Domenico Calcagno
| Domenico Calcagno | ||||||||
| kardinál Svätej rímskej cirkvi Emeritný prezident Správy Patrimónie Svätej stolice | ||||||||
.jpg) kardinál Domenico Calcagno | ||||||||
| ||||||||
| Štát pôsobenia |  Vatikán | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | ||||||||
| prezident Správy Patrimónie Svätej stolice | ||||||||
| 7. júla 2011 – 26. júna 2018 | ||||||||
| ||||||||
| Predchádzajúce funkcie | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 3. február 1943 (83 rokov) Tramontana, Taliansko | |||||||
| Alma mater | Pápežská Gregoriánska univerzita | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Kňaz | ||||||||
| Kňazská vysviacka | 29. jún 1967 (24 rokov) Giuseppe Siri Janovský arcibiskup | |||||||
| Biskup | ||||||||
| Menovanie | 25. január 2002 (58 rokov) Ján Pavol II. | |||||||
| Konsekrácia | 9. marec 2002 (59 rokov) | |||||||
| Svätiteľ | Dionigi Tettamanzi Janovský arcibiskup | |||||||
| Spolusvätitelia | Giovanni Canestri Emeritný janovský arcibiskup Paolo Romeo Apoštolský nuncius v Taliansku a San Maríne | |||||||
| Biskupská inštalácia | 9. marec 2002 (59 rokov) | |||||||
| Inštalujúci biskup | Dionigi Tettamanzi Janovský arcibiskup | |||||||
| Kardinál | ||||||||
| Menovanie | 18. február 2012 (69 rokov) Benedikt XVI. | |||||||
| Stupeň | kardinál - diakon 2012 – 2022 kardinál - kňaz 2022 – súčasnosť | |||||||
| Titulárny kostol | Annunciazione della Beata Vergine Maria a Via Ardeatina | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 Domenico Calcagno | ||||||||
Mons. Domenico kardinál Calcagno[1] (* 3. február 1943, Tramontana, Taliansko) je taliansky rímskokatolícky kňaz, biskup a kardinál. Od 7. júla 2011 do 26. júna 2018 bol predsedom Správy Patrimónie Svätej stolice, kde od roku 2007 pôsobil ako sekretár.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v obci Tramontana di Parodi Ligure v provincii Alessandria v Taliansku 3. februára 1943. Po štúdiách umenia v diecéznom seminári navštevoval Pápežskú Gregoriánsku univerzitu v Ríme, kde získal titul z dogmatickej teológie. Za kňaza 29. júna 1967 ho vysvätil kardinál Giuseppe Siri.
Po niekoľkých rokoch farskej služby bol vymenovaný za profesora teológie na Teologickej fakulte Severného Talianska a neskôr na Vyššom inštitúte náboženských štúdií v severozápadnom regióne Talianska v Ligúrii. Pôsobil ako predseda diecézneho duchovného inštitútu a bol biskupským vikárom pre „nové aktivity“. Na národnej úrovni medzi jeho úlohy patrili: tajomník talianskej kňazskej komisie, inšpektor talianskej biskupskej konferencie pre inštitúty náboženských vied, riaditeľ národnej misijnej spolupráce medzi cirkvami a pokladník biskupskej konferencie.
Biskup
[upraviť | upraviť zdroj]Pápež Ján Pavol II. ho 25. januára 2002 vymenoval za diecézneho biskupa v diecéze Savona-Noli.[2] Za biskupa ho vysvätil 9. marca 2002 milánsky arcibiskup kardinál Dionigi Tettamanzi. Spolusvätiteľmi boli emeritný arcibiskup z Janova – kardinál Giovanni Canestri a apoštolský nuncius v Taliansku a San Maríne a neskôr kardinál, arcibiskup Paolo Romeo. Dňa 7. júla 2007 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za tajomníka Správy Patrimónie Svätej stolice a povýšil do hodnosti arcibiskupa ad personam.[3] Dňa 5. januára 2011 odstúpil z funkcie diecézneho biskupa Savona-Noli a v ten istý deň ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za konzultora Pápežskej rady pre pastoráciu zdravotníckych pracovníkov.[4]
Kardinál
[upraviť | upraviť zdroj]Na konzistóriu 18. februára 2012 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za kardinála diakona s titulom diakonie titulárnym kostolom Annunciazione della Beata Vergine Maria a Via Ardeatina v kolégiu kardinálov.[5] Po Benediktovej rezignácii sa zúčastnil na pápežskom konkláve v roku 2013, ktoré zvolilo pápeža Františka.
Od 21. apríla 2012 je členom Pápežskej komisie pre mestský štát Vatikán, Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Pápežskej rady pre zdravotnú pastoráciu[6] a od 29. marca 2014 Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti.[7] Je členom Jeruzalemského jazdeckého rádu Božieho hrobu.
Pápež František 26. júna 2018 prijal jeho odchod z funkcie prezidenta Správy Patrimónie Svätej stolice pre svoj vek.[8] Dňa 4. marca 2022 bol pápežom Františkom vymenovaný za kardinála kňaza, pričom si ponechal titul diakon ako titulárny kostol pro hac vice.[9]
Súkromie
[upraviť | upraviť zdroj]Má súkromnú zbierku 13 strelných zbraní, ktorá bola zaregistrovaná na príslušnom úrade v Savone a ktorá existovala už pred presťahovaním do Vatikánu, ale nie je tam uložená.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ CALCAGNO Card. Domenico [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 25.01.2002 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 07.07.2007 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 05.01.2011 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ CONCISTORO ORDINARIO PUBBLICO PER LA CREAZIONE DI VENTIDUE NUOVI CARDINALI E PER IL VOTO SU ALCUNE CAUSE DI CANONIZZAZIONE (CONTINUAZIONE), 18.02.2012 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 21.04.2012 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 29.03.2014 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Rinunce e nomine, 26.06.2018 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Concistoro Ordinario Pubblico per il voto su alcune cause di Canonizzazione, 04.03.2022 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Domenico Calcagno
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Domenico Calcagno na anglickej Wikipédii.