Dominik Tatarka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dominik Tatarka
tak, Vasil
slovenský prozaik, esejista a publicista
Osobné informácie
Narodenie 14. marec 1913
  Plevník-Drienové, Uhorsko
Úmrtie 10. máj 1989 (76 rokov)
  Bratislava, Slovensko
Dielo
Debut Cesty a Záchvevy duše

Dominik Tatarka (pseudonymy tak, Vasil) (* 14. marec 1913, Plevník-Drienové – † 10. máj 1989, Bratislava) bol slovenský prozaik, esejista a publicista.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Jozef Tatarka-Greš
  • matka: Žofia rod. Časnochová

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako predposledné zo siedmich detí a ako jediný syn. Základnú školu vyštudoval v Plevníku, gymnaziálne štúdia začal v Nitre a dokončil maturitou v roku 1934 na Československom reálnom gymnáziu v Trenčíne. V ďalšom štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, kde v rokoch 1934 až 1938 študoval odbor slovenčinafrancúzština. V rokoch 1938 až 1939 študoval na parížskej Sorbonne.

Počas 2. svetovej vojny pracoval ako stredoškolský profesor francúzštiny a slovenčiny na Gymnáziu v Žiline a v Turčianskom Svätom Martine. Počas vojny vstúpil taktiež do KSČ a na jej konci sa aktívne zapojil do SNP.

Po skončení vojny pracoval ako štátny úradník, redaktor vo viacerých denníkoch (napr. Pravda), výtvarný redaktor v Tatran a tiež ako scenárista pre Československý film v Bratislave. Po roku 1948 sa venoval budovaniu socialistickej spoločnosti, no v rokoch 1968 – 1969 sa práve naopak angažoval za presadenie demokratizačných zmien. Bol proti okupácii Československa sovietskymi vojskami a stal sa kritikom totality.

V roku 1969 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec, no po vystúpení z KSČ v roku 1969 bol v roku 1971 vyčiarknutý zo zoznamu členov Zväzu slovenských spisovateľov. Bol prenasledovaný režimom a jeho diela boli stiahnuté z knižníc. Napriek tomu udržiaval styky s disidentským hnutím, publikoval v samizdate a ako jeden z mála Slovákov podpísal Chartu 77.

Bol sledovaný ŠtB (2.odbor XII.správy ZNB pod kódovým menom "SELADON").[1]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúre sa začal venovať ešte pred 2. svetovou vojnou. Jeho prvotinou boli prózy Cesty a Záchvevy duše, ktoré vyšli v stredoškolskom časopise Svojeť. Prvým knižným dielom sa stalo až dielo V úzkosti hľadania. Jeho tvorba je poznačená nadrealizmom, odmietaním schématizmu a ideovým negativizmom. Vo svojich dielach prezentuje ako svoje osobné zážitky, tak i snahu o rozbor charakteristík svojich postáv a riešenie spoločenských aj individuálnych problémov. Okrem próz napísal i cestopis a viacero odborných statí o literatúre. Venoval sa i prekladom z francúzštiny (Alfred de Musset, Guy de Maupassant a i.) a napísal i niekoľko filmových scenárov.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1986 mu bola Nadáciou Charty 77 v Štokholme udelená Cena Jaroslava Seiferta za trilógiu Písačky. V roku 1990 mu bola udelená Národná cena Slovenskej republiky, in memoriam a bol mu udelený Rad Tomáša Garriguea Masaryka I. triedy, in memoriam. V roku 1996 mu prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1935Cesty, časopisecky uverejnená próza
  • 1935Záchvevy duše, časopisecky uverejnená próza
  • 1940Neznáma tvár, článok v Slovenských pohľadoch
  • 1942V úzkosti hľadania, novely o zážitkoch z prelomu 30. a 40. rokov (pôvodne publikované v Slovenských pohľadoch)
  • 1945Panna zázračnica, nadrealistická novela vyjadrujúca nesúhlas s klérofašistickým režimom (podľa tiráže vyšla v roku 1944, v roku 1966 k nej napísal scenár, ktorý zrežíroval Štefan Uher)
  • 1948Farská republika, dielo o totalitnom režime Slovenskej republiky
  • 1950Ľudia a skutky, kniha fejtónov (zošrotované)
  • 1950Prvý a druhý úder, zamyslenie nad problematikou vojny a protifašistického zápasu
  • 1954Radostník, román o vzniku roľníckych družstiev
  • 1954Družné letá, budovateľský román
  • 1959Rozhovory bez konca, dielo vychádzajúce z vlastných skúseností a faktov o SNP
    • Kohútik v agónii, novela
    • Ešte s vami pobudnúť, novela
  • 1962Naša brigáda, neúspešná výrobná novela
  • 1963Prútené kreslá, o hľadaní porozumenia medzi národmi – vychádza zo svojich skúseností počas štúdia vo Francúzsku
  • 1963Démon súhlasu, dve satirické politické prózy
  • 1957Človek na cestách, reportáže z Francúzska, Anglicka, Švajčiarska a Mongolska
  • 1968Proti démonom, výber statí o literatúre a výtvarnom umení
  • Priehrada, scenár, ktorý zrežíroval Paľo Bielik

Samizdatová literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1986V ne čase, Sixty-Eight Publishers, Toronto
  • Písačky, trilógia
  • 1988Navrávačky, Index, Kolín nad Rýnom, kniha spomienok od detstva až po starobu
  • 1989Neslovný príbeh
  • 1995Hovory o kultúre a obcovaní, výber esejí, úvah, rozhovorov a kritík
  • 1996Kultúra ako obcovanie, výber esejí

Vydania po roku 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. (spis o sledovaní)
  2. K storočnici Dominika Tatarku vyjdú knižne jeho Navrávačky. sme.sk: (7.1.2013).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenský biografický slovník
  • ANTOŠOVÁ, Marcela. Dominik Tatarka v kontexte existencializmu. 1. vyd. Nitra : Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa, 2011. 157 s. ISBN 978-80-8094-622-7.
  • BÁTOROVÁ, Mária. Dominik Tatarka : Slovenský Don Quijote. 1. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 2012. 244 s. ISBN 978-80-224-1269-8.
  • JANČOVIČ, Ivan. Tvorivé začiatky Dominika Tatarku. 1. vyd. Banská Bystrica : Fakulta humanitných vied UMB, 1999. 156 s. ISBN 80-8055-290-8.
  • MIKULA, Valér. Démoni súhlasu i nesúhlasu (Dominik Tatarka, Miroslav Válek). 1. vyd. Ivanka pri Dunaji : F. R. & G., 2010. 158 s. ISBN 978-80-85508-98-7.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]