Dolná zem

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Dolná zem (termín historicky vznikol prekladom maď. výrazu Alföld a v prvých troch významoch mu stále vecne zodpovedá)[1][2][3][4][5] môže byť:

  • Veľká dunajská kotlina resp. historickogeografický región na jej území[1][6][7][8]
  • v staršej geografii: Veľká dunajská kotlina a Malá dunajská kotlina[9]
  • opak severnej prevažne hornatej časti Uhorska (resp. Slovenska), t.j. južná, (prevažne alebo čisto) nížinatá časť Uhorska[10][2]
  • územie Uhorska južne od dnešnej južnej hranice Slovenska[11]
  • všetky (historicky vzniknuté) Slovákmi osídlené územia ležiace južne od slovensko–maďarskej etnickej hranice (vrátane Zadunajska, Novohradu, Bukoviny a Bulharska),[1] pozri pod dolnozemskí Slováci
  • južné územie Uhorska ( povodie Dunaja a Tisy [?t.j. len vo Veľkej dunajskej kotline] na území dnešného Maďarska, Rumunska, Chorvátska a Srbska), ktoré sa po vytlačení Turkov stalo centrom veľkej vnútornej migrácie obyvateľstva, plus Bulharsko,[12] pozri pod dolnozemskí Slováci
  • časti Uhorska, ktoré boli v 18. stor. a 19. stor. kolonizované Slovákmi (t.j. časti dnešného Maďarska, bývalej Juhoslávie a Rumunska obývané Slovákmi),[13] pozri pod dolnozemskí Slováci
  • územie so slovenským osídlením (len) na strete maďarských, rumunských a srbských hraníc,[14] pozri pod dolnozemskí Slováci
  • u Slovákov v Maďarsku aj len: kraj okolo Békešskej Čaby[15]
  • na Kysuciach a strednom Slovensku: južné (nížinné) oblasti Slovenska aj ostatného Uhorska[16]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Dolná zem. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1995. 484 s. ISBN 80-224-0234-6. S. 100.
  2. a b Dolná zem. In: Encyklopédia Slovenska I A-D. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1977. 719 s.
  3. Alföld in: Ottův slovník naučný
  4. Jančovič, J.: Z kolísky do Békešskej Čaby
  5. 200 rokov života Slovákov v Nadlaku / na vydanie pripravil: Ondrej Štefanko. Nadlak: Vydavateľstvo Ivan Krasko, 2003. ISBN 9738324262. s. 192
  6. http://szegediszlovakok.freeweb.hu/files/varia/slovnicek_toponym_v_Madarsku_hu_sk.htm
  7. BOTÍK, Ján. Tam zložili aj svoje kosti: kultúrnohistorické hodnoty náhrobných pomníkov zahraničných Slovákov. Bratislava : Lúč, 1999. 93 s. ISBN 8071142727. S. 83.
  8. VOZÁR, Samo. Hlas od Tatjer. B. Bistrica : [Filip Machold], 1851. 62 s. Dostupné online. S. 6.
  9. LUKNIŠ, Michal, a kol. Slovensko 2 - Príroda. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1972. 917 s. S. 11.
  10. PALKOVIČ, Konštantín. Pravopis spojení typu horná Orava, Dolná Zem. Kultúra slova, 1975, roč. 9, čís. 5, s. 175-177. Dostupné online [cit. 2014-03-20]. ISSN 0023-5202.
  11. Dolná zem. In: Malá encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1987. s. 107.
  12. Dolná zem. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 470.
  13. SIRÁCKY, Ján. Dlhé hľadanie domova. Martin : Matica slovenská, 1985. 527 s. S. 354. , citované v: [1]
  14. Hlasník, P., Pasková, B.: Slováci v Rumunsku. Humánnogeografické aspekty, 1997, str. 35 citované v: [2]
  15. Slovník slovenských spisovateľov Dolnej zeme: Juhoslávia. Maďarsko. Rumunsko. Bratislava: ESA, 1994 ISBN 8085684047. s. 5
  16. SIRÁCKY, Ján. Dlhé hľadanie domova. 2. prepracované a dopl. vyd. Martin : Matica slovenská, 2002. 423 s. ISBN 8070905468. S. 189.
Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosíme, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.