Donč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Donč
župan Zvolenskej veľžupy, Komárňanský župan, uhorský šľachtic a diplomat,
Štát pôsob.Uhorské kráľovstvo
Narodenieokolo roku 1278
Liptov, ( Slovensko)
ÚmrtiePravdepodobne jún 1345
Komárno ( Slovensko)
BydliskoDo roku 1333 prevažne Liptov. Po roku 1333 Komárno
NárodnosťUhorská (na základe menného kritéria rodu možno predpokladať slovenský pôvod)
RodičiaDominik
DetiŠtefan, Ladislav, Ján, Klára
Erb rodu Donč

Donč (hist. Donch, maďarsky Dancs-mester alebo Domokos) (* okolo roku 1278, pravdepodobne Liptov – † 1345, Komárno) bol uhorský šľachtic, diplomat v službách kráľa Karola I. Róberta, zvolenský veľžupan, neskôr komárňanský župan.


Životopis[upraviť | upraviť kód]

Od roku 1317 župan Zvolenskej stolice, do ktorej vtedy patril aj Liptov, Turiec a Orava, od roku 1337 aj Komárňanskej stolice. Podporoval rozvoj baníctva a rozširovanie mestských výsad a udeľovanie nových.

V roku 1312 bol účastníkom bitky pri Rozhanovciach na strane kráľa Karola Róberta proti Omodejovcom a Matúšovi Čákovi. Vyviazol s ťažkými zraneniami a za zásluhy dostal od kráľa úrad zvolenského veľžupana (Zvolen predtým ovládal M. Čák.). Na strane kráľa stál aj v bojoch o Vyšehrad (1316) a v roku 1317 v bojoch o hrad Adrián (maď. Adorján 47°54′13″S 23°07′38″V / 47,903691°S 23,127155°V / 47.903691; 23.127155 v blízkosti mestečka Livada, v Rumunsku v blízkosti súčasných maďarských a ukrajinských hraníc) a v bojoch o Komárno.

Po smrti M. Čáka (1321) do roku 1327 nadobudol obrovský majetok a tituly a stal sa dôverným poradca kráľa. V roku 1323 v sprievode kráľa Karola Róberta navštívil pápežský dvor pápeža Jána XXII. v Avignone, kde sa zoznámil s gotickou architektúrou stal sa jej podporovateľom a šíriteľom. Zaslúžil sa aj o prestavbu kostola v Banskej Bystrici v gotickom slohu.

Zastával aj úrad liptovského, zemplínskeho a komárňanského župana. Majiteľ hradov a panstiev vo Zvolene, Likave, Slovenskej Ľupči, Dobrej Nive a v Orave. Výmenou jeho dedičného majetku v Orave dostal od kráľa Karola Róberta hrady Čakovec a Štrigova v Chorvátsku, ktoré následne v roku 1334 vymenil za hrad a panstvo Komárno. V roku 1330 bol členom súdneho tribunálu, ktorý nariadil potrestať rod Feliciána Zacha až do tretieho pokolenia za účasť na nevydarenom atentáte na kráľa.

Donč v kultúre[upraviť | upraviť kód]

Jeho život inšpiroval Ladislava Nádaši-Jégého k napísaniu poviedky Magister rytier Donč [1] (r. 1926) a Jozefa Cígera-Hronského k napísaniu románu Sokoliar Tomáš (r. 1932).

Donč, staviteľ hradov[upraviť | upraviť kód]

Magister Donč bol veľkým staviteľom hradov na Strednom Slovensku. Mnoho hradov postavil ale aj prestaval a opravil, medzi nimi aj Sklabinský hrad, Hrad Liptovský Hrádok, Hrad Dobrá Niva, a mnohé ďalšie. Zvolenský Pustý Hrad, na ktorom sa narodil, dal prestavať a viac opevniť.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]