Divá veža
| Divá veža | |
| vrch | |
 Divá veža zo severozápadu.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Tatranská Javorina, Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Poprad |
| Nadmorská výška | 2 373,0 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′42″S 20°08′39″V / 49,1783°S 20,1443°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
| Prvovýstup | K. Englisch, A. Englisch Ján Hunsdorfer |
| - dátum | 14. júl 1898 |
  | |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Divá veža | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Divá veža[1] (2 373,0 m n. m.[2]) je vrch nezameniteľného tvaru zahnutého zuba v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží nad Novou Poliankou, približne 15 km severozápadne od Popradu.[3] Východne stojí Zbojnícka chata.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy, Nová Polianka a Tatranská Polianka, juhovýchodne leží Starý Smokovec a Tatranská Lesná, východne Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Studené doliny.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Divá veža leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Lavínovým štítom (2 606 m n. m.) a Javorovým štítom (2 418 m n. m.). Od Divého hrbu ju oddeľuje Južné Divé sedlo, od Východnej Vysokej zas sedlo Prielom, pravda pri jemnejšom delení je medzi nimi ešte Sedlo nad Prielomom a Veža nad Prielomom.[5]
Severným smerom sa nachádza Veža nad poľanou (1 866 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.) a Predná Javorová veža (2 203 m n. m.), východným Veľká Javorová veža (2 291 m n. m.), Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorový štít (2 418 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.) a Slavkovský štít (2 452 m n. m.), južne Bradavica (2 476 m n. m.), Východná Vysoká (2 429 m n. m.) a Gerlachovský štít (2 654 m n. m.) a západným Lavínový štít (2 606 m n. m.), Litvorový štít (2 423 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Hrubá veža (2 086 m n. m.) a Mlynár (2 170 m n. m.).[2] Západne hrebeň spadá stenou do Zmrznutého kotla, ktorým voda z tejto časti odteká Litvorovým potokom do Bielej vody v povodí Dunajca. Východne leží v závere Veľkej Studenej doliny Divá kotlina, z ktorej voda odteká do Studeného potoka v povodí rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, no tiež Oravské Beskydy a vrchy v južnom Poľsku.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Divá veža je pre turistov prístupná len v sprievode horského vodcu. Nachádza sa na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi. Blízkym sedlom Prielom prekonáva hlavný hrebeň 
modro značený turistický chodník z Litvorovej do Veľkej Studenej doliny a k Zbojníckej chate.[3]
Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]
- 1898 Prvý výstup K. Englisch s matkou a horským vodcom Jánom Hunsdorferom, II-III.
- 1909 Prvovýstup bratia Gy. a R. Komarnicki, severným hrebeňom, III.
- 1954 Prvovýstup F. Kele ml. s otcom, západnou stenou II-III, zostup cez Vežu nad Prielomom, strmá tráva.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Vľavo Divá veža a Veža nad Prielomom, vpravo stena Východnej Vysokej. -
Divá veža a rozložitý Svišťový štít. -
Divá veža a Východná Vysoká. -
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-15]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-15]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-15]. Dostupné online.
- ↑ KROUTIL, F.. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-15]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-15]. Dostupné online.
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia 1977.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Vysoké Tatry
- Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
- Studené doliny
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Divá veža
