Don Carlos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Don Carlos
Princ Asturijský
Don Carlos
Don Carlos, erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaHabsburgovci
Ostatné titulyPrinc Asturijský
Biografické údaje
Pôvodné menoCarlos Habsburský
Narodenie8. júl 1545
Valladolid, Španielsko
Úmrtie24. júl 1568 (23 rokov)
Madrid, Španielsko
Rodina
OtecFilip II.
MatkaMária Portugalská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsDon Carlos
(multimediálne súbory na commons)

Don Carlos známy aj ako Carlos de Austria alebo Karol Španielsky (* 8. júl 1545, Valladolid – † 24. júl 1568, Madrid) bol asturijský princ, najstarší syn španielskeho kráľa Filipa II. a jeho prvej manželky Márie Portugalskej.[1]

Princ Carlos ešte ako chlapec.

Rodinné vzťahy[upraviť | upraviť zdroj]

Incesty a manželstvá medzi členmi rodiny boli v 16. storočí úplne bežné. Jeho dve prababky – Jana Šialená a Mária Kastílska boli sestry, jeho rodičia boli dvojnásobní bratranec a sesternica. Tieto rodinné vzťahy zrejme veľkou mierou prispeli k jeho fyzickému a duševnému postihnutiu. Jeho pôrod bol veľmi ťažký, jeho matka zomrela len štyri dni po pôrode na vnútorné krvácanie.

Fyzický vzhľad a duševný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Don Carlos mal jednu nohu kratšiu ako druhú, na chrbte mal veľký hrb a taktiež mal deformované ústa, preto bola i jeho reč ťažko zrozumiteľná. Rozprávať začal až ako 5 ročný a o niečo neskôr sa objavilo aj silné koktanie, čo mohlo mať na svedomí jeho beštiálne správanie.

Sadistické sklony[upraviť | upraviť zdroj]

Don Carlos mal záľubu v ubližovaní živým tvorom – tak zvieratám, ako ľuďom. Jeho sadistické sklony sa prejavovali v rôznych podobách. Medzi hlavné faktory tohoto správania sa považovalo jeho silné koktanie a násilné odobratie od ženskej spoločnosti, v ktorej bol vychovávaný. Napríklad – pohrýzol prsia svojich dojok tak ťažko, že tri dojky takmer zomreli, zajace lovil tak, že ich napichol na kôl a opekal zaživa. Ako deväťročný začal mučiť sluhov a malé dievčatá na dvore a ako trinásťročný začal brutálne mrzačiť kráľovské kone. Aj napriek všetkým týmto hrozivým aspektom, bol oficiálne uznaný ako dedič španielskeho trónu, čo však vyžadovalo aj splodenie potomka.

Kandidátky na manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najznámejšie kandidátky patrila napríklad o 14 rokov staršia Alžbeta I., ktorá už predtým bola kandidátkou na sobáš s Filipom II. Ďalšou bola sesternica Anna Habsburská, ktorá bola neskôr zo zoznamu vyškrtnutá, pretože si kráľovská rodina uvedomila, čo môžu rodinné incestné vzťahy spôsobiť. Princ napokon zostal slobodný, no pravidelne sa pri dobrej hostine zdržiaval pri ženách a pil. Medzi ďalšie problémy patril odpor k učeniu, no napriek tomu bol v roku 1562 poslaný na univerzitu v Alcalá de Henares. Prednášky ho nezaujímali, no zamiloval sa do dcéry jedného zo zamestnancov. Tam aj dočasne prišiel o zrak, keď nešťastnou náhodou spadol na schodoch.

Snaha o vraždu, izolácia a smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Filip II. sa snažil divné správanie syna udržať v tajnosti, ale to stále silnelo. V roku 1567 povedal, že chce zabiť kráľa, preto bol držaný v izolácii vo veži hradu pri Madride. Jeho otec sa tváril, že syna nikdy nemal a zakázal jeho meno používať. Don Carlos odmietal jesť a 24. júla 1568 vo veku 23 rokov skonal. Neoficiálnou príčinou smrti bola otrava, tou oficiálnou mala byť "vlastná nestriedmosť".

Rodokmeň[upraviť | upraviť zdroj]

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Maximilián I.
 
 
 
 
 
 
 
Filip I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Burgundská
 
 
 
 
 
 
 
Karol V.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand II.
 
 
 
 
 
 
 
Jana I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izabela I.
 
 
 
 
 
 
 
Filip II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand Portugalský
 
 
 
 
 
 
 
Manuel I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Beatrix Portugalská
 
 
 
 
 
 
 
Izabela Portugalská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand II.
 
 
 
 
 
 
 
Mária Aragónska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izabela I.
 
 
 
 
 
 
 
Don Carlos
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand Portugalský
 
 
 
 
 
 
 
Manuel I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Beatrix Portugalská
 
 
 
 
 
 
 
Ján III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand II.
 
 
 
 
 
 
 
Mária Aragónska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izabela I.
 
 
 
 
 
 
 
Mária Portugalská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Maximilián I.
 
 
 
 
 
 
 
Filip I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Burgundská
 
 
 
 
 
 
 
Katarína Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand II.
 
 
 
 
 
 
 
Jana I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izabela I.
 
 
 
 
 
 

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Brenda Ralph-Lewisová, "Tajná historie králů a královen Evropy": Brána, 2010. ISBN 9788072434909.