Dolné Saliby

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°06′00″S 17°47′00″V / 48,100000°S 17,783333°V / 48.100000; 17.783333
Dolné Saliby
obec
AlsószeliTemplom.JPG
Kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Galanta
Vodné toky Salibský Dudváh, Derňa
Nadmorská výška 115 m n. m.
Súradnice 48°06′00″S 17°47′00″V / 48,100000°S 17,783333°V / 48.100000; 17.783333
Rozloha 18,72 km² (1 872 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 991 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 106,36 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1158
Starosta Ľudovít Kovács[3] (SMK-MKP)
PSČ 925 02
ŠÚJ 503746
EČV GA
Tel. predvoľba +421-31
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Dolné Saliby
Webová stránka: dolnesaliby.sk/index.php?ID_language=2
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Dolnosalibčan[4]

Dolné Saliby (maď. Alsószeli) je obec na Slovensku v okrese Galanta. Obec je známa rybolovom a v minulosti mýtom na moste cez Dudváh.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Dolné Saliby leží na juhozápadnom Slovensku v centrálnej časti podunajskej roviny. Po administratívnej stránke patrí do Trnavského kraja. Nachádza sa 12 km južne od okresného mesta Galanta.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je doložená od roku 1217 ako Zele. Počas stredoveku a novoveku patrila viacerým zemepánom (Abovcom, Szécsényiovcom, Pálfiovcom). V živote obce hralo dôležitú úlohu rybárstvo. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom do­bytka a od 18. storočia povozníctvom. Svoje produkty predávali na bratislavských trhoch.

V novodobej histórii obec prežila všetky dejinné udalosti. Napr. v revolučných rokoch 1848 – 1849 sa bitka pri Tešedíkove odohrala z časti i v katastrálnom území obce pri majeri Elvíra a na obecnom cintoríne boli pochovaní padlí vojaci revolúcie.

Po skončení prvej svetovej vojny sa obec stala súčasťou prvej ČSR.

Za pričlenenie obce k Maďarsku v rokoch 1938 – 1945 v zmysle Viedenskej arbitráže zaplatilo maďarské obyvateľstvo priťažkou daňou – trojročným obdobím bezprávia, deportáciou na Sudety, a potom hromadným presídlením do južného Maďarska.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

2011[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Najpočetnejšia národnosť
maďarská
  
 71,55 %
slovenská
  
 27,42 %
nezistená,iná
  
 1,03 %
národnosť počet %
maďarská 1383 71,55
slovenská 530 27,42
nezistená 6 0,31
česká 5 0,26
nemecká 3 0,16
ukrajinská 3
poľská 1 0,05
ostatné 1
srbská 1
celkom 1933 100,00

2001[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Najpočetnejšia národnosť
maďarská
  
 78,04 %
slovenská
  
 21,54 %
nezistená,iná
  
 0,42 %
národnosť počet %
maďarská 1500 78,04
slovenská 414 21,54
česká 5 0,26
iná 3 0,16
celkom 1922 100,00

1991[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Najpočetnejšia národnosť
maďarská
  
 77,37 %
slovenská
  
 22,09 %
nezistená,iná
  
 0,54 %
národnosť počet %
maďarská 1429 77,37
slovenská 408 22,09
česká 8 0,43
nemecká 1 0,05
iná 1
celkom 1847 100,00

1930[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Najpočetnejšia národnosť
maďarská
  
 96,62 %
československá
  
 1,96 %
židovská
  
 1,18 %
nezistená,iná
  
 0,24 %
národnosť počet %
maďarská 2370 96,62
československá 48 1,96
židovská 29 1,18
iná 5 0,20
rusínska 1 0,04
celkom 2453 100,00

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

2011[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Najpočetnejšie vierovyznanie
rímskokatolíci
  
 42,83 %
ateisti
  
 29,90 %
luteráni
  
 19,45 %
nezistené
  
 4,14 %
kalvíni
  
 1,66 %
iné
  
 1,30 %
metodisti
  
 0,72 %
vierovyznanie počet %
Rímskokatolícka cirkev 828 42,83
bez vyznania 578 29,90
Evanjelická cirkev augsburského vierovyznania 376 19,45
nezistené 80 4,14
Reformovaná kresťanská cirkev 32 1,66
Evanjelická cirkev metodistická 14 0,72
iné 6 0,31
Gréckokatolícka cirkev 6
Kresťanské zbory 6
Pravoslávna cirkev 2 0,10
Cirkev adventistov siedmeho dňa 1 0,05
Ústredný zväz židovských náboženských obcí 1
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní 1
celkom 1933 100,00

2001[upraviť | upraviť zdroj]

Najpočetnejšie vierovyznanie
rímskokatolíci
  
 40,32 %
ateisti
  
 31,69 %
luteráni
  
 24,92 %
iné
  
 1,25 %
kalvíni
  
 0,99 %
nezistené
  
 0,83 %
vierovyznanie počet %
Rímskokatolícka cirkev 775 40,32
bez vyznania 609 31,69
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 479 24,92
Reformovaná kresťanská cirkev 19 0,99
nezistené 16 0,83
Evanjelická cirkev metodistická 9 0,47
Kresťanské zbory 8 0,42
Bratská jednota baptistov 2 0,10
Svedkovia Jehovovi 2
Apoštolská cirkev 1 0,05
iné 1
Ústredný zväz židovských náboženských obcí 1
celkom 1922 100,00

1991[upraviť | upraviť zdroj]

Najpočetnejšie vierovyznanie
rímskokatolíci
  
 31,73 %
nezistené
  
 23,39 %
ateisti
  
 18,95 %
luteráni
  
 17,33 %
iné
  
 7,96 %
kalvíni
  
 0,65 %
vierovyznanie počet %
Rímskokatolícka cirkev 586 31,73
nezistené 432 23,39
bez vyznania 350 18,95
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 320 17,33
iné 147 7,96
Reformovaná kresťanská cirkev 12 0,65
celkom 1847 100,00

1930[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Najpočetnejšie vierovyznanie
luteráni
  
 64,17 %
rímskokatolíci
  
 33,92 %
židia
  
 1,30 %
kalvíni
  
 0,61 %
vierovyznanie počet %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 1574 64,17
Rímskokatolícka cirkev 832 33,92
židovské 32 1,30
Reformovaná kresťanská cirkev 15 0,61
celkom 2453 100,00

Jazykové zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

2011[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

jazyk materinský % na verejnosti % v domácnosti %
slovenský 464 24,00 625 32,33 462 23,90
maďarský 1441 74,55 1217 62,96 1380 71,39
nezistený 12 0,62 62 3,21 77 3,98
rómsky 7 0,36 2 0,10 7 0,36
český 3 0,16 2 0,10 1 0,05
nemecký 2 0,10 0 0,00 0 0,00
ostatný 2 0,10 23 1,19 5 0,26
ukrajinský 1 0,05 0 0,00 0 0,00
jidiš 1 0,05 0 0,00 0 0,00
anglický 0 0,00 2 0,10 0 0,00
ruský 0 0,00 0 0,00 1 0,05

Jazykové zloženie v minulosti[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880-1910

jazyk 1773[5] 1796[6] 1851[7] 1880 % 1910 %
maďarský ✓ ✓ ✓ 1932 94,89 2128 99,07
nemecký - - - 4 0,20 8 0,37
slovenský - - - 27 1,33 12 0,56
rumunský - - - 0 0,00 0 0,00
rusínsky - - - 0 0,00 0 0,00
srbochorvátsky - - - 0 0,00 0 0,00
iný - - - 73 3,59 0 0,00
celkom - - - 2036 100,00 2148 100,00

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Kostoly[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatkami sú secesný rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1875 a nový evanjelický kostol postavený v rokoch 1876 – 77.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. ↑ JÚĽŠ. Dolnosalibčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. ↑ LEXICON LOCORUM REGNI HUNGÁRIÁÉ POPULOSORUM ANNO 1773 OFFICIOSE CONFECTUM [online]. 1773, [cit. 2016-11-26]. Dostupné online.
  6. ↑ VÁLYI, András. Magyarország leírása [online]. 1796, [cit. 2016-11-26]. Dostupné online.
  7. ↑ FÉNYES, Elek. Magyarország geográfiai szótára [online]. 1851, [cit. 2016-11-26]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dolné_Saliby&oldid=6866886“