Donč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Donč
krajinský hodnostár, magister, magnát, zvolenský župan, rábsky župan, komárňanský župan
Narodenieokolo roku 1278
Zvolen, ( Slovensko)
ÚmrtiePravdepodobne jún 1345
Komárno ( Slovensko)
Erb rodu Donč

Donč (hist. Donch, maďarsky Dancs-mester alebo Domokos) (* okolo roku 1278, Zvolen – † 1345, Komárno) bol uhorský hodnostár, magister, magnát, diplomat, administrátor, kráľovský poradca a vojvodca pochádzajúci zo Zvolena.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec Dominik
  • syn gróf Štefan Kunch
  • syn Ladislav
  • syn Ján
  • syn Mikuláš, šarišský župan

(zdroj: listina liptovského registra z roku 1325)

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Predchodca rodu Balaša. Od roku 1317 župan Zvolenskej stolice, do ktorej vtedy patril aj Liptov, Turiec a Orava, od roku 1337 aj Komárňanskej stolice. Podporoval rozvoj baníctva a rozširovanie mestských výsad a udeľovanie nových.

V roku 1312 bol účastníkom bitky pri Rozhanovciach na strane kráľa Karola Róberta proti Omodejovcom a Matúšovi Čákovi. Vyviazol s ťažkými zraneniami a za zásluhy dostal od kráľa úrad zvolenského veľžupana (Zvolen predtým ovládal M. Čák.). Na strane kráľa stál aj v bojoch o Vyšehrad (1316) a v roku 1317 v bojoch o hrad Adrián (maď. Adorján 47°54′13″S 23°07′38″V / 47,903691°S 23,127155°V / 47.903691; 23.127155 v blízkosti mestečka Livada, v Rumunsku v blízkosti súčasných maďarských a ukrajinských hraníc) a v bojoch o Komárno.

Po smrti M. Čáka (1321) do roku 1327 nadobudol obrovský majetok a tituly a stal sa dôverným poradca kráľa. V roku 1323 v sprievode kráľa Karola Róberta navštívil pápežský dvor pápeža Jána XXII. v Avignone, kde sa zoznámil s gotickou architektúrou stal sa jej podporovateľom a šíriteľom. Zaslúžil sa aj o prestavbu kostola v Banskej Bystrici v gotickom slohu.

Zastával aj úrad liptovského, zemplínskeho a komárňanského župana. Majiteľ hradov a panstiev vo Zvolene, Likave, Slovenskej Ľupči, Dobrej Nive a v Orave. Výmenou jeho dedičného majetku v Orave dostal od kráľa Karola Róberta hrady Čakovec a Štrigova v Chorvátsku, ktoré následne v roku 1334 vymenil za hrad a panstvo Komárno. V roku 1330 bol členom súdneho tribunálu, ktorý nariadil potrestať rod Feliciána Zacha až do tretieho pokolenia za účasť na nevydarenom atentáte na kráľa.

Donč v kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho život inšpiroval Ladislava Nádaši-Jégého k napísaniu poviedky Magister rytier Donč [1] (r. 1926) a Jozefa Cígera-Hronského k napísaniu románu Sokoliar Tomáš (r. 1932).

Donč, staviteľ hradov[upraviť | upraviť zdroj]

Magister Donč bol veľkým staviteľom hradov na Strednom Slovensku. Mnoho hradov postavil ale aj prestaval a opravil, medzi nimi aj Sklabinský hrad, Hrad Liptovský Hrádok, Hrad Dobrá Niva, a mnohé ďalšie. Zvolenský Pustý Hrad, na ktorom sa narodil, dal prestavať a viac opevniť.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]