Dolnovážska niva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°38′42″S 17°48′54″V / 48,645°S 17,815°V / 48.645; 17.815
Dolnovážska niva
geomorfologický podcelok
Ducove village from Kostolec.JPG
Ducové a stredná časť nivy
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trnavský, Trenčiansky
Okresy Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Galanta, Trnava, Hlohovec
Nadradená
jednotka
Podunajská pahorkatina
Susedné
jednotky
Trenčianska kotlina
Bielokarpatské podhorie
Trnavská pahorkatina
Podunajská rovina
Nitrianska pahorkatina
Inovecké predhorie
Podradené
jednotky
Dudvážska mokraď
Mestá Piešťany, Hlohovec, Nové Mesto nad Váhom
Súradnice 48°38′42″S 17°48′54″V / 48,645°S 17,815°V / 48.645; 17.815
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 120 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dolnovážska niva je geomorfologický podcelok Podunajskej pahorkatiny. Tvorí pás územia medzi riekami Váh a Dudváh, medzi Novým Mestom nad Váhom a Sereďou. V povodí Dudváhu sa rozkladá Dudvážska mokraď, jediná geomorfologická časť územia.

Vymedzenie[upraviť | upraviť kód]

Podcelok leží v západnej časti Podunajskej pahorkatiny a susedí na severe s Trenčianskou kotlinou a Bielokarpatským podhorím (podcelky Považského podolia), západný okraj vymedzuje Trnavská pahorkatina a južným smerom sa tiahne Podunajská rovina. Na juhovýchode pokračuje Podunajská pahorkatina Nitrianskou pahorkatinou a východným smerom vytvára zreteľnú hranicu Inovecké predhorie (podcelok Považského Inovca).[1]

Chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Na území Dolnovážskej nivy leží niekoľko maloplošných chránených území:

Osídlenie[upraviť | upraviť kód]

Územie je stredne husto osídlené a ležia tu mestá Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Hlohovec a Sereď. Najmä na blízkych terasách sú archeologické náleziská pravekých a ranostredovekých osídlení, vrátane veľkomoravských dvorcov a hradísk.

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Údoliami riek vedú dôležité komunikácie a Považie nie je výnimkou. Z juhozápadu vedie popri Váhu dôležitá medzinárodná cesta E 75 v trase diaľnice D1 (BratislavaTrenčínŽilina), v jej blízkosti vedie i cesta I/61 (BratislavaŽilina) a železničná trať Bratislava – Žilina. Južnou časťou územia prechádza rýchlostná cesta R1 (Trnava – Nitra), v trase ktorej vedie E 58.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-26]. Dostupné online.