Dolina Zeleného plesa
| Dolina Zeleného plesa | |
| dolina | |
 Dolina Zeleného plesa
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | > m n. m. |
| Súradnice | 49°12′38″S 20°14′01″V / 49,210501°S 20,233727°V |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Dolina Zeleného plesa | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dolina Zeleného plesa (poľ. Dolina Zielona Kieżmarska) je jedno z troch odvetví Doliny Bielej vody kežmarskej vo Vysokých Tatrách. Zasahuje hlboko do severovýchodných úbočí Lomnického štítu. Má 14,5 km².[1]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Od severu ju ohraničuje hrebeň Žeruchových veží, zo západu Kolová dolina a Čierna dolina Na juhozápade ju od Malej Studenej doliny oddeľuje hrebeň Vyšnej a Nižnej Baranej strážnice, Baranie rohy, Pyšný štít a masív Lomnického štítu. Na juhovýchodnej strane za hrebeňom Vidlových veží a za Kežmarským štítom je Skalnatá dolina. Na horných poschodiach doliny sú: Červená dolina, Malá Zmrzlá dolina, Veľká Zmrzlá dolina a Medená kotlina.[1] Nad dolinou sa vypína severná stena Malého Kežmarského štítu.
Plesá a potoky[upraviť | upraviť zdroj]
Z histórie[upraviť | upraviť zdroj]
Zelené pleso a jeho okolie i samotnú dolinu navštevovali už v 16. storočí a pravdepodobne aj dávno predtým hľadači pokladov, pastieri a pytliaci. Profesori kežmarského lýcea sem vodili svojich študentov, na turistické vychádzky sa tu vyberala vysoká kežmarská spoločnosť. Známa je návšteva Beaty Laskej, hradnej panej, ktorá v júni 1565 sa vydala na dlhú túru so svojim sprievodom z Kežmarku do Veľkej Zmrzlej doliny.
Uhorský karpatský spolok rýchlo reagoval na stále zvyšujúcu sa návštevnosť doliny a počas predsedníctva Egida Berzeviciho postavili v roku 1876 pri ceste vedúcej k Zelenému plesu na Predných meďodoloch prvú útulňu, ktorú nazvali Egidova chata. Potom ako zhorela na zhorenisku postavili novú chatu, ktorá bola niekoľko razy prestavaná až do dnešnej podoby. Nesie názov Chata pri Zelenom plese.[1][2][3][4]
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
- po
značke od Veľkého Bieleho plesa - po značke od Skalnatého plesa cez Veľkú Svišťovku
- po
od autobusovej zastávky Biela Voda na Jahňací štít[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ BOHUŠ ML., Ivan. Tatranské doliny. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-09-1. S. 94.
- ↑ HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76-11-6.
- ↑ GAŠPAR, Ján. Tatry. Staré pohľadnice rozprávajú. 1. vyd. Poprad : Region Poprad, 2002. ISBN 80-968725-6-7. S. 261.
- ↑ ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.