Doprava v Bratislave

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Nový most je jedným zo symbolov Bratislavy, dopravne je veľmi vyťažený

Doprava v Bratislave je zabezpečovaná rozsiahlou infraštruktúrou mestskej a diaľkovej dopravy. Bratislava ako hlavné mesto Slovenska je významným dopravným uzlom.

Väčšiu koordináciu všetkých systémov hromadnej dopravy zabezpečuje Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji od roku 2015.

Paneurópske koridory a koridory TEN-T[upraviť | upraviť kód]

Cez Bratislavu prechádzajú Paneurópske dopravné koridory č. IV, V (iba vetva A) a VII a koridory Transeurópskej dopravnej siete č. IV a V + je plánovaný aj koridor č. XVII.

Cestná časť paneurópskeho dopravného koridoru č. IV je vedená po diaľnici D2 (smerom z Česka) a následne prechádza na diaľnicu D4 v diaľničnej križovatke D2 – D4 Jarovce a pokračuje k cestnému hraničnému prechodu BratislavaPetržalkaKopčany (Slovensko) – Kittsee (Rakúsko), kde nadväzuje na rakúsku diaľnicu A6. Železničná časť je vedená po železnici ŽSR 110 (Bratislava hl.st.KútyBřeclav hl.n. (SŽDC)) až po ŽST Bratislava hlavná stanica, odkiaľ prechádza po spojovacej trati medzi železničnými stanicami Bratislava hlavná stanica a Bratislava-Nové mesto a ďalej po železničnej trati ŽSR 132 (Bratislava hl.st.Bratislava-PetržalkaRajka (MÁV)) až po ŽST Bratislava-Petržalka, odkiaľ pokračuje po železničnej trati ŽSR 137 (Bratislava-PetržalkaKittsee (ÖBB)) a cez železničný hraničný priechod na tejto trati BratislavaPetržalkaKopčany (Slovensko) – Kittsee (Rakúsko) von z mesta aj štátu.

Cestná časť paneurópskeho dopravného koridoru č. V (iba vetva A) je vedená po diaľnici D1 v celom úseku na území mesta Bratislava a ukončená v diaľničnej križovatke D2 – D1 Bratislava – Petržalka – Pečňa. Železničná časť je vedená po železničnej trati ŽSR 120 (Bratislava hl.st.Žilina ( – Košice) ) a je ukončená v železničnej stanici Bratislava hlavná stanica. Obe ukončenia vetvy (cestné aj železničné) nadväzujú na tú-ktorú časť (cestnú alebo železničnú) paneurópskeho dopravného koridoru č. IV.

Paneurópsky dopravný koridor č. VII je rieka Dunaj, medzinárodná plavebná trasa.

Transeurópske koridory siete TEN-T č. IV a V v podstate kopírujú trasu paneurópskych dopravných koridorov č. IV, resp. V.

Koridor TEN-T č. XVII bol navrhnutý ako začlenenie vetvy LGV-Est do siete TEN-T. Koridor LGV-Est je súčasťou francúzskej siete koridorov pre vlaky TGV, pričom je vedený na trase ParížLyon a mal by byť predĺžený cez Mníchov do Viedne a následne až po ŽST Bratislava-Petržalka (existujú aj návrhy na predĺženie až po ŽST Bratislava hlavná stanica, pozri Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave).

Cestná doprava[upraviť | upraviť kód]

Diaľnica na Einsteinovej

Cez Bratislavu vedú tri diaľnice, D1, D2 a D4. Cez Dunaj vedie na území Bratislavy päť mostov (Prístavný most, Most Apollo, Starý most, Most SNP a Most Lafranconi) z toho dva (Prístavný most a Most Lafranconi) sú diaľničné. Historickým jadrom mesta dôležité tepny nevedú, ale ho obchádzajú, historické centrum je pre automobilovú dopravu uzavreté a má charakter pešej zóny.

V Bratislave začína diaľnica D1, ktorá ju spája s mestami Trnava, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Považská Bystrica a Žilina, ďalej vedie nesúvisle úsekoch cez Ružomberok, Liptovský Mikuláš až do Prešova a Košíc k štátnej hranici s Ukrajinou. Diaľnica prechádza horným podlažím Prístavného mostu a v úseku od napojenia mestskej komunikácie Einstainova cez Prístavný most až po MÚK BratislavaPrievoz ňou peážuje aj cesta I. triedy 61. Diaľnicou navyše na území mesta Bratislava v celom úseku peážuje aj Európska cesta druhej triedy E571, dve Európske cesty prvej triedy E58 a E75 a cestná časť vetvy A paneurópskeho dopravného koridoru č. V.

S Českom a Maďarskom Bratislavu spája diaľnica D2, ktorá vedie z Brna cez Kúty, Malacky a Bratislavu až k cestnému hraničnému prechodu BratislavaČunovo (Slovensko) – Rajka (Maďarsko), kde nadväzuje na diaľnicu M15. Súčasťou diaľnice je aj bratislavský tunel Sitina spájajúci Mlynskú dolinu a Lamač, ktorý výrazne odľahčil dopravu na križovatke na Patrónke, kde sa predtým tvorili v špičke niekoľkohodinové zápchy. Tunel bol pre dopravu otvorený 24. júna 2007. Diaľnica prechádza aj cez Most Lafranconi a v úseku od MÚK Bratislava – Mlynská dolina až po diaľničnú križovatku D2D1 BratislavaPetržalkaPečňa peážuje aj cesta I. triedy 2, na území mesta Bratislava v celom úseku diaľnicou peážuje Európska cesta prvej triedy E65, medzi cestným hraničným prechodom BratislavaČunovo (Slovensko) – Rajka (Maďarsko) až po diaľničnú križovatku D2D1 BratislavaPetržalkaPečňa aj Európska cesta prvej triedy E75, v úseku medzi diaľničnými križovatkami D2D4 Jarovce a D2D1 BratislavaPetržalkaPečňa aj Európska cesta prvej triedy E58 a v celom úseku na území mesta Bratislava okrem úseku medzi diaľničnou križovatkou D2D4 Jarovce a cestným hraničným prechodom BratislavaČunovo (Slovensko) – Rajka (Maďarsko) aj cestná časť paneurópskeho dopravného koridoru č. IV.

Pri mestskej časti Jarovce je na D2 napojená D4 vedúca k rakúskej hranici, kde nadväzuje na diaľnicu A6 do Viedne. Diaľnicou aktuálne v celom úseku na území mesta Bratislava peážuje Európska cesta prvej triedy E58 a cestná časť paneurópskeho dopravného koridoru č. IV. Pripravuje sa predĺženie tejto diaľnice, ktorá po dokončení bude tvoriť vonkajší diaľničný obchvat Bratislavy. Viesť bude južne od Petržalky, cez novovybudovaný most nad Dunajom, za ktorým sa na ňu napojí plánovaná Rýchlostná cesta R7 smerujúca na južné Slovensko. D4 bude pokračovať poza letisko, kde sa následne stretne s D1 a za Račou bude vchádzať do cca 10 kilometrov dlhého tunela Karpaty. Následne bude križovať D2, a na štátnej hranici s Rakúskom sa napojí na Rýchlostnú cestu S8 - Marchfeld Schnellstraße. Táto diaľnica je značne potrebná pre mesto už teraz, pretože vnútorný obchvat v časoch špičky nezvláda veľký nápor vozidiel a vznikajú zápchy, najmä na Prístavnom moste, cez ktorý denne prejde okolo 120 000 vozidiel. S výstavbou prvého úseku (po stret s diaľnicou D1) sa už začalo, rovnako ako s výstavbou rýchlostnej cesty R7 v úseku od existujúcej MÚK BratislavaPrievoz (ktorá bude prestavaná na diaľničnú križovatku) po križovanie s budúcou D4.

V Bratislave sa nachádza ešte jedna európska cesta, Európska cesta druhej triedy E571, ktorá na území mesta Bratislava v celom úseku peážuje po ceste I. triedy 63.

Cez Bratislavu vedú aj tri cesty I. triedy, 2, 61 a 63.

Hlavnou autobusovou stanicou je autobusová stanica Mlynské Nivy, ktorej stará budova bola v roku 2017 asanovaná a začalo sa s výstavbou novej, ktorá sa bude volať Stanica Nivy. Jej dokončenie je naplánované na rok 2020. Dočasná autobusová stanica sa nachádza na Bottovej ulici, hneď oproti pôvodnej budove.

Centrum mesta je vybavené moderným rádiovým parkovacím systémom, ktorý zabezpečuje navádzanie vodičov na voľné parkoviská v meste.

Železničná doprava[upraviť | upraviť kód]

V Bratislave sa nachádza 80 kilometrov železničných tratí. Cez mesto prechádzajú alebo tu začínajú tieto trate: ŽSR 101 (Devínska Nová VesMarchegg (ÖBB)), ŽSR 110 (Bratislava hl.st.KútyBřeclav hl.n. (SŽDC)) (Paneurópsky dopravný koridor č. IV, železničná časť), ŽSR 120 (Bratislava hl.st.Žilina ( – Košice) ) (Paneurópsky dopravný koridor č. V, vetva A, železničná časť), ŽSR 130 (Bratislava hl.st.ŠtúrovoSzob (MÁV)), ŽSR 131 (Bratislava hl.st.KomárnoKomárom (MÁV)), ŽSR 132 (Bratislava hl.st.Bratislava-PetržalkaRajka (MÁV)) (Paneurópsky dopravný koridor č. IV, železničná časť v úseku od ŽST Bratislava hlavná stanica po ŽST Bratislava-Petržalka) a ŽSR 137 (Bratislava-PetržalkaKittsee (ÖBB)) (Paneurópsky dopravný koridor č. IV, železničná časť).

Celkovo sa území mesta Bratislava nachádza 14 železničných staníc a 3 železničné zastávky, ktoré zabezpečujú železničné spojenie s celým Slovenskom. Hlavná železničná stanica sa nachádza na okraji Starého Mesta v blízkosti Šancovej ulice. Stanica ponúka širokú škálu destináciu, a to vrámci vnútroštátnej aj zahraničnej prepravy.

Medzi ďalšie dôležité železničné stanice a zastávky na území mesta patria:

Bratislava-Petržalka, ktorá vypravuje predovšetkým vlaky do Viedne. Stanica však nezaznamenala taký rozmach ako sa predpokladalo. Zmena by mohla nastať po spustení premávky na koridore TEN-T XVII (LGV-Est) (BratislavaParíž).

Železničná zastávka Bratislava-Vinohrady, na ktorej zastavuje väčšina diaľkových vlakov, kvôli tomu, že má pre časť obyvateľstva mesta lepšiu polohu ako Hlavná stanica. V jej bezprostrednej blízkosti sa nachádza aj železničná stanica Bratislava predmestie, ktorá sa nachádza na staršej trati smerujúcej na pôvodnú hlavnú stanicu (trať sa zachovala po bývalú ŽST Bratislava-Filiálka, avšak premávka iba po ŽST Bratislava predmestie, odkiaľ vlaky odbáčajú na ŽST Bratislava-Nové Mesto.

Bratislava-Nové Mesto by sa v budúcnosti mohlo stať druhou hlavnou stanicou (najmä pre regionálne vlaky), ktoré sem už teraz zachádzajú pravidelne zo Senca aj Trnavy, nakoľko Hlavná stanica je už preplnená.

V Bratislave sa nachádzajú tri relatívne moderné železničné stanice, a to Bratislava-Nové Mesto, Bratislava predmestie a Bratislava-Petržalka. Hlavná stanica na svoju rekonštrukciu čaká už dlho. Železničná zastávka Bratislava-Železná studienka sa nachádza v blízkosti rovnomennej lokality. Železničná zastávka Devínske jazero sa tiež nachádza v blízkosti rovnomennej lokality. Ďalšie železničné stanice a zastávky sa nachádzajú v jednotlivých mestských častiach: v Rači, Rusovciach, Devínskej Novej Vsi, Lamači, Vajnoroch, Podunajských Biskupiciach a zastávka vo Vrakuni.

Všetky železničné stanice majú tvar názvu nasledovný: Bratislava-[názov stanice], až na tieto výnimky: Bratislava hlavná stanica a Bratislava predmestie + stanice z posledného rozšírenia Bratislavy: Devínska Nová Ves, Rusovce, Podunajské Biskupice a zastávka Devínske jazero (nemajú v názve časť „Bratislava-".

V meste sa plánuje postaviť niekoľko nových zastávok, ktoré zabezpečia väčšiu možnosť využitia železničnej dopravy v rámci mesta. Už v súčasnosti sú všetky vlaky kategórií Osobný vlak a Regionálny expres na území mesta integrované s MHD vrámci IDS BK, pozri Železničná doprava v Bratislave.

Osobnú vlakovú dopravu v Bratislave prevádzkuje na všetkých tratiach okrem ŽSR 131 (Bratislava hl.st.KomárnoKomárom (MÁV)) dopravca Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (všetky kategórie osobnej vlakovej dopravy) na objednávku Ministerstva dopravy, výstavby, regionálneho rozvoja, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, na trati ŽSR 131 (Bratislava hl.st.KomárnoKomárom (MÁV)) prevádzkuje dopravu vysúťažený dopravca RegioJet, a.s. (kategórie Osobný vlak a Regionálny expres), taktiež na objednávku Ministerstva dopravy, výstavby, regionálneho rozvoja, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Nedotovanú dopravu prevádzkuje Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (kategória InterCity) a RegioJet, a.s. (kategória EuroCity).

Systém koľajovej dopravy v Bratislave v období 19141945 dopĺňal aj hybrid električky a vlaku nazývaný „Električka Bratislava – Viedeň“.

Letecká doprava[upraviť | upraviť kód]

Hlavné a jediné letisko je Letisko Milana Rastislava Štefánika (na rozhraní východnej časti mesta a obce Ivanka pri Dunaji), ktoré je najväčším letiskom na Slovensku a zaberá plochu 477 ha.[1] Z tohto letiska sa momentálne pravidelne lieta do desiatok destinácií, pričom počet cestujúcich narastá, nakoľko letisko je lacnejšie a preto ho využívajú aj cestujúci zo susedného Rakúska. Naopak, mnoho cestujúcich z Bratislavy a okolia využíva (predovšetkým pri neobsluhe destinácie z bratislavského letiska) neďaleké medzinárodné letisko Schwechat pri Viedni. V Bratislave sa okrem toho nachádzajú dve športové letiská s nespevneným povrchom, v mestskej časti Vajnory a v mestskej časti Rusovce.

Lodná doprava[upraviť | upraviť kód]

Twin City Liner

Bratislava sa nachádza na významnej dunajskej trase medzi Viedňou a Budapešťou. Najdôležitejšou destináciou pri osobnej lodnej doprave z Bratislavy je Viedeň, najdôležitejšou linkou je Twin City Liner, ktorá premáva od 1. júna 2006 práve medzi týmito dvoma metropolami. Jazda touto linkou trvá 75 minút. Okrem toho existuje množstvo iných lodných liniek, medzi najpopulárnejšie patrí linka z Bratislavy na Devín. Osobný prístav je vybudovaný na Vajanského nábreží v blízkosti električkovej trate a námestí Ľudovíta Štúra a Šafárikovom námestí.

Združenie obcí Šamorín, Hamuliakovo, Vojka nad Dunajom, Kyselica a mestskej časti Bratislavy Čunovo pod názvom Pro Danubia lobuje za integrovanie lodnej dopravy po Dunaji do IDS BK. Plán by sa týkal obcí s celkovo 70 000 obyvateľmi. Lode by premávali každých 15 minút v špičke a každú hodinu mimo špičky. Navrhované sú dve trasy: Šamorín – Bratislava centrum a spať a Devín – Bratislava centrum a spať. Problémom je vyššia vzdialenosť niektorých prístavísk od obcí.[2]

Prístav v noci

Pre nákladnú lodnú dopravu je na Dunaji vybudovaný medzinárodný prístav v Ružinove.

Cyklistická doprava[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Cyklistické trasy v Bratislave

Podiel cyklistickej dopravy napriek rovinatému terénu na väčšine zastavaného územia neprevyšuje 1%[3]. Mestom prechádzajú medzinárodné cyklotrasy Dunajská cyklistická cesta (EuroVelo 6) a Cesta železnej opony (EuroVelo 13), vnútromestská sieť cyklotrás však nie je dostatočne dobudovaná. V roku 2012 sa otvoril cyklomost v Devínskej Novej Vsi, ktorý spája rakúsky zámok Schloss Hof s bratislavskou mestskou časťou Devínska Nová Ves. V Bratislave od roku 2018 funguje aj systém zdieľaných bicyklov Slovnaft BAjk, ktorý nahradil neúspešný pokus o vybudovanie takéhoto systému WhiteBikes.

Mestská hromadná doprava[upraviť | upraviť kód]

Mestskú hromadnú dopravu (MHD) zabezpečuje Dopravný podnik Bratislava, a. s. pomocou električiek, trolejbusov a autobusov (aj elektrobusov). MHD, ktorá zabezpečuje spojenie všetkých častí Bratislavy a obce Rajka (samostatný tarif, linka nie je prevádzkovaná na objednávku, nie je tak technicky súčasťou MHD). Nosným systémom mestskej hromadnej dopravy je aktuálne električka.

V roku 1989 sa v Petržalke fyzicky začala (už desaťročia aj v oficiálnom územnom pláne Petržalky obsiahnutá) výstavba klasického metra, tá však bola po Nežnej revolúcii zastavená. Ostali iba vyhĺbené jamy a rozostavaná vozovňa metra v Janíkovom Dvore.

Električky v Bratislave majú rozchod koľají 1 000 mm, napájané sú jednosmerným prúdom o napätí 600 V (pôvodne 550 V). Už od začatia prevádzky v roku 1895 električky jazdili na elektrickej trakcii, parné ani konské električky v Bratislave nejazdili. Patria medzi najstaršie elektrické mestské železnice, ktorých prevádzka sa zachovala dodnes.

Lanová dráha[upraviť | upraviť kód]

Sedačková lanovka Koliba - Železná studníčka

Na území Bratislavy existuje aj jedna sedačková lanovka, ktorá spája obľúbené rekreačné lokality Koliba a Železná studnička v bratislavskom lesoparku, v katastrálnom území m.č. Nové Mesto. Je takmer 1 km dlhá a bola otvorená v roku 1972. Od roku 1989 nepremávala, jej premávka bola znovu zahájená po prestavbe v roku 2005.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. http://www.airportbratislava.sk/flashContent/default3.html Informácie na stránke bratislavského letiska
  2. DUGOVIČ, Matej. Nechcú čakať v kolónach do Bratislavy, pripravujú lode ako prímestskú dopravu [online]. Denník N, 2018-02-15, [cit. 2019-12-24]. Dostupné online.
  3. http://www.cyklotrasy.sk/rady.php?kat=4&text=23

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]