Dolná Streda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°16′11″S 17°45′15″V / 48,269722°S 17,754167°V / 48.269722; 17.754167
Dolná Streda
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Galanta
Rieka Váh
Nadmorská výška 125 m n. m.
Súradnice 48°16′11″S 17°45′15″V / 48,269722°S 17,754167°V / 48.269722; 17.754167
Rozloha 13,47 km² (1 347 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 574 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 116,85 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1283
Starosta Ľuboš Šúry[3] (SMER-SD)
PSČ 925 63
ŠÚJ 555789
EČV GA
Tel. predvoľba +421-31
Telefón 031 789 2988
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Dolná Streda
Webová stránka: www.dolnastreda.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Dolnostredčan[4]

Dolná Streda je obec na Slovensku v okrese Galanta. Vznik a rozvoj Dolnej Stredy spolu so susednou Sereďou určovala významná poloha križovatky dvoch historických ciest, jedna smerovala západovýchodne z Moravy cez Trnavu a Šintavu do Ostrihomu, druhá viedla severojužným smerom údolia Váhu.

História[upraviť | upraviť kód]

Po prvýkrát je obec spomínaná ako Zeredahel 28. augusta 1283, keď uhorský kráľ Ladislav IV. daroval ostrihomskému arcibiskupstvu územie susediacej osady Únovce. História obce však siaha podľa archeologických nálezov do obdobia pred našim letopočtom, čoho dôkazom je i soška, tzv. Venuša z Dolnej Stredy. Osídlenie dosvedčuje pohrebisko staromaďarských bojovníkov z 10. ako i slovanské pohrebisko z 11. storočia. Pohnutá história obce bola sa druhýkrát zaznamenaná v roku 1312, kedy vojská Matúša Čáka z Trenčína obec zničili a kostol vypálili.

Najstaršia pečať obce sa zachovala na písomnosti, ktorú vydal richtár a prísažný v roku 1608. V pečaťnom poli je zobrazená postava biskupa držiaca pastiersku palicu ako symbol, že zemepánom obce bol ostrihomský arcibiskup. Ďalšia pečať Dolnej Stredy bola vyhotovená v roku 1712.

V roku 1553 sa je obec opätovne spomínaná ako znovuvybudovaná, pravdepodobne po ničivých tureckých nájazdoch. V r. 1571 - 1574 je Dolná Streda uvádzaná ako oppidum, t. j. mestečko s týždennými i výročnými jarmokmi a širokou remeselnou výrobou. Obec je spomínaná ako významné poľnohospodárske sídlo patriace trnavskému panstvu ostrihomského arcibiskupstva. Rozvíjali sa tu remeslá ako pletenie košov, výroba kočov, plotov, tkáčske remeslá, lisovne konopného oleja a garbiareň. Rozvoj obce ovplyvňoval rybolov a pltníctvo.

Druhá polovica 16. storočia, celé 17. storočie a začiatok 18. bolo obdobím, ktoré obci prinieslo viaceré vojnové pustošenia a živelné pohromy, najmä povodne Váhu, požiare, ale i mor, ktorý zúril v r. 1710 - 1711.

Z histórie je známy štrajk poľnohospodárov v r. 1928, do ktorého sa zapojili i občania obce. Na Velkonočnú nedeľu 1. apríla 1945 sa obcou prehnal front II. svetovej vojny, ktorý poznačil obec škodami aj obeťou z radov občanov. V roku 1950 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré v roku 1964 prešlo pod Štátny majetok. V roku 1970 bola obec pripojená k mestu Sereď. Od roku 1965, kedy bola dobudovaná Niklová huta (už zatvorená) ležiaca v katastrálnom území obce, obyvatelia nachádzali prácu v tejto továrni, ako i v ďalších vznikajúcich podnikoch ako je napríklad Dong Jin Slovakia.

V r. 1990 sa obec osamostatňila a začala zvelaďovať. Bola vykonaná plná plynofikácia, rozvod vodovodu, kanalizácie, nového osvetlenia a rozhlasu. V obci sa zachovali tradičné názvy ulíc a z tradičných remesiel výšivka. Takmer 30 firiem a podnikateľov v katastrálnom území obce úspešne reprezentuje obec.

Významné osobnosti a rodáci[upraviť | upraviť kód]

Obec je rodiskom jaskyniara Jána Majku (objaviteľa jaskyne Domica) a básnika Vojtecha Mihálika. Tu pôsobil ako farár i prvý slovenský poslanec v uhorskom sneme ThDr. Ferdinand Juriga. Pýchou obce bol i spevák SND František Benkovský.

Kultúra[upraviť | upraviť kód]

Obec bola známa vysokou úrovňou ochotníckeho divadla a hodov.

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Na Kostolnom námestí sa rozprestiera nádherný park, ktorý prešiel v roku 2011 rozsiahlou rekonštrukciou. Návštevníkom ponúka príjemný relax v podobe prechádzok. V parku sa nachádza aj Pomník padlých v 1. a 2. svetovej vojne (rokonštruovaný v r. 2015), viac ako storočná lipa venovaná cisárovnej Alžbete Bavorskej, prezývanej Sisi, artézska studňa, ako aj Kostol sv. Jakuba.

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Kostol[upraviť | upraviť kód]

Dominantou obce je barokovo-klasicistický kostol dobudovaný v r. 1781, nesúci meno sv. Jakuba.

Prvý kostol v Dolnej Strede sa však spomína už v písomnej správe z 8. marca 1312. Neskoršia listina z roku 1313 hovorí o kostole zasvätenom sv. Jakubovi a spomína sa aj dolnostredský farár Andrej. Tento kostol bol zničený pravdepodobne vojskami Matúša Čáka.

Súčasná stavba v neskoro barokovom stavebnom slohu pochádza z roku 1781, tiež s patronátom sv. Jakuba Staršieho. V interiéri stojí za povšimnutie barokový hlavný oltár a zachovaný lomený oblúk na bočnej stene presbytéria, ktorý je pozostatkom staršieho kostola. Hodnotná je tiež kazateľnica z dielne Ľ. Godeho, žiaka a spolupracovníka slávneho Rafaela Donnera.

Politika (stav po voľbách z 15.11.2014)[upraviť | upraviť kód]

Starosta[upraviť | upraviť kód]

  • PhDr. Mgr. Ľuboš Šúry, SMER-SD

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť kód]

  • Mgr. art. Vladimír Tomčányi, nezávislý poslanec
  • Martin Andel, nezávislý poslanec
  • Emil Borovička, SMER-SD
  • Ing. Marek Mikuláš, KDH
  • PhDr. Michal Šúpola, SMER-SD
  • Otto Moravčík, nezávislý poslanec
  • Stanislav Rajninec, SMER-SD
  • Štefan Fraňo, KDH
  • Ing. Anton Polák, KDH

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Dolnostredčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.