Dom umenia (Košice)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dom umenia
Neologická synagóga
budova synagógy
Pohľad na budovu
Prezývka: „bužňa“
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Okres Košice I
Mesto Košice
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°43′01″S 21°15′15″V / 48,71707495442491°S 21,254263016294804°V / 48.71707495442491; 21.254263016294804
Výška 37 m
Autor Ľudovít Kozma
Štýl neologický
Vznik 1927
Vlastník Mesto Košice
Najľahší výstup Moyzesova ulica
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 1181/1
 - dátum zápisu 16. 10. 1963
Kapacita 700 osôb
Poloha v rámci Starého Mesta
Poloha v rámci Starého Mesta
Poloha v rámci Košíc
Poloha v rámci Košíc
Wikimedia Commons: State Philharmonic Košice
Webová stránka: https://www.sfk.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dom umenia je budova bývalej neologickej synagógy, ktorá sa nachádza v Košiciach, mestskej časti Staré Mesto na Moyzesovej ulici. Budova slúži ako sídlo Štátnej filharmónie Košice.[2]

História[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1925 vyhral Ľudovít Kozma z Budapešti medzinárodný konkurz na výstavbu neologickej synagógy v Košiciach. Od roku 1867 sa už jedna synagóga neďaleko tohto miesta nachádzala, no táto mala byť omnoho väčšia. Mala kapacitu 1100 ľudí, pričom 600 sedaniel bolo určených pre mužov a 500 pre ženy.[3][4][5][6][7]

Pôvodná budova synagógy bola koncentrovaná centrála s výraznou kupolou ukončenou cibuľovitou lucernou na vrchole. Interiér modlitebne bol založený na kruhovom pôdoryse a obsahoval impozantné prevýšenie. Hlavný vstup do synagógy zvýrazňoval dominatný štvorstĺpový portikus. V päťdesiatych rokoch, keď bola budova prestavaná, nahradili portikus ťažkopádnou hmotou vstupného vestibulu.[8]

Dnešný Dom umenia má elipsovitá kupolu, ktorá na dlhšej osi meria 24 metrov a na kratšej 21 metrov. Výška budovy je 37 metrov. Stavbu realizovali bratia Bárkányovci a dokončenú stavbu odovzdali v roku 1927. Slávnostné vysvätenie synagógy v tom istom roku vykonali traja rabíni za účasti zástupcov židovských obcí a značnej časti košickej verejnosti. V 50. rokoch 20. storočia prešla synagóga do vlastníctva miestneho národného výboru. Začiatkom 60. rokov bola synagóga na ľavo od Domu zbúraná. V roku 1962 dostal Dom novú prístavbu v podobe foyera s tanečným parketom, sálou, šatňami a salónikmi. Vchod do budovy bol posunutý k Moyzesovej ulici. Nad vchodové dvere bol umiestnený nápis Dom umenia a zároveň aj podobyzne 3 múz. Od roku 1968 v budove sídli Štátna filharmónia Košice. Po vzniku samospráv v roku 1991 prešla budova do vlastníctva Mesta Košice. Dom umenia sa stal centrom kultúry, ktorým je do dnes. V sále za jej existenciu skúšal ja Luciano Pavarotti a Jordi Savall. A v roku 2013, keď boli Košice Európskym hlavným mestom kultúry, tu vystúpil aj Tokijský metropolitný symfonický orchester.[3][4][5][6][7] Budova prešla výraznými rekonštrukciami v roku 1998 a 2018.[9]

Spor o vlastníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Košická Židovská náboženská obec sa s mestom Košice o vlastníctve Domu umenia súdi od roku 1995. V roku 2014 odštartovalo občianske združenie B'nai B'rith Concordia online petíciu porozumenia (memorandum). Cieľom petície je získať podporu na navrátenie neologickej synagógy židovskej komunite. Mestskí poslanci po dvojhodinovej búrlivej diskusii odročili rokovanie o návrhu Memoranda o porozumení a spolupráci medzi mestom a košickou Židovskou náboženskou obcou. Komunita o synagógu prišla v roku 1955, núteným predajom štátu za 900 tisíc korún. V roku 2021 budova stále patrí mestu.[7][10][11][12]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  2. ZAVACKÝ, Lukáš. Sú dominantou i pýchou: 5 budov, bez ktorých by Košice neboli Košicami, FOTO [online]. Košice: kosice.dnes24.sk, 2016-05-16, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  3. a b KOLCUN, Milan. Dom umenia – neologická synagóga [online]. Košice: kosice-city.sk, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  4. a b KOŠICE:DNES. Židovské Košice Dom umenia (II. Časť) [online]. Košice: kosicednes.sk, 2015-02-27, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  5. a b TelKE. Dominanty Košíc – Dom umenia [online]. Košice: telke.sk, 2020-05-30, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  6. a b FIALOVÁ, Iveta. U. S. Steel Košice - Kto by nepoznal Dom umenia? Teraz máte šancu oživiť jeho krásu [online]. Košice: usske.sk, 2013-04-08, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  7. a b c MACKO, Boris. Židovská obec chce späť košický Dom umenia. Pravda (Bratislava: Perex), 2014-06-03. Dostupné online [cit. 2021-03-13]. ISSN 1336-197X.
  8. Register modernej architektúry SAV. Neologická synagóga neskôr Dom umenia [online]. Košice: register-architektury.sk, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  9. Rádio Košice. V Dome umenia sa realizuje rozsiahla rekonštrukcia [online]. Košice: kosiceonline.sk, 2018-10-16, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  10. TA3. Spor o Dom umenia je posledná veľká hrozba pre Košice, myslí si primátor. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2014-05-23. Dostupné online [cit. 2021-03-13]. Archivované 2014-06-01 z originálu.
  11. TASR. V Košiciach štartuje petícia za urovnanie sporu o Dom umenia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-05-23. Dostupné online [cit. 2021-03-13].
  12. JESENSKÝ, Mikuláš. Košickí poslanci opäť nevyriešili spor o Dom umenia. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-06-16. Dostupné online [cit. 2021-03-13]. ISSN 1335-4418.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • NAMÉNYI, Ernö. Templom és iskola. 5. vyd. Budapešť : [s.n.], 1929. (po maďarsky)
  • BIERBAUER, Virgil. A kassai templom. Kozma Lajos müve. [s.l.] : Tér és Forma, 1929. S. 10. (po maďarsky)
  • KOZMA, Lajos. Az építészeti kritikáról. [s.l.] : Tér és Forma, 1929. S. 456 – 457. (po maďarsky)
  • HÁY, Gyula. Kozma Lajos, ahogy ma látjuk. [s.l.] : Tér és Forma, 1929. S. 279 – 288. (po maďarsky)
  • BÉKE, László; VARGA, Zsuzsa. Kozma Lajos. Budapešť : Akademiai Kiadó, 1968. S. 38 a 17. (po maďarsky)
  • ŠLACHTA, Štefan. Moderne Architektur in der Slovakei. 20-er und 30-er Jahre. (Katalóg výstavy.). Bratislava : SAS, 1991. (po nemecky)
  • DULLA, Matúš; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 8071456845. S. 512 tu s. 78, 345.
  • BORSKÝ, Maroš. Synagogue Architecture in Slovakia. Bratislava : Jewish Heritage Foundation – Menorah, 2007. S. 150. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]