Dolný Hričov
| Dolný Hričov | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Žilina |
| Región | Severné Považie |
| Vodný tok | Váh |
| Nadmorská výška | 316 m n. m. |
| Súradnice | 49°13′53″S 18°38′02″V / 49,231383°S 18,633850°V |
| Rozloha | 12,45 km² (1 245 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 673 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 134,38 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1208 |
| Starosta | Ing. Vladimír Sadloň[3] (SNS) |
| PSČ | 013 41 |
| ŠÚJ | 517526 |
| EČV (do r. 2022) | ZA |
| Tel. predvoľba | +421-41 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Dolný Hričov | |
| Webová stránka: dolnyhricov.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dolný Hričov je obec na Slovensku v okrese Žilina. V obci sa nachádza medzinárodné Letisko Žilina.
Dejiny
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Obec Dolný Hričov leží v Bytčianskej kotline na terasovitých náplavoch Váhu. Do jej katastrálneho územia zasahuje chránená krajinná oblasť - Súľovské skaly. Prvé listinné doloženie územia Hričova je z roku 1208. Ďalší vývoj obce úzko súvisí s historickým murovaným Hričovským hradom, ktorý vzniká v r. 1235 - 1241. Jeho prvým majiteľom je cirkev. Neskôr prechádza striedavo z rúk kráľa šľachte, stáva sa z neho i lúpežné hniezdo. Posledným majiteľom hradu je Jozef Antol Esterházy, ktorý je i majiteľom panstva Bytča. Začiatkom 18. storočia hrad vyhorel, stratil svoju obrannú funkciu a pustol. V súčasnej dobe je z neho len zrúcanina, kde sú však zachované nezvratné dôkazy o jeho minulosti, ktoré stále priťahujú turistov. V okolí hradu sa nachádza množstvo jaskýň.
Najstaršou zachovalou budovou v obci je rímskokatolícky kostol z prelomu 13. - 14. storočia, ktorí spolu s farou dali postaviť prví majitelia hradu. Nesie znaky románskeho a gotického slohu. Najväčšou pamiatkou v kostole je gotická klenba and hlavným vchodom, ktorá sa zachovala v pôvodnom stave. V roku 1820 sa porušila renesančná podoba kostola stavbou bočnej lode do kríža. Vnútorné maľby na stenách boli v 2. polovici 20. storočia obnovené akad. maliarom Vincentom Hložníkom. V okolí sa v minulosti pochovávalo, pod kostolom sa nachádza krypta, v ktorej sú pochovaní hradní páni. Vo vonkajších múroch sú v častiach nad zemou dvojkruhy preťaté krížom s menami pochovaných. Kostol je zasvätený svätému Michalovi.
Druhou najstaršou budovou v obci je kaštieľ - mýtnica z roku 1556. Mal obranné postavenie, jedno poschodie a pod ním sa nachádzal priechod, kde sa vyberalo mýto. V bašte sídlil mýtnik spolu s ozbrojenou strážou. Na začiatku 20. storočia ju od majiteľa baróna Poppera odkúpila urbárske spoločenstvo. Priechod cez budovu bol zrušený začiatkom 19. storočia. Historická podoba kaštieľa je zobrazená na maľbe Pavla Midulu, ktorá sa nachádza na stene v obecnej knižnici. Budova je národnou kultúrnou pamiatkou, sú v nej zachované gotické klenby v prízemnej časti. V súčasnej dobe slúži na kultúrne účely.
Neďaleko obce sa nachádza skalný útvar - Hričovská skalná ihla, na ktorú sa viažu viaceré povesti a je chráneným krajinným výtvorom. Cez hričovský chotár tečie rieka Váh, ktorá v minulosti spôsobila viacero povodní. Najväčšia z nich bola v roku 1813.
Záznamov o spôsobe a úrovni života obce sa zachovalo veľmi málo - ľudia trpeli pod jarmom feudálov a cirkvi, až do zrušenia poddanstva museli opúšťať svoje bydliská, ležiace pri dôležitej ceste, po ktorej prechádzali drancujúce vojská. V roku 1831 bola obec postihnutá cholerou. V roku 1847 ohrozila životy ľudí veľká neúroda, v roku 1921 požiar, pri ktorom vyhorela takmer polovica obce.
Súčasnosť
Obec má vybudované všetky inžinierske siete, je plynofikovaná, s obecným vodovodom a kanalizáciou. Má zdravotné stredisko i zubného lekára. V obci funguje základná škola, do ktorej dochádzajú i žiaci z okolitých obcí. Na športové kultúrne vyžitie slúži športový areál a kultúrny dom. V obci funguje futbalový klub ŠK Dolný Hričov a Hasičský zbor založený v roku 1920.
V obci sa nachádza medzinárodné letisko Žilina - Hričov, kde sa konajú rôzne podujatia v oblasti motoristického i leteckého športu.
Pre priaznivcov turistiky obec poskytuje ubytovacie priestory. K obci Dolný Hričov patrí i územno - správna lokalita - obec Peklina. Z významných postáv treba spomenúť rodáka Petra Víťazoslava Rovniaka, ktorý zohral významnú úlohu i v histórii Slovenska. Bol zakladateľom spolkov Slovákov v Amerike, vydával slovenské noviny. Jeho busta sa nachádza pred Obecným úradom a na jeho rodnom dome je pamätná tabuľa.
Kultúrne podujatia
- december-január - Zimná liga v minifutbale - kde medzi sebou súťažia jednotlivé časti obce
- február - Zimné preteky na bežkách (v závislosti od počasia)
- marec - apríl - Veľkonočný beh zdravia
- máj - Slávnostná akadémia pri príležitosti Dňa matiek
- jún - Deň venovaný deťom
- júl-august - Nočná súťaž v požiarnom útoku, Bačovské Pastorále, Smeč cup
- september - Privítanie prvákov v škole
- október - Posedenie s najstaršími spoluobčanmi
- november - Uvítanie nových občiankov do života
- december - Stretnutie detí s Mikulášom
Okrem týchto podujatí sa v obci konajú rôzne iné kultúrne i športové podujatia, ktoré sa konajú príležitostne napr. pri rôznych výročiach.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
Pozri aj