Dlhochvost patagónsky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Dlhochvost patagónsky
Patagonian Conure.jpg
Dlhochvost patagónsky
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Cyanoliseus patagonus
Vieillot, 1818
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dlhochvost patagónsky (Cyanoliseus patagonus) je druh vták z čeľade papagájovité (Psittacidae).

Hniezdi v Čile a Argentíne, prípadne na juhu Uruguaja v období jesennej migrácie. 

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Priemerná dĺžka argentínskeho poddruhu dlhochvosta patagónskeho je 42 cm, zatiaľ čo čilský poddruh dorastá do 45 cm, s odchýlkou 2 cm. 

Hlavu a chrbát majú sfarbené do tmavej olivovozelenej. Okolie očí je sfarbené kontrastnou bielou farbou. Horná časť hrude má belavú farbu (iba u čílskeho poddruhu), zatiaľ čo dolná časť je olivovozelená. Operenie v brušnej oblasti, v okolí končatín, nad chvostom aj na chrbte môže byť žlté alebo olivovozelené, záleží od konkrétneho druhu. Stred brušnej oblasti má červeno-oranžový odtieň. Perie na spodnej strane chvosta má žltú farbu s olivovým nádychom. Zatiaľčo malé krovky sú olivové, krídlové letky sú čierne, s výnimkou primárnych letiek - tie sú modré, zástavica má z vnútornej strany sivastú farbu. Chvost je sivoolivový. Zobák je tmavosivý, krátky a zahnutý. Nohy majú svetloružovú farbu.   

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento druh je veľmi sociálny a pomerne hlučný, letiaci kŕdeľ je možné počuť zďaleka. Sú čiastočne sťahovavé - v zime sa presúvajú na sever. V tomto období sa taktiež premiestňujú do nižšej nadmorskej výšky. S ich zimným sťahovaním súvisí aj istá dávka nomádizmu. 

Zvyčajne sa živí semenami zo zeme alebo priamo z rastlín a kaktusov. Premenlivú zložku ich potravy tvorí ovocie, pohybuje sa medzi 2 % od novembra do decembra a 35 % v marci.   

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Rokliny, savany, stepi s krovinatým porastom, vidiecke oblasti, zóny v blízkosti Ánd, vyprahnuté nížiny Patagónie a prérie s horskými krovinami. Riedke lesy. Vodné toky v oblasti Chaco Serrano. Tŕnisté kroviny a veľké kaktusy rastúce väčšinou v piesočnatej pôde v blízkosti vodných tokov, až do výšky 2 000 m n. m. Pastviny, obrábané pôdy. Prenikajú aj na okraj dedín a miest, kde zvyknú spať v tesnej blízkosti na kábloch elektrického vedenia. V mestách ako napríklad Buenos Aires vznikli populácie tohto druhu po úteku jedincov chovaných v zajatí.  

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Rozmnožujú sa v lete na južnej pologuli, medzi septembrom a februárom, v kolóniách sa zvykne nachádzať aj 1000 hniezd. Hniezdia v jaskyniach, ktoré vyhĺbia zobákom do skál pri vodných tokoch alebo skalných stien pri mori, ktoré obývajú celoročne. Jaskyne sú často hlboké aj 1,5 m a majú kľukatý tvar. Kladú 2 až 4 (prípadne 1 až 5) pololesklých vajec bielej farby a pomerne okrúhleho tvaru. Priemerná veľkosť vajec je 3,7 x 3,1 cm, liahnu sa po 24 dňoch. Vajcia znášajú každý druhý deň. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 63 dňoch, až keď sú kompletne operené. Dovtedy ich kŕmia obaja rodičia.

Vďaka rozsiahlemu výskumu sa zistilo, že kolónia dlhochvostov patagónskych žijúca v oblasti El Cóndor v provincii Río Negro na severovýchodnej časti Patagónie patriacej Argentíne je s 35 000 hniezdami najväčšia známa kolónia radu papagájotvarých (papagáje a kakadu) na svete, čo z nich robí dôležité svetové dedičstvo. Táto významná kolónia je rozšírená na 10 km skalných stien pozdĺž mora.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BirdLife International 2018. Cyanoliseus patagonus. The IUCN Red List of Threatened Species 2018: e.T22685779A132255876. Prístup 28. november 2018.
  2. Por: Juan Masello, Christina Sommer a Petra Quillfeldt.: Los loros barranqueros de la Patagonia

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]