Dominik Tatarka

Dominik Tatarka tak, Vasil
slovenský prozaik, esejista a publicista
Osobné informácie
Narodenie	14. marec 1913
	Plevník-Drienové, Uhorsko
Úmrtie	10. máj 1989 (76 rokov)
	Bratislava, Slovensko
Dielo
Debut	Cesty a Záchvevy duše
Literárny portál  Biografický portál

Dominik Tatarka (pseudonymy tak, Vasil) (* 14. marec 1913, Plevník-Drienové – † 10. máj 1989, Bratislava) bol slovenský prozaik, esejista a publicista.

Rodina

• otec: Jozef Tatarka-Greš
• matka: Žofia rod. Časnochová

Životopis

Narodil sa ako predposledné zo siedmich detí a ako jediný syn. Základnú školu vyštudoval v Plevníku, gymnaziálne štúdia začal v Nitre a dokončil maturitou v roku 1934 na Československom reálnom gymnáziu v Trenčíne. V ďalšom štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, kde v rokoch 1934 až 1938 študoval odbor slovenčina – francúzština. V rokoch 1938 až 1939 študoval na parížskej Sorbonne.

Počas 2. svetovej vojny pracoval ako stredoškolský profesor francúzštiny a slovenčiny na Gymnáziu v Žiline a v Turčianskom Svätom Martine. Počas vojny vstúpil taktiež do KSČ a na jej konci sa aktívne zapojil do SNP.

Po skončení vojny pracoval ako štátny úradník, redaktor vo viacerých denníkoch (napr. Pravda), výtvarný redaktor v Tatran a tiež ako scenárista pre Československý film v Bratislave. Po roku 1948 sa venoval budovaniu socialistickej spoločnosti, no v rokoch 1968 – 1969 sa práve naopak angažoval za presadenie demokratizačných zmien. Bol proti okupácii Československa sovietskymi vojskami a stal sa kritikom totality.

V roku 1969 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec, no po vystúpení z KSČ v roku 1969 bol v roku 1971 vyčiarknutý zo zoznamu členov Zväzu slovenských spisovateľov. Bol prenasledovaný režimom a jeho diela boli stiahnuté z knižníc. Napriek tomu udržiaval styky s disidentským hnutím, publikoval v samizdate a ako jeden z mála Slovákov podpísal Chartu 77.

Bol sledovaný ŠtB (2.odbor XII.správy ZNB pod kódovým menom "SELADON").

Tvorba

Literatúre sa začal venovať ešte pred 2. svetovou vojnou. Jeho prvotinou boli prózy Cesty a Záchvevy duše, ktoré vyšli v stredoškolskom časopise Svojeť. Prvým knižným dielom sa stalo až dielo V úzkosti hľadania. Jeho tvorba je poznačená nadrealizmom, odmietaním schématizmu a ideovým negativizmom. Vo svojich dielach prezentuje ako svoje osobné zážitky, tak i snahu o rozbor charakteristík svojich postáv a riešenie spoločenských aj individuálnych problémov. Okrem próz napísal i cestopis a viacero odborných statí o literatúre. Venoval sa i prekladom z francúzštiny (Alfred de Musset, Guy de Maupassant a i.) a napísal i niekoľko filmových scenárov.

Ocenenia

V roku 1986 mu bola Nadáciou Charty 77 v Štokholme udelená Cena Jaroslava Seiferta za trilógiu Písačky. V roku 1990 mu bola udelená Národná cena Slovenskej republiky, in memoriam a bol mu udelený Rad Tomáša Garriguea Masaryka I. triedy, in memoriam. V roku 1996 mu prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam.

Dielo

Próza

• 1935 – Cesty, časopisecky uverejnená próza
• 1935 – Záchvevy duše, časopisecky uverejnená próza
• 1940 – Neznáma tvár, článok v Slovenských pohľadoch
• 1942 – V úzkosti hľadania, novely o zážitkoch z prelomu 30. a 40. rokov (pôvodne publikované v Slovenských pohľadoch)
• 1945 – Panna zázračnica, nadrealistická novela vyjadrujúca nesúhlas s klérofašistickým režimom (podľa tiráže vyšla v roku 1944, v roku 1966 k nej napísal scenár, ktorý zrežíroval Štefan Uher)
• 1948 – Farská republika, dielo o totalitnom režime Slovenskej republiky
• 1950 – Ľudia a skutky, kniha fejtónov (zošrotované)
• 1950 – Prvý a druhý úder, zamyslenie nad problematikou vojny a protifašistického zápasu
• 1954 – Radostník, román o vzniku roľníckych družstiev
• 1954 – Družné letá, budovateľský román
• 1959 – Rozhovory bez konca, dielo vychádzajúce z vlastných skúseností a faktov o SNP
  • Kohútik v agónii, novela
  • Ešte s vami pobudnúť, novela
• 1962 – Naša brigáda, neúspešná výrobná novela
• 1963 – Prútené kreslá, o hľadaní porozumenia medzi národmi – vychádza zo svojich skúseností počas štúdia vo Francúzsku
• 1963 – Démon súhlasu, dve satirické politické prózy
• 1957 – Človek na cestách, reportáže z Francúzska, Anglicka, Švajčiarska a Mongolska
• 1968 – Proti démonom, výber statí o literatúre a výtvarnom umení
• Priehrada, scenár, ktorý zrežíroval Paľo Bielik

Samizdatová literatúra

• 1986 – V ne čase, Sixty-Eight Publishers, Toronto
• Písačky, trilógia
  • 1988 – Listy do večnosti, Sixty-Eight Publishers, Toronto
  • 1984 – Sám proti noci, Arkýř, Mníchov
  • 1988 – Písačky, Index, Kolín nad Rýnom
• 1988 – Navrávačky, Index, Kolín nad Rýnom, kniha spomienok od detstva až po starobu
• 1989 – Neslovný príbeh
• 1995 – Hovory o kultúre a obcovaní, výber esejí, úvah, rozhovorov a kritík
• 1996 – Kultúra ako obcovanie, výber esejí

Vydania po roku 1989

• Sám proti noci (1990), Evropský kulturní klub, Praha
• Kultúra ako obcovanie (1996), Médiá, Bratislava
• V úzkosti hľadania (1997), Tranoscius, Bratislava
• V ne čase (1998), Oleg Tatarka – vo vlastnom náklade, Bratislava
• Písačky pre milovanú Lutéciu (1999), Labyrint, Praha
• Prútené Kreslá (2009), Artforum, Bratislava
• Démon súhlasu (2009), Artforum, Bratislava
• Panna zázračnica (2009), Artforum, Bratislava
• Navrávačky (2013), Artforum, Bratislava

Pozri aj

• Cena Dominika Tatarku

Iné projekty

Wikicitáty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Dominik Tatarka

Literatúra

• Slovenský biografický slovník
• ANTOŠOVÁ, Marcela. Dominik Tatarka v kontexte existencializmu. 1. vyd. Nitra : Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa, 2011. 157 s. ISBN 978-80-8094-622-7.
• BÁTOROVÁ, Mária. Dominik Tatarka : Slovenský Don Quijote. 1. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 2012. 244 s. ISBN 978-80-224-1269-8.
• JANČOVIČ, Ivan. Tvorivé začiatky Dominika Tatarku. 1. vyd. Banská Bystrica : Fakulta humanitných vied UMB, 1999. 156 s. ISBN 80-8055-290-8.
• MIKULA, Valér. Démoni súhlasu i nesúhlasu (Dominik Tatarka, Miroslav Válek). 1. vyd. Ivanka pri Dunaji : F. R. & G., 2010. 158 s. ISBN 978-80-85508-98-7.

Externé odkazy

• Dominik Tatarka – o spisovateľoch z regiónu Turca
• OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Autoritné údaje: AUT: jn19990008429 | GND: 11939474X | ISNI: 0000 0000 7360 2572 | LCCN: n85197719 | VIAF: 64028175 | WorldcatID: lccn-n85197719