Dobytie Tunisu (1535)

Dátum	jún 1535
Miesto	Tunis
Výsledok	víťazstvo habsburských vojsk a ich spojencov

Dobytie Tunisu (1535)
	Súčasť Osmansko-habsburských vojen
	; Vojenský útok na prístav La Goletta a Tunis
Dátum	jún 1535
Miesto	Tunis
Výsledok	víťazstvo habsburských vojsk a ich spojencov
Protivníci
Osmanská ríša	Svätá rímska ríša; Španielske impérium; Portugalské kráľovstvo; Kráľovstvo oboch Sicílií; Pápežský štát
Velitelia
Hajruddín Barbarossa	Karol V. Habsburský; Ferdinand Álvarez de Toledo, tretí Vojvoda z Alby; Andrea Doria; Alfonso d'Avalos; Álvaro de Bazán; García de Toledo; Ľudovít Portugalský
Sila
30 000 – 60 000 – pechota; 398 – lode	82 – lode; 2 – galeje
Straty
neznáme	30 000 moslimov zmasakrovaných; 9 000 kresťanov oslobodených
	Historický portál

Dobytie Tunisu bola vojenská operácia, ku ktorej došlo roku 1535. Stalo sa tak vtedy, keď rímsko-nemecký cisár Karol V. Habsburský a jeho spojenci vykonali akt, podľa ktorého odtrhli mesto vojensky spod vlády Osmanskej ríše.

Pozadie

V roku 1533 osmanský sultán Sulejman I. Veľkolepý nariadil Hayreddinovi Barbarossovi, ktorého povolal z mesta Alžír, aby mohol vybudovať silnú vojnovú flotilu pre Konštantínopol. Následne bolo v období zimy rokov 1533 až 1534 vybudovaných dovedna až 70 galér, ktoré veslovali otroci vrátane 2 000 Židov. Práve táto námorná flotila dala Barbarossovi možnosť viesť agresívne nájazdy pozdĺž pobrežia terajšieho Talianska. Dňa 16. augusta roku 1534 došlo k úspešnému dobytiu Tunisu, po ktorom nasledovalo vypudenie dovtedajšieho miestneho vládcu a to Muleyho Hasana, ktorý bol podriadený španielskej korune. Barbarossa mohol teda založiť vyspelú námornú základňu v Tunise, ktorú bolo možné využiť pre vojenské nájazdy v blízkom regióne Malta.

Karol V. vykonal to, že zverboval úspešne takmer 30 000 vojakov. Zároveň pripravil spolu až 74 galér, ktoré veslovali zajatí protestanti dovezení z Antverp a 300 plachetníc, vrátane karaku Santa Anna a portugalskej galeóny São João Baptista (v tom čase najmocnejšia loď na svete), aby vytlačili vojensky Osmanskú ríšu z pôdy tohto regiónu. Náklady na Karola V. boli vysoké a to v hodnote až 1 000 000 dukátov, pričom zodpovedali tým nákladom na Karolovo ťaženie proti Sulejmanovi I. na rieke Dunaj.

Financovanie dobytia Tunisu nečakane pochádzalo z galeón ktoré priplávali z Nového sveta vo forme dvoch miliónov zlatých dukátov, pričom práve tie získal conquistador menom Francisco Pizarro za prepustenie inkského kráľa Atahualpu, ktorého však dňa 29. augusta roku 1533 popravil.

Napriek žiadosti rímsko-nemeckého cisára Karola V. voči francúzskemu kráľovi Františkovi I. došlo k tomu, že práve francúzsky panovník odmietol vojenskú podporu voči výprave, čo sám vysvetlil takým spôsobom, že má s admirálom Barbarossom uzavreté trojročné prímerie v osmanskom veľvyslanectve na pôde Francúzskeho kráľovstva z roku 1533. František I. rokoval aj so Sulejmanom I. Veľkolepým o spoločnom útoku na Karola V. práve v samotnom veľvyslanectve v roku 1534. František I. súhlasil iba so žiadosťou pápeža Pavla III., aby v čase expedície nedošlo k žiadnym bojom medzi kresťanmi.

Prológ boja

Po vyplávaní z ostrova Sardínia na čele katolíckej koalície, ktorú chránila janovská flotila, podarilo sa vojenským oddielom cisára Karola V. dňa 1. júna roku 1535 zničiť Barbarossovu flotilu a po nákladnom ale úspešnom obliehaní La Goletta dobyl mesto Tunis. V akcii sa portugalská galeóna São João Baptista vyznamenala prelomením reťazí chrániacich vstup do prístavu a následne streľbou na La Golettu. V ruinách sa podarilo španielskym prieskumníkom nájsť delové gule s francúzskym znakom fleur-de-lis, čo bol dôkaz kontaktov pochádzajúcich z francúzsko-osmanskej aliancie.

Dôsledný krvavý masaker mesta si vyžiadal odhadom až 30 000 mŕtvych. Admirál Barbarossa dokázal utiecť do Alžíru s niekoľkými tisíckami Osmanov. Muley Hasan mal obnovenú cestu smerom na svoj trón. Smrť mŕtvol bola taká, že Karol V. čoskoro opustil Tunis a presunul svoj tábor do Radès.

Vojenské obliehanie malo vtedy znamenať demonštráciu armádnej sily vtedajších habsburských dynastií. Cisár Karol V. mal pod kontrolou veľkú časť južného územia terajšieho Talianska, Sicílie, Španielska, Ameriky, Rakúska, Holandska a krajín v Nemecku. Okrem toho bol cisárom Svätej ríše rímskej a mal de iure kontrolu nad veľkou časťou Nemecka.

Vojnová porážka Osmanskej ríše v Tunise znamenala motiváciu uzavrieť formálne spojenectvo s diplomaciou Francúzskeho kráľovstva proti Habsburskej monarchii. Veľvyslanec Jean de La Forêt bol poslaný do mesta Istanbul, kde sa po prvý raz mohol stať stálym veľvyslancom na osmanskom dvore a uzatvárať zmluvy.

Karol V. oslávil neoklasický triumf „nad neveriacimi“ najprv na ostrove Sicília. Dňa 5. apríla roku 1536 nasledovala cisárova oslava na pamiatku vojenského víťazstva v Tunise. Španielsky guvernér La Goulette Luys Peres Varga v rokoch 1546 až 1550 opevnil ostrov Chikly v jazere Tunis, aby tak mohol posilniť obranu mesta.

Dôsledky boja

Admirálovi Barbarossovi sa podarilo utiecť do prístavu Bône, kde naňho čakala flotila. Odtiaľ sa plavil, aby vykonal vojenský útok na Mahón, odkiaľ vzal 600 otrokov a priviedol ich do Alžíru.

Osmania získali mesto späť v roku 1569. Španielske impérium ho opäť dobylo v roku 1573 za Jána Rakúskeho. O rok neskôr sa však bojová karta obrátila znovu v prospech Osmanskej ríše. Potom súkromníci z Tunisu spôsobili nezhody proti kresťanskej lodnej doprave. Nájazdy vo vodách Stredozemného mora pokračovali až do potlačenia moci barbarských pirátov začiatkom 19. storočia.

Vojenská invázia zo strany francúzskeho vojska viedla napokon k založeniu francúzskeho Alžírska roku 1830. O čosi neskôr, presnejšie roku 1881 vytvorilo Francúzsko tzv. protektorát nad Tuniskom.

Galéria

Ostreľovanie La Goletty.
Vojenský útok na La Golett.
Bojové vyobrazenie v Tunise, rok 1535.
Oslobodenie 20 000 kresťanských otrokov a zajatcov.
Triumfálny príchod Karola V. do Radès
Karol V. oznamujúci dobytie Tunisu pápežovi Pavlovi III.
Cisárske vojská pri dobytí Tunisu, rok 1535, autor Jan Cornelisz Vermeyen.
Osmanské jednotky v čase dobýjania Tunisu, rok 1535.
Vojenské dobytie Tunisu a jeho prístavného mesta La Goulette (známe aj ako Goletta a Halq al-Wadi) cisárom Karolom V. v roku 1535.