Dom múzeum Ivana Vazova (Sofia)
| Dom múzeum Ivana Vazova (Къща музей „Иван Вазов“) | |
| obytný dom – múzeum | |
 celkový pohľad na dom zo severozápadu | |
| Pôvod názvu: podľa bulharského spisovateľa – Ivana Vazova | |
| Štát |  Bulharsko |
|---|---|
| Oblasť | Sofia |
| Okres | Sofia |
| Mesto | Sofia |
| Rajón | Sredec |
| Súradnice | 42°41′34.86″S 23°19′38.94″V / 42,6930167°S 23,3274833°V |
| Vznik | 1895 |
| Otvorenie múzea | 26. november 1926 |
| Pre verejnosť | prístupné |
| Využitie | múzeum |
  | |
 Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: House-museum_"Ivan_Vazov",_Sofia | |
| Webová stránka: https://nlmuseum.bg/kashta-muzey-ivan-vazov/ | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dom múzeum Ivana Vazova (bulh. Къща музей „Иван Вазов“ – Kăštata muzej „Ivan Vazov“) je obytný dom z konca 19. storočia, fungujúci ako múzeum, ktorý sa nachádza v meste Sofia v Sofijskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.[1][2][3][4]
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[1][2] Je jedným z objektov bulharského Národného literárneho múzea.[2][3]
Ivan Vazov v dome žil od postavenia domu v roku 1895 až do svojej smrti[2] 22. septembra 1921.[3]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]
Dom múzeum Ivana Vazova sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v rajóne Sredec[1] na ulici „Ivan Vazov“ (bulh. улица „Иван Вазов“, doslova ulica Ivana Vazova) č. 10 na križovatke s ulicou „G. S. Rakovski“ (bulh. улица „Г. С. Раковски“, doslova ulica G. S. Rakovského).[1][2][3][4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Ivan Vazov vystriedal po svojom návrate do Bulharska z Odesy niekoľko nájomných bytov. V roku 1895 sa rozhodol, že si postaví vlastný dom, zobral si hypotéku a ešte v tom istom roku si nechal dom postaviť a nasťahoval sa do neho.[4] V dome žil až do svojej smrti 22. septembra 1921.[3]
Niekoľko dní po smrti Ivana Vazova predniesol minister osvety Stojan Omarčevski v Národnom zhromaždení (parlamente) návrh, aby bol Vazovov dom prerobený na múzeum, ktoré by bolo venované jeho osobe.[4] V roku 1924[2] bol za správcu múzea ustanovený bulharský spisovateľ Elin Pelin,[2][4] ktorý túto funkciu vykonával po dobu 20 rokov[4] až do roku 1944,[2][4] pričom zároveň pôsobil aj ako sprievodca.[4] Pre návštevníkov bolo múzeum oficiálne otvorené 26. novembra 1926.[4]
V priebehu druhej svetovej vojny boli exponáty z múzea ukryté na inom mieste na okraji Sofie, aby boli uchránené od bombardovania. Po skončení vojny bolo múzeum zároveň premenené na vedecký inštitút a opätovne bolo otvorené pre návštevníkov v priebehu roku 1950.[4]
V roku 1978 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[1]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Budova predstavuje skromný obytný dvojposchodový dom.[2][3][4] Samotný Ivan Vazov žil na druhom poschodí domu, pričom prízemie obýval jeho brat Nikola Vazov.[4] Poschodia spája vnútorné drevené schodisko.[4]
Na prízemnom poschodí sa okrem obytných miestností nachádzala aj rodinná jedáleň. Pri dverách, ktoré vedú na dvor sa z vonkajšej strany nachádza malá prístavba, ktorá fungovala ako kuchyňa.[3]
Druhé poschodie pozostáva zo štyroch miestností. Jednu z nich využíval Vazov ako svoju pracovňu, v druhej bola jeho spálňa, v ďalšej miestnosti žila Vazovova matka Săba Vazovová a posledná miestnosť (s balkónom a oknom obrátenými do ulice G. S. Rakovski) slúžila ako hosťovská izba.[4] Hosťovskú izbu Ivan Vazov často využíval na dlhé rozhovory, ktoré viedol s profesorom Ivanom Šišmanovom a Konstantinom Veličkovom.[3]
Múzeum
[upraviť | upraviť zdroj]Múzeum bolo otvorené pre návštevníkov 26. novembra 1926.[4][3] V čase založenia išlo o prvé múzeum na území Sofie, ktoré bolo dedikované určitej osobe.[2] Zároveň bolo prvým bulharským literárnym múzeom.[3]
Prízemné poschodie je venované umelecko-dokumentárnej expozícii, ktorá pozostáva z darov a ocenení, ktoré Ivan Vazov v priebehu života dostal pri príležitosti jeho životných jubileí[4][3] v rokoch 1895 a 1920. Expozícia sa nachádza v jednej z bývalých spální. Prístupná je taktiež bývalá rodinná jedáleň, kde sa nachádza pôvodná stolička označená čiernou stuhou, ktorá označuje stoličku na ktorej Ivan Vazov sedel počas jeho posledného obeda.[3]
Nad parapetom schodiska, ktoré vedie na druhé poschodie domu sú vystavené umelecky spracované gratulačné pohľadnice s originálnymi podpismi profesora Ivana Šišmanova, Adriany Budevskej, Jana Mrkvičku, Georgiho Rajčeva, Ivana Lazarova a Elina Pelina.[3]
Na druhom poschodí sa vo Vazovovej pracovni nachádza jeho osobná knižnica a pracovný stôl. Okrem toho sú v miestnosti vystavené jeho osobné veci, obrazy a portréty. Vo Vazovovej spálni je okrem jeho postele a ďalšieho nábytku, vystavené jeho oblečenie.[4][3] V bývalej spálni Vazovovej matky je vystavený ikonostas s unikátnou ikonou Zosnutia Bohorodičky.[3]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[1][2]
Rok vyhlásenia: 1978[1]
Dôvod pamiatkovej ochrany: historická hodnota budovy[1]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
pohľad na severnú fasádu budovy s vchodom – táto fasáda sa nachádza na ulici Ivan Vazov
pohľad na západnú fasádu budovy s balkónom – táto fasáda sa nachádza na ulici G. S. Rakovski
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 7 8 Наследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2025-05-08]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud", 2017. 420 s. ISBN 978-954-8104-36-4. S. 190.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 Национален литературен музей. Къща музей „Иван Вазов“ [online]. nlmuseum.bg, [cit. 2025-05-08]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 Къща музей "Иван Вазов" [online]. stolica.bg, [cit. 2025-05-08]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dom múzeum Ivana Vazova (Sofia)
