastikosSVK (diskusia) 17:39, 16. november 2019 (UTC)