Dolné Saliby

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°06′00″S 17°47′00″V / 48.100000°S 17.783333°V / 48.100000; 17.783333
Dolné Saliby
obec
AlsószeliTemplom.JPG
Kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Galanta
Nadmorská výška 115 m n. m.
Súradnice 48°06′00″S 17°47′00″V / 48.100000°S 17.783333°V / 48.100000; 17.783333
Rozloha 18,72 km² (1 872 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 964 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 104,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1158
Starosta Ľudovít Kovács[3] (SMK-MKP)
PSČ 925 02
ŠÚJ 503746
EČV GA
Tel. predvoľba +421-31
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Dolné Saliby
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.dolnesaliby.sk/index.php?ID_language=2
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Dolnosalibčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Dolné Saliby je obec na Slovensku v okrese Galanta. Obec je známa rybolovom a v minulosti mýtom na moste cez Dudváh.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Dolné Saliby leží na juhozápadnom Slovensku v centrálnej časti podunajskej roviny. Po administratívnej stránke patrí do Trnavského kraja. Nachádza sa 12 km južne od okresného mesta Galanta.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je doložená od roku 1217 ako Zele. Počas stredoveku a novoveku patrila viacerým zemepánom (Abovcom, Szécsényiovcom, Pálfiovcom). V živote obce hralo dôležitú úlohu rybárstvo. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom do­bytka a od 18. storočia povozníctvom. Svoje produkty predávali na bratislavských trhoch.

V novodobej histórii obec prežila všetky dejinné udalosti. Napr. v revolučných rokoch 1848 – 1849 sa bitka pri Tešedíkove odohrala z časti i v katastrálnom území obce pri majeri Elvíra a na obecnom cintoríne boli pochovaní padlí vojaci revolúcie.

Po skončení prvej svetovej vojny sa obec stala súčasťou prvej ČSR.

Za pričlenenie obce k Maďarsku v rokoch 1938 – 1945 v zmysle Viedenskej arbitráže zaplatilo obyvateľstvo priťažkou daňou – trojročným obdobím bezprávia, deportáciou na Sudety, a potom hromadným presídlením do južného Maďarska.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

K 31. 12. 2009 v obci malo svoj domov presne 2 000 obyvateľov (muži 991; ženy 1009):

  • predproduktívny vek (0 – 14) spolu 286
  • produktívny vek (15 – 54) ženy 546
  • produktívny vek (15 – 59) muži 692
  • poproduktívny vek (55+Ž, 60+M) spolu 476

Celkový prírastok (úbytok) obyv. spolu 17 (muži 3; ženy 14)

Národnostné zloženie obyvateľstva (2001) :

Obyvateľstvo podľa vierovyznania:

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Kostoly[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatkami sú secesný rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1875 a nový evanjelický kostol postavený v rokoch 1876 – 77.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Dolnosalibčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]