Dolnovážska niva
| Dolnovážska niva | |
| geomorfologický podcelok | |
 Ducové a stredná časť nivy | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Trnavský, Trenčiansky |
| Okresy | Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Galanta, Trnava, Hlohovec |
| Nadradená jednotka |
Podunajská pahorkatina |
| Susedné jednotky |
Trenčianska kotlina Bielokarpatské podhorie Trnavská pahorkatina Podunajská rovina Nitrianska pahorkatina Inovecké predhorie |
| Podradené jednotky |
Dudvážska mokraď |
| Mestá | Piešťany, Hlohovec, Nové Mesto nad Váhom |
| Súradnice | 48°38′42″S 17°48′54″V / 48,645°S 17,815°V |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 120 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Dolnovážska niva | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dolnovážska niva je geomorfologický podcelok Podunajskej pahorkatiny. Tvorí pás územia medzi riekami Váh a Dudváh, medzi Novým Mestom nad Váhom a Sereďou. V povodí Dudváhu sa rozkladá Dudvážska mokraď, jediná geomorfologická časť územia.
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Podcelok leží v západnej časti Podunajskej pahorkatiny a susedí na severe s Trenčianskou kotlinou a Bielokarpatským podhorím (podcelky Považského podolia), západný okraj vymedzuje Trnavská pahorkatina a južným smerom sa tiahne Podunajská rovina. Na juhovýchode pokračuje Podunajská pahorkatina Nitrianskou pahorkatinou a východným smerom vytvára zreteľnú hranicu Inovecké predhorie (podcelok Považského Inovca).[1]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Na území Dolnovážskej nivy leží niekoľko maloplošných chránených území:
- Malé Vážky – chránený areál
- Dedova jama – chránený areál
- Sĺňava – chránený areál
- Brehové porasty Dubovej – prírodná pamiatka
- Obtočník Váhu – prírodná pamiatka
- Pseudoterasa Váhu – prírodná pamiatka
- Skalka pri Beckove – prírodná pamiatka[2]
- Lido – obecné chránené územie
Osídlenie
[upraviť | upraviť zdroj]Územie je stredne husto osídlené a ležia tu mestá Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Hlohovec a Sereď. Najmä na blízkych terasách sú archeologické náleziská pravekých a ranostredovekých osídlení, vrátane veľkomoravských dvorcov a hradísk.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Údoliami riek vedú dôležité komunikácie a Považie nie je výnimkou. Z juhozápadu vedie popri Váhu dôležitá medzinárodná cesta E 75 v trase diaľnice D1 (Bratislava – Trenčín – Žilina), v jej blízkosti vedie i cesta I/61 (Bratislava – Žilina) a železničná trať Bratislava – Žilina. Južnou časťou územia prechádza rýchlostná cesta R1 (Trnava – Nitra), v trase ktorej vedie E 58.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-26]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolnovážska niva
