Donč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Donč
krajinský hodnostár, magister, magnát, zvolenský župan, rábsky župan, komárňanský župan
Narodenie okolo roku 1278
Zvolen, ( Slovensko)
Úmrtie Pravdepodobne jún 1345
Komárno ( Slovensko)

Donč (Donch) (* Slovensko) bol krajinský hodnostár, magister, magnát, diplomat, administrátor, kráľovský poradca a vojvodca.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec Dominik
  • syn gróf Štefan Kunch
  • syn Ladislav
  • syn Ján
  • syn Mikuláš, šarišský župan
  • (zdroj: listina liptovského registra z roku 1325)

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Predchodca rodu Balaša. Od roku 1317 župan Zvolenskej stolice, do kt. vtedy patril aj Liptov, Turiec a Orava, od roku 1337 aj Komárňanskej stolice. Podporoval rozvoj baníctva a rozširovanie mestských výsad a udeľovanie nových. V roku 1323 v sprievode Karola Róberta navštívil pápežský dvor pápeža Jána XXII. v Avignone, kde sa zoznámil s gotickou architektúrou stal sa jej podporovateľom a šíriteľom. Zaslúžil sa aj o prestavbu kostola v Banskej Bystrici v gotickom slohu. Učastník bitky pri Rozhanovciach na strane kráľa. Vyviazol s ťažkými zraneniami a za zásluhy dostal od kráľa úrad zvolenského veľžupana. Neskôr zastával aj úrad liptovského, zemplínskeho a komárňanského župana. Majiteľ hradov a panstiev vo Zvolene, Likave, Slovenskej Ľupči, Dobrej Nive a v Orave. Výmenou jeho dedičného majetku v Orave dostal od kráľa Karola I. Róberta hrady Čakovec a Štrigova v Chorvátsku, ktoré následne v roku 1334 vymenil za hrad a panstvo Komárno. V roku 1330 bol členom súdneho tribunálu, ktorý nariadil potrestať rod Feliciána Zacha až do tretieho pokolenia za účasť na nevydarenom atentáte na kráľa Karola I. Róberta.

Donč v kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho život inšpiroval Ladislava Nádaši-Jégého k napísaniu poviedky Magister rytier Donč [1] (r. 1926) a Jozefa Cígera-Hronského k napísaniu románu Sokoliar Tomáš (r. 1932).

Donč, staviteľ hradov[upraviť | upraviť zdroj]

Magister Donč bol veľkým staviteľom hradov na Strednom Slovensku. Mnoho hradov postavil ale aj prestaval a opravil, medzi nimi aj Sklabinský hrad, Hrad Liptovský Hrádok, Hrad Dobrá Niva, a mnohé ďalšie. Zvolenský Pustý Hrad, na ktorom sa narodil, dal prestavať a viac opevniť.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.