Diuréza
Diuréza je objem moču vylúčený z organizmu za 24 hodín.[1] Priemerná diuréza zdravého dospelého jedinca predstavuje objem okolo 1500 ml, čomu by mal zodpovedať aj denný príjem tekutín.[1] Moč vzniká filtráciou krvi v glomeruloch obličiek, pričom filtrát dosahuje objem až 180 litrov.[1] Úlohou nefrónov je tento objem zredukovať až na 1 % pôvodného objemu.[1]
Diurézu reguluje hormón secernovaný z neurohypofýzy mozgu, ktorý sa nazýva antidiuretický hormón.[1] Pôsobí tak, že znižuje diurézu (preto prefix anti-).[1]
Ďalším hormónom, ktorý reguluje diurézu je átriálny natriuretický peptid (ANP), ktorý je secernovaný bunkami predsiení srdca (predsieň = átrium) ako odpoveď na väčšie rozšírenie predsiení, čo je dôsledkom zvýšeného prítoku krvi zo žíl do srdca, čo sa deje v dôsledku zvýšeného objemu extracelulárnej tekutiny.[1] Átriálny natriuretický peptid zvyšuje glomerulárnu filtráciu, čím sa zvýšia straty Na+ (sodík = natrium), a zároveň znižuje reabsorpciu sodíka späť z moču do plazmy, čím zvyšuje objem definitívneho moču.[1]
Správny objem moču sa označuje pojmom normúria. Zvýšená diuréza, čiže chorobne zvýšený objem moču, sa označuje ako polyúria. Znížená diuréza, čiže chorobne znížený objem moču, sa ioznačuje ako oligoúria. Veľmi nizka diuréza až absencia močenia sa označuje ako anúria. Zvýšená chorobná potreba močiť v noci sa označuje ako nyktúria.
Diabetes insipidus je ochorenie spojené s vysokou tvorbou finálneho moču (polyúriou), pričom sa často pozoruje, že u daného pacienta je polyúria konštantná (môže dosiahnuť až 20 litrov moču denne, pričom zdravý jedinec vymočí len desatinu tohto objemu).[1] Objemu finálneho moču u pacientov s diabetes insipidus je variabilný.[1]