Donecká panva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ekonomická mapa ukrajinskej časti Donbasu (je vyznačená ružovou farbou)

Donecká panva[1][2] (iné názvy: Donecká uhoľná panva[3], Donecká kamen(n)ouhoľná panva[4][5], Donbas[1][3][4]; ukr. Донецький (вугільний) басейн - Doneckyj (vugiľnyj) basejn alebo Донбас - Donbas, rus. Донецкий (угольный) бассейн - Doneckij (ugoľnyj) bassejn alebo Донбасс - Donbass) je uhoľná panva a zároveň priemyselná oblasť na východe Ukrajiny a juhozápade Ruska.

Rozsah[upraviť | upraviť zdroj]

Pojem Donbas resp. Donecká ((kameno)uhoľná) panva môže mať tieto významy:[6][3][7][8][4][1][9][10]

  • Donbas v užšom zmysle (tzv. Starý Donbas) zaberá okolo 24 000 km2 a nachádza sa približne medzi mestami Krasnoarmijsk, Kramatorsk, Lysyčansk, Kamensk-Šachtinskij, Šachti a Doneck, čiže sa nachádza v časti Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny a časti Rostovskej oblasti Ruska.
  • Donbas v širšom zmysle (tzv. Veľký Donbas) zaberá okolo 60 000 km2, je zo západu na východ asi 620 km dlhý, zo severu na juh má šírku asi 70 – 170 km; zaberá aj priľahlé územia západne, juhozápadne a severne od Starého Donbasu v Dnepropetrovskej oblasti, Doneckej oblasti, Luhanskej oblasti a Rostovskej oblasti. Niekedy sa uvádza, že Veľký Donbas zahŕňa aj ďalšie uhlonosné územia v okolí, najmä v Charkovskej, Černihivskej a Sumskej oblasti.
  • Nepresne sa do (Starého či Veľkého) Donbasu zahŕňa popri vyššie uvedených územiach aj ostatné územie Luhanskej a Doneckej oblasti, hoci je toto ostatné územie prevažne poľnohospodárske.
  • Ojedinele sa Donbas stotožňuje len s Doneckou pahorkatinou (iné názvy: Donecká plošina, Donecký masív, Donecký chrbát; ukr. Doneckyj kriaž).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V stredoveku bol dnešný Donbas súčasťou riedko osídlených Divokých polí. Neskôr tvoril hranicu medzi Záporožskou Sičou a územím Donských kozákov. Geologický výskum oblasti sa začal v období vlády Petra I. Prispeli k tomu výskumy G. Kapustina začiatkom 18. storočia a J. Kovalevského začiatkom 19. storočia. Významnou oblasťou ťažby uhlia sa stal koncom 19. storočia. Najväčšie mesto regiónu Doneck, založil v roku 1869 Welšský priemyselník John Hughes[11] na mieste kozáckej stanice Oleksandrivka.[chýba zdroj]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Donbas sa rozkladá na území Doneckej pahorkatiny a okolitých nížin (najmä Dneperská nížina [ukr. Prydniprovska nyzovyna] a Donecká nížina).

Ma mierne zvlnený rovinatý povrch. Najvyšší bod sa nachádza v nadmorskej výške 367 m n. m. v oblasti Doneckej pahorkatiny. Hlavné rieky v oblasti sú Severský Donec, Don, Kaľmius a Samara.[6]

Donecká panva je významným priemyselným regiónom, v ktorom žije asi 8 miliónov obyvateľov[chýba zdroj]. Je pomenovaná podľa rieky (Severský) Donec. Zásoby uhlia Veľkého Donbasu vypočítané v roku 1968 sa pohybovali kolo 128 miliárd ton[6].

Pred konfliktom na východnej Ukrajine, ktorý sa rozpútal v roku 2014, bolo za neoficiálne centrum regiónu považované mesto Doneck (vtedy piate najväčšie mesto na Ukrajine). Medzi veľké mestá (nad 100 000 obyvateľov) patrili aj Luhansk, Mariupoľ, Makiivka, Horlivka, Kramatorsk, Sloviansk, Alčevsk, Sievierodoneck a Lysyčansk.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Donecká panva je súčasťou Dnepersko-doneckého aulakogénu, ktorý oddeľuje ukrajinský štít od voronežského masívu. Je to riftová panva severozápadno-juhovýchodného smeru. Jedna z najväčších paleozoických uhoľných panví na svete.

Stratigrafia[upraviť | upraviť zdroj]

Doneckú panvu vypĺňajú hlavne horniny paleozoika a mezozoika, ktoré ležia diskordantne na staršom prekambrickom kryštaliniku. Miestami sú paleozoické sedimenty popretínané intrúziami kyslými, bázickými a ultrabázickými intruzívami a vulkanitmi vrchnodevónskeho, permského, triasového a jurského veku. Najstaršími horninami sú asi 600 m hrubé vrchnodevónske pieskovce, ílovce a vápence. Na niektorých miestach však devónske horniny nie sú prítomné a na kryštaliniku ležia priamo horniny karbónu[6]. Ultrabázický vrchnodevónsky vulkanizmus bol spätý s výstupom magmy pozdĺž poklesových zlomov. Jeho produktami boli hlavne bazalty, bazanity, nefelinity, pikrity a trachyty. Hlbšie umiestnené intrúzie tvorilo gabro a dolerity. Nájdené boli aj stocky kimberlitov[12]. Karbónske horniny sú zastúpené spodným (mississip) aj vrchným útvarom (pensylván). Ich celková hrúbka sa v osovej časti panvy pohybuje okolo 18 km. Prudko klesá k okrajom panvy a nižšia je i v jej západnej časti, kde dosahuje hrúbku okolo 3-6 km. Spodnokarbónske horniny sú zastúpené hlavne masívnymi vápencami, vyššiu časť tvoria hrubé vrstvy pieskovca a bridlíc striedajúcimi sa rôzne hrubými vrstvami čierneho uhlia a vápencov. Karbónske sedimenty sú členené na niekoľko oddelení s jednotlivými produktívnymi slojmi. Obsah prchavých látok v uhlí sa v rámci panvy generálne znižuje smerom od JV na SZ. Čierne uhlie tvorí približne 60% a antracit 40% zásob uhlia. Väčšina slojov má hrúbku 0,5 až 0,7 m[13]. Bez známky diskordancie na nich ležia permské horniny o hrúbke do 3 km. Ich spodnú časť tvoria pieskovce, evapority a dolomity. Vyššiu časť tvoria nesúhlasne ležiace pestré pieskovce a zlepence[6]. Mezozoické horniny ležia na podloží diskordantne, tvoria ich horniny triasu, jury aj kriedy. Kenozoické uloženiny tvoria paleogénne piesky, íly a sliene o hrúbke do 450 m. Miestami sa v nich vyskytujú i sloje hnedého uhlia. Sedimenty neogénu tvoria žlté piesky s vrstvami ílov[6].

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj panvy sa začal extenziou kôry v strednom a vrchnom devóne. Hlavná fáza riftingu sa odohrala vo frasne a famene, mierna reaktivácia zlomov sa udiala i vo viséne po dlhšom období pokoja v karbóne[14]. Rift vznikol na juhozápade východoeurópskej platformy v oblasti chrbta karpinského a postupoval smerom na severozápad cez ukrajinský štít a voronežský masív až do oblasti pripiaťského segmentu riftu na dnešných bielorusko-ukrajinských hraniciach. Hĺbka Moho pod Doneckou panvou dosahuje 40 km[15]. Inverzia panvy neskôr postihla hlavne okolité sektory riftovej panvy (pripiaťsko-dneperský a karpinského chrbát)[14].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Donecká panva. In: Encyclopaedia Beliana
  2. [1]
  3. a b c Donecká uhoľná panva; Donecká pahorkatina. In: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR. 1977. S. 207
  4. a b c Donbas. In: Pyramída (encyklopedický časopis)
  5. kamennouhoľný. In: Krátky slovník slovenského jazyka
  6. a b c d e f Koreckij, L. M.; Matvejev, A. K.. Doneckij ugoľnyj basejn - Boľšaja sovetskaja encyklopedia [online]. [Cit. 2009-07-27]. Dostupné online. (po rusky)
  7. Donets Basin [online]. encyclopediaofukraine.com, [cit. 2022-03-05]. Dostupné online.
  8. KRÁL, V. Fyzická geografie Evropy. 2001. S. 276, 300
  9. [2] (druhá mapa)
  10. [3] (mapa)
  11. OTTIN, Owen Howells. John Hughes: The Welshman Who Founded a City in Ukraine [online]. historyhit.com, [cit. 2022-03-10]. Dostupné online.
  12. WILSON, M., Lyashkevich, Z.M. Magmatism and the geodynamics of rifting of the Pripyat-Dnieper-Donets rift, East European Platform. Tectonophysics, 1996, čís. 268, s. 65 – 81.
  13. Schenk, G. V., 1949, Nerostná ložiska SSSR. Časopis Práce a vynálezy, Matice hornicko-hutnická, Praha, 203 s.
  14. a b NIKISHIN, A. M., Ziegler, P. A., Stephenson, R. A., Cloetingh, S. A. P. L., Fume A. V., Fokin, P. A., Ershov, A. V., Bolotov, S. N., Korotaev, M. V., Alekseev, A. S., Gorbachev, V. I., Shipilov, E. V., Lankreijer, A., Bembinova, E. Yu., Shalimov, I. V. Late Precambrian to Triassic history of the East European Craton: dynamics of sedimentary basin evolution. Tectonophysics, 1996, čís. 268, s. 23 – 63.
  15. SACHSENHOFER, R.F., Privalov, V. A., Zhykalyak, M. V., Bueker, C., Panova, E. A., Rainer, T., Shymanovsky, V. A., Stephenson, R. The Donets Basin (Ukraine/Russia): coalification and thermal history. International Journal of Coal Geology, 2002, roč. 49, s. 33 – 55.