Zoznam dolín v poľských Tatrách

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Dolina Kościeliska)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

V poľských Tatrách sa nachádza 90 dolín, kotlín a žľabov[1] a toto je zoznam najznámejších dolín tejto časti Tatier.


Dolina Chochołowska[upraviť | upraviť zdroj]

Chochołowska dolina, v pozadí Osobitá

Je najdlhšia a najväčšia dolina v poľských Tatrách a spolu s dolinou Kościeliskou je pokračovaním doliny Czarnego Dunajca. Nachádza sa na západnom okraji tejto časti Západných Tatier a pri dĺžke 10 km zaberá plochu viac ako 35 km². Preteká ňou Siwa woda, ľavostranná zdrojnica Čierneho Dunajca.

Dolina sa člení na tri hlavné vetvy: najvýchodnejšia je Dolina Starorobociańska, nasleduje Dolina Jarząbcza a najzápadnejšia je Dolina Chochołowska Wyżnia. Okrem nich sa tu nachádza viacero menších dolín a žľabov, napríklad Mała Sucha Dolina, Wielka Sucha Dolina, Dolina Huciańska, Dudowa, Trzydniowiańska, Głębowiec, Długa, Kryta, Wielkie Koryciska, Małe Koryciska.

  • Dolina Długa
  • Dolina Dudowa
  • Dolina Iwaniacka
  • Dolina Jarząbcza
  • Dolina Chochołowska Wyżnia
  • Dolina Starorobociańska
  • Dolina Trzydniowiańska

Dolina Kościeliska[upraviť | upraviť zdroj]

Skalná brána v Kościeliskej doline

Spolu so západnejšie situovanou Chochołowskou dolinou je pokračovaním doliny Czarnego Dunajca. Je dlhá okolo 9 km a zaberá plochu 35 km². Dolinou preteká Kirowa woda, ktorá po sútoku so Siwou wodou vytvára Čierny Dunajec.

Z viacerých bočných ramien sú najvýznamnejšie Dolina Miętusia, Dolina Tomanowa a Dolina Pyszniańska, z menších sú to Żleb pod Wysranki, Wąwóz Kraków, Wściekły Żleb, Zastolański Żleb, Dolinka Iwanowska a Dolina Smytnia.

  • Dolina Miętusia
  • Dolina Pyszniańska
  • Dolina Smytnia
  • Dolina Tomanowa

Dolina Białki[upraviť | upraviť zdroj]

Dolina Roztoki

Medzi najväčšie údolia patrí dolina Białki vo východnej časti poľských Tatier. Z celkovej rozlohy 63,5 km² sa nachádza v Poľsku 38,2 km² a na Slovensku 25,3 km². Reliéf doliny vytvaroval ľadovec, ktorý mal dĺžku 14 km, plochu okolo 60 km² a hrúbku viac ako 300 m. Na rozdiel od slovenského delenia, ktoré nazýva systém jedným názvom Bielovodská dolina, v Poľsku je dolinou Bialki označovaná len severná časť územia.

Údolím preteká rieka Bialka (slov. Biela voda), pravostranný prítok Dunajca. V strednej časti vybieha západným smerom Dolina Waksmundzka, asi 2 km južne je to Dolina Roztoki a v závere sa dolina (podľa poľského delenia) rozdeľuje na dolinu Rybiego Potoku a Bielovodskú dolinu v slovenskej časti.

  • Dolina za Mnichem
  • Dolina Pięciu Stawów Polskich
  • Dolina Roztoki
  • Dolina Rybiego Potoku
  • Dolina Waksmundzka

Dolina Bystrej[upraviť | upraviť zdroj]

Kondrátová dolina

Medzi turisticky najatraktívnejšie patrí aj dolina Bystrej, nachádzajúca sa v centrálnej časti pohoria. Do Tatier sa zarezáva južne od Zakopaného a jej popularitu zvyšuje údolná stanica lanovky na Kasprov vrch. Pri dĺžke cca 6 km zaberá plochu 17 km² a po celej dĺžke preteká riečka Bystrá. Z hlavnej doliny vybiehajú viaceré menšie údolia, v hornej (južnej) časti východným smerom vybieha Dolina Jaworzynka a napokon sa delí na tri významné vetvy: východným smerom vedie Dolina Kasprowa, južným Dolina Goryczkowa a juhozápadným smerom Dolina Kondratowa.

  • Dolina Goryczkowa
  • Dolina Jaworzynka
  • Dolina Kasprowa
  • Dolina Kondratowa

Dolina Czarnego Dunajca[upraviť | upraviť zdroj]

Rozsiahlym a dlhým je aj údolie Čierneho Dunajca (poľ. Dolina Czarnego Dunajca), ktoré sa tiahne oblúkom tatranským podhorím. Začína na konci dolín Kościeliska a Chochołowska v západnej časti tatranskej oblasti, neďaleko obce Koscielisko. V južnej časti je dolina a ňou pretekajúcim Čiernym Dunajcom hlbšia, v severnej časti sa profil vyrovnáva. Z hlavného údolia vybieha rad menších dolín.

  • Dolina Lejowa

Dolina Suchej Wody Gąsienicowej[upraviť | upraviť zdroj]

Dolina Gąsienicowa

Dolina Suchej Wody Gąsienicowej alebo hovorovo Dolina Suchej Wody (slov. dolina Suchej vody) je významnou dolinou severnej časti Tatier. Je dlhá približne 8 km a má rozlohu 21 km². Oddeľuje Vysoké a Západné Tatry a preteká ňou potok Sucha woda, ktorá pre svoj na mnohých úsekoch podpovrchový tok, dala názov celej doline. Potok vyteká z rozsiahleho plesa Czarny staw Gąsniencowy oryto potoka je po časť roka suché a voda sa na povrchu objavuje len počas dažďov a topenia snehu. V údolí je veľa krasových útvarov.

  • Dolina Czarna Gąsienicowa
  • Dolina Gąsienicowa
  • Dolina Pańszczyca
  • Dolina Zielona Gąsienicowa

Ďalšie doliny[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dolina Olczyska
  • Dolina Strążyska
  • Dolina za Bramką
  • Dolina Małej Łąki
  • Dolina Filipka
    • Dolina Złota

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu, Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • V článkoch boli použité informácie z poľskej wikipédie.