Domanižanka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
O rovnomennej štvrti Považskej Bystrice, pozri Domanižanka (Považská Bystrica)
Domanižanka
Dĺžka toku 19,4 km
Plocha povodia ? km²
Rád toku III.
Povodie Váh
Prameň Žilinská kotlina
Ústie Váh
Hydrologické poradie 4-21-07-031
Číslo recipienta 4-21-07-3485

Domanižanka je riečka na Hornom Považí, preteká územím okresu Považská Bystrica. Je to ľavostranný prítok Váhu, má dĺžku 19,4 km a je tokom III. rádu. Pred obcou Domaniža vytvára cca 600 m dlhé vedľajšie rameno zľava, oddeľuje sa v nadmorskej výške 376,2 m n. m. Za touto obcou sa následne prerezáva cez Súľovské skaly do Súľovskej kotliny do obce Prečín a odtiaľ znovu cez Súľovské skaly do Považského podolia.

Prameň[upraviť | upraviť kód]

Pramení v Domanižskej kotline juhovýchodne od osady Briestenné v nadmorskej výške približne 487 m n. m.

História[upraviť | upraviť kód]

Považská Bystrica, stará dedina vznikla iste pri potoku či rieke ,ktorá sa volala Bystrica a od nej dostala svoje meno. Na mapách od druhej polovice 19.storočia sa tok nazýva Domanižská rieka, lebo tečie od Domaniže. Je to neskoršie pomenovanie geografmi, bez ohľadu na názov tohto toku v teréne, ktorým preteká. Matej Bel  vo svojich Notíciách Trenčianskej župy ( nevydaných, zachovaných iba v rukopise ) pozná len bystrický potok, ktorý pramení v Pružinských vrchoch.[1]

Negatíva toku[upraviť | upraviť kód]

Problémy spôsobené veľkosťou koryta, kde sa počas dlhotrvajúcich nízkych prietokov na bokoch koryta zachytáva vegetácia. Ďalším negatívom je veľký rozdiel medzi minimálnym a maximálnym prietokom spôsobený tým, že Domanižanka je pomerne krátka –rozdiel medzi minimálnym a maximálnym prietokom je veľmi veľký. Maximálny 100 ročný prietok je 75 kubíkov a priemerný prietok je 1,26 kubíkov. Pozdĺž celého toku nielen v centre, ale i mimo neho je tvrdé opevnenie, v mnohých prípadoch zbytočné betónové tvárnice a kvádre. Aj keď nižšie stupne a prahy netvoria veľmi závažný problém, je možné pre ne nájsť alternatívne riešenie. Niektoré z nich sú totiž vysoké a ryby môžu mať problém cez ne preplávať. Nerovnomerný vodný režim, celkový nedostatok vody. Znížená členitosť dna Zúžený priestor, hlboké koryto Napriamené úseky toku – kanálový typ. Zatrubnenie toku – prekrytie toku terénom Súkromné pozemky až k toku – bariéry v prístupe Problém vegetačných prvkov – prestárla a náletová zeleň[2]. Ekologické negatíva: Patrí k nim výskyt skládok, ktoré ale nie sú katastrofálne, ide o lokálne záležitosti. Nachádzajú sa tu aj výpuste lokálného znečistenia, ktoré môžu byť identifikované a je možné ich odstrániť.

Pozitíva toku[upraviť | upraviť kód]

Úsek nadväzuje na upravenú časť ,kvalita vody sa zdá byť pomerne dobrá, avšak treba sa zamyslieť nad zeleňou, pretože mnohé úseky sú bez vegetácie .Tok ma prirodzený hydrologický režim, nie je tu žiaden objekt, ktorý by reguloval prietoky, čo je mimoriadne pozitívne. Domanižanka má vybudovaný svoj protipovodňový systém.Existujú aj projekty s cieľom jej revitalizácie. Podľa lokálnych novín môžme povedať, že rieka bola viackrát vyčistená a je na nej pomerne dosť mostov v relatívne dobrom stave.

Smer toku[upraviť | upraviť kód]

Domanižanka vytvára tok tvaru obráteného „J“. Od prameňa tečie najprv na krátkom úseku na severovýchod do obce Čelkova Lehota, odtiaľ k obci Sádočné na východ, potom k Domaniži na sever, pričom vytvára oblúk prehnutý na východ. Ďalej pokračuje k obci Prečín severozápadným smerom, potom k sútoku s Dedovským potokom viac západoseverozápadným smerom, odtiaľ tečie cez Považskú Bystricu k ústiu znovu severozápadným smerom.

Geomorfologické celky[upraviť | upraviť kód]

Prítoky[upraviť | upraviť kód]

  • pravostranné: Jasenová, Hodoň, prítok zo západného svahu Veľkej hlavy (764,3 m n. m.), prítok z juhozápadného úpätia Srniaka (810,2 m n. m.), Lednický potok, prítok z juhovýchodného svahu Roháča (571,1 m n. m.), Bodianka, prítok (327,1 m n. m.) z juhovýchodného svahu Trávnej (635 m n. m.), krátky prítok z juhozápadného svahu Trávnej, Praznovský potok, potok z Podmanína, Dedovský potok, prítok z východného svahu Kalvárie (417 m n. m.)
  • ľavostranné: krátky prítok prameniaci severovýchodne od Stankova (538,6 m n. m.), krátky prítok prameniaci južne od kóty 507,5 m, prítok spod Slatiny (469,2 m n. m.), prítok z východného svahu Diela (490,4 m n. m.), Paľkovský potok, Závadský potok, potok z obce Počarová, dva prítoky (prvý 335 m n. m.) z východných svahov Bukoviny (601,3 m n. m.), krátky prítok prameniaci východne od Zemianskeho Kvašova, krátky prítok prameniaci na severozápadnom svahu Hôriek (435,4 m n. m.), Kvašovský potok

Ústie[upraviť | upraviť kód]

Domanižanka sa vlieva do Váhu na území mesta Považská Bystrica, severne od centra, v nadmorskej výške cca 281 m n. m.

Obce[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Súradnice: 49°07′19″S 18°26′50″V / 49,121835°S 18,447354°V / 49.121835; 18.447354

  1. KORTMAN, Bohuslav. 1,. vyd. žilina : Knižné centrum, žilina, 2006. ISBN 80-8064-244-3. S. 278.
  2. JUSTICE, Corbin. [Cit. 2020-03-24]. Dostupné online.