Dolnomoravský úval

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Dolnomoravský úval je riečna nížina (geomorfologický celok), nachádzajúca sa na južnej Morave na juhovýchode Českej republiky a na západnom Slovensku. Ide o veľmi úrodnú oblasť černozemných pôd, ktorá patrí medzi najteplejšie regióny v Česku.

Kopíruje dolný tok rieky Morava a jeho nadmorská výška sa pohybuje od 150 do 200 metrov. Ide o tektonickú zníženinu, ktorá spadá do Juhomoravskej panvy a ktorá tvorí severný výbežok Viedenskej panvy. Kvartérnymi tektonickými poklesmi je tento úval na severozápade prepojený s Hornomoravským úvalom skrz Napajedelskú bránu a na juhozápade cez Věstonickú bránu s Dyjskosvrateckým úvalom. Hlavnú os úvalu tvorí v severojužnom smere rieka Morava a vedľajšiu os potom jej pravostranný prítok, rieka Dyje. Krajina je tu charakteristická, okrem iného, ​​riečnymi meandrami, neogénnymi nánosmi na riečnych terasách s porastmi lužných lesov a nivných lúk.

Medzi juhomoravským mestami Bzenec a Hodonín sa nachádza oblasť viatych pieskov, ktorá je charakteristická piesočnými presypmi a dunami s porastom borovicových lesov. Na slovenskom území na túto nížinu nadväzuje podobná Borská nížina na Záhorí.

Najvyššie vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Žerotín (322 m n. m.)
  • Horní hory (292 m n. m.)
  • Domanínský kopec (312 m n. m.)
  • Náklo (265 m n. m.)
  • Staré hory (301 m n. m.)
  • Doubrava (227 m n. m.)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolnomoravský úval na českej Wikipédii.

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Novomlýnske priehrady
Novomlýnske priehrady