Dominik Tatarka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Dominik Tatarka
slovenský prozaik, esejista a publicista
Osobné informácie
Pseudonymtak, Vasil
Narodenie14. marec 1913
 Plevník-Drienové, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie10. máj 1989 (76 rokov)
 Bratislava, Česko-Slovensko
Alma materFilozofická fakulta Karolovej univerzity v Prahe
Dielo
DebutCesty a Záchvevy duše
Odkazy
Spolupracuj na CommonsDominik Tatarka
(multimediálne súbory na commons)
Pamätná tabuľa v Prahe

Dominik Tatarka (pseudonymy tak, Vasil; * 14. marec 1913, Plevník-Drienové – † 10. máj 1989, Bratislava) bol slovenský prozaik, esejista a publicista.[1]

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Jozef Tatarka-Greš
  • matka: Žofia rod. Časnochová

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako predposledné zo siedmich detí a ako jediný syn. Základnú školu vyštudoval v Plevníku, gymnaziálne štúdia začal v Nitre a dokončil maturitou v roku 1934 na Československom reálnom gymnáziu v Trenčíne. V ďalšom štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Karolovej univerzity v Prahe, kde v rokoch 19341938 študoval odbor slovenčinafrancúzština. V rokoch 19381939 študoval na parížskej Sorbonne.[1]

Počas 2. svetovej vojny pracoval ako stredoškolský profesor francúzštiny a slovenčiny na Gymnáziu v Žiline a v Turčianskom Svätom Martine. Počas vojny vstúpil taktiež do KSČ a na jej konci sa aktívne zapojil do SNP.

Po skončení vojny pracoval ako štátny úradník, redaktor vo viacerých denníkoch (napr. Pravda), výtvarný redaktor v Tatran a tiež ako scenárista pre Československý film v Bratislave. Napísal viacero politicky angažovaných diel, v ktorých podporoval politiku KSČ.

Vydaním knihy Démonovi súhlasu (1956) Tatarka odštartoval nekompromisnú kritiku režimu, ktorá zásadne ovplyvnila jeho ďalší život. V roku 1968 proti okupácii Československa sovietskymi vojskami. Na Námestí SNP v Bratislave, burcoval emócie a podnecoval diskusie.[2]

V roku 1969 mu bol ešte udelený titul zaslúžilý umelec, no po vystúpení z KSČ v roku 1969 bol v roku 1971 vyčiarknutý zo zoznamu členov Zväzu slovenských spisovateľov. Bol prenasledovaný režimom a jeho diela boli stiahnuté z knižníc.[3]

V roku 1970 pracoval v lesnom závode, neskôr si zarábal aj ako zberač odpadkov. Netrvalo dlho a skončil na invalidnom dôchodku.[2] Udržiaval styky s disidentským hnutím, publikoval v samizdate a ako jeden z mála Slovákov podpísal Chartu 77 už v roku 1977.[4]

Bol sledovaný ŠtB (2. odbor XII. správy ZNB) pod kódovým menom „Seladon“[5] „Opozícia“ a „Pegas“.[2]

V roku 2013, pri príležitosti 100. výročia narodenia, vydala Slovenská pošta poštovú známku s portrétom Dominika Tatarku od akademického maliara Dušana Grečnera.[6][7]

Hodnotenie[upraviť | upraviť zdroj]

„Patril ku generácii ľudí, ktorí boli presvedčení, že komunizmus je civilizačná misia, ktorá je spojená s pokrokom.“ tvrdí historik Ústavu pamäti národa (ÚPN) Peter Jašek.[2] „Najprv sa režimistickým pohľadom díval na obdobie vojnového slovenského štátu a písal schematické romány, napríklad Farskú republiku, neskôr budovateľské romány, kde oslavoval kolektivizáciu, ktorá bola v skutočnosti spojená s množstvom násilia. Vytriezvenie prišlo v druhej polovici 50. rokov. V Démonovi súhlasu (1956) reagoval aj na vraždy v rámci komunistického režimu a stalinizmu,“ približuje historik Ondej Podolec z ÚPN.[2]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúre sa začal venovať ešte pred 2. svetovou vojnou. Jeho prvotinou boli prózy Cesty a Záchvevy duše, ktoré vyšli v stredoškolskom časopise Svojeť.[3] Prvým knižným dielom sa stalo až dielo V úzkosti hľadania.[3] Jeho tvorba je poznačená nadrealizmom, odmietaním schématizmu a ideovým negativizmom. Vo svojich dielach prezentuje ako svoje osobné zážitky, tak i snahu o rozbor charakteristík svojich postáv a riešenie spoločenských aj individuálnych problémov. Okrem próz napísal i cestopis a viacero odborných statí o literatúre. Venoval sa i prekladom z francúzštiny (Alfred de Musset, Guy de Maupassant a i.) a napísal i niekoľko filmových scenárov.[1]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1935Cesty, časopisecky uverejnená próza
  • 1935Záchvevy duše, časopisecky uverejnená próza
  • 1940Neznáma tvár, článok v Slovenských pohľadoch
  • 1942V úzkosti hľadania, novely o zážitkoch z prelomu 30. a 40. rokov (pôvodne publikované v Slovenských pohľadoch)
  • 1945Panna zázračnica, nadrealistická novela vyjadrujúca nesúhlas s klérofašistickým režimom (podľa tiráže vyšla v roku 1944, v roku 1966 k nej napísal scenár, ktorý zrežíroval Štefan Uher)
  • 1948Farská republika, dielo o totalitnom režime Slovenskej republiky
  • 1950Ľudia a skutky, kniha fejtónov (zošrotované)
  • 1950Prvý a druhý úder, zamyslenie nad problematikou vojny a protifašistického zápasu
  • 1954Radostník, román o vzniku roľníckych družstiev
  • 1954Družné letá, budovateľský román
  • 1959Rozhovory bez konca, dielo vychádzajúce z vlastných skúseností a faktov o SNP
    • Kohútik v agónii, novela
    • Ešte s vami pobudnúť, novela
  • 1962Naša brigáda, neúspešná výrobná novela
  • 1963Prútené kreslá, o hľadaní porozumenia medzi národmi – vychádza zo svojich skúseností počas štúdia vo Francúzsku
  • 1963Démon súhlasu, dve satirické politické prózy
  • 1957Človek na cestách, reportáže z Francúzska, Anglicka, Švajčiarska a Mongolska
  • 1968Proti démonom, výber statí o literatúre a výtvarnom umení
  • Priehrada, scenár, ktorý zrežíroval Paľo Bielik

Samizdatová literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1986V ne čase, Sixty-Eight Publishers, Toronto
  • Písačky, trilógia
  • 1988Navrávačky, Index, Kolín nad Rýnom, kniha spomienok od detstva až po starobu
  • 1989Neslovný príbeh
  • 1995Hovory o kultúre a obcovaní, výber esejí, úvah, rozhovorov a kritík
  • 1996Kultúra ako obcovanie, výber esejí

Vydania po roku 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Dominik Tatarka [online]. Bratislava : Literárne informačné centrum, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online.
  2. a b c d e RADOŠOVSKÁ, Monika. Ako ŠtB sledovala Tatarku: desiatky agentov aj monitoring obdivovateliek. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-05-09. Dostupné online [cit. 2019-05-17].
  3. a b c d Tatarka, Dominik, 1913 – 1989 [online]. Bratislava : Slovenský filmový ústav, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online.
  4. PREČAN, Vilém. Charta 77 na Slovensku aneb Slovensko a Charta 77 [online]. Praha : Československé dokumentační středisko, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online.
  5. [Vykonávacie plány práce 2. odboru XII. správy ZNB na roky 1982 – 1985] [online]. Bratislava : Ústav pamäti národa, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online.
  6. TASR. Dominik Tatarka má svoju poštovú známku. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2013-03-15. Dostupné online [cit. 2019-05-17]. ISSN 1336-1996.
  7. ZAJAC, Peter. Osobnosti: Dominik Tatarka (1913 – 1989) [online]. postoveznamky.sk, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online.
  8. BALOGH, Alexander. K storočnici Dominika Tatarku vyjdú knižne jeho Navrávačky. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2013-01-07. Dostupné online [cit. 2019-05-17]. ISSN 1335-4418.
  9. a b Dominik z krajiny nikoho. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2009-05-09. Dostupné online [cit. 2019-05-17]. ISSN 1336-653X.
  10. Řád T. G. Masaryka : Seznam vyznamenaných [online]. Praha : Kancelář prezidenta republiky, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online.
  11. Štátne vyznamenania udelené v rokoch 1993 – 1998 [online]. Bratislava : Kancelária prezidenta SR, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenský biografický slovník
  • ANTOŠOVÁ, Marcela. Dominik Tatarka v kontexte existencializmu. 1. vyd. Nitra : Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa, 2011. 157 s. ISBN 978-80-8094-622-7.
  • BÁTOROVÁ, Mária. Dominik Tatarka : Slovenský Don Quijote. 1. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 2012. 244 s. ISBN 978-80-224-1269-8.
  • BÍLIK, René; ZAJAC, Peter. Texty Dominika Tatarku. Bratislava : Veda, 2014. 229 s. ISBN 978-80-224-1282-7.
  • BOMBÍKOVÁ, Petra, a kol. Ešte s vami pobudnúť : Spomínanie na Dominika Tatarku. 1. vyd. Bratislava : Marenčin PT, 1994. 141 s. ISBN 80-967156-2-3.
  • EIS, Zdeněk. Dominik Tatarka : mezi domovem, Prahou a Paříží : vyprávění o zrodu spisovatele. Praha : Gutenberg, 2001. 142 s. ISBN 80-86349-03-9.
  • JANČOVIČ, Ivan. Dominik Tatarka a jeho dielo v premenách času (1940 – 1956). Banská Bystrica : Metodické centrum, 1996. 52 s. ISBN 80-8041-121-2.
  • JANČOVIČ, Ivan. Tvorivé začiatky Dominika Tatarku. 1. vyd. Banská Bystrica : Fakulta humanitných vied UMB, 1999. 156 s. ISBN 80-8055-290-8.
  • MIKULA, Valér. Démoni súhlasu i nesúhlasu (Dominik Tatarka, Miroslav Válek). 1. vyd. Ivanka pri Dunaji : F. R. & G., 2010. 158 s. ISBN 978-80-85508-98-7.
  • PERSTICKÁ, Dagmar, a kol. Dominik Tatarka a ti druzí : Informace o umlčované a zamlčované slovenské literatuře. Brno : Státní vědecká knihovna, 1991. 173 s. ISBN 80-7051-046-3.
  • PODLIPNÁ, Erika. Koláž : (pocta Dominikovi Tatarkovi). 1. vyd. Bratislava : F.R. & G., 1993. 288 s. ISBN 80-85508-06-0.
  • ŠTOLBOVÁ, Eva; TATARKA, Dominik. Navrávačky s Dominikom Tatarkom. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2000. 327 s. ISBN 80-88878-63-2.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]