Doprava v Bratislave
Doprava v Bratislave je zabezpečovaná rozsiahlou infraštruktúrou mestskej a diaľkovej dopravy. Bratislava ako hlavné mesto Slovenska je významným dopravným uzlom.
Väčšiu koordináciu všetkých systémov hromadnej dopravy by mala zabezpečiť Bratislavská integrovaná doprava od roku 2013.
Cestná doprava
Cez Bratislavu vedú tri diaľnice, D1, D2 a D4. Tieto významné tepny spolu spájajú štvorprúdové komunikácie prebiehajúce mestom mimo jadra mesta, cez Petržalku a okolo letiska vo Vajnoroch. Cez Dunaj vedie päť mostov, z toho dva sú diaľničné. Historickým jadrom mesta dôležité tepny nevedú, ale ho obchádzajú, historické centrum je pre automobilovú dopravu uzavreté a má charakter pešej zóny.
V Bratislave začína diaľnica D1, ktorá ju spája s mestami Trnava, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Považská Bystrica a Žilina, ďalej vedie nesúvisle úsekoch cez Ružomberok, Liptovský Mikuláš až do Prešova a Košíc k štátnej hranici s Ukrajinou.
S Českou republikou a Maďarskom ju spája diaľnica D2, ktorá vedie z Brna cez hraničný prechod Brodské, Kúty, Malacky cez Bratislavu až ku hraničnému prechodu Čunovo do Maďarska, kde nadväzuje na diaľnicu M15 do Maďarska. Súčasťou D2 je aj bratislavský tunel Sitina spájajúci Mlynskú Dolinu a Lamač, ktorý výrazne odľahčil dopravu na križovatke na Patrónke, kde sa predtým tvorili v špičke niekoľkohodinové zápchy. Tunel bol pre dopravu otvorený 24. júna 2007.
Pri mestskej časti Jarovce je na D2 napojená D4 vedúca k rakúskej hranici, kde nadväzuje na diaľnicu A6 do Viedne. Pripravuje sa predĺženie tejto diaľnice, ktorá po dokončení bude tvoriť vonkajší diaľničný obchvat Bratislavy. Viesť bude južne od Petržalky, cez most nad Dunajom, za ktorým sa na ňu napojí plánovaná Rýchlostná cesta R7 smerujúca na južné Slovensko. D4 bude pokračovať poza letisko, kde sa následne stretne s D1 a za Račou bude vchádzať do 8 kilometrov dlhého tunela Karpaty. Následne bude križovať D2, a na štátnej hranici s Rakúskom sa napojí na Rýchlostnú cestu S8 - Marchfeld Schnellstraße. Táto diaľnica je značne potrebná pre mesto už teraz, pretože vnútorný obchvat v časoch špičky nezvláda veľký nápor vozidiel a vznikajú zápchy, najmä na Prístavnom moste, cez ktorý denne prejde okolo 100 000 vozidiel.
Hlavnou autobusovou stanicou je autobusová stanica Mlynské Nivy, ktorá má v blízkej budúcnosti prejsť rozsiahlou rekonštrukciou v rámci projektu Twin City.
Centrum mesta je vybavené moderným rádiovým parkovacím systémom, ktorý zabezpečuje navádzanie vodičov na voľné parkoviská v meste.
Železničná doprava
Mestom vedú koridory č. 4, 5 a 17 TEN-T. Celkovo sa jeho území nachádza 14 železničných staníc a 3 železničné zastávky, ktoré zabezpečujú železničné spojenie s celým Slovenskom. Hlavná železničná stanica sa nachádza na okraji Starého Mesta v blízkosti Šancovej ulice. Okrem vnútroštátnej prepravy je možné využiť vlaky aj na cestu do Českej Republiky, Nemecka, Maďarska, Rakúska, prípadne priame vozne do Poľska, Bieloruska, Ruska, Chorvátska (Záhreb), Srbska (Belehrad) a na Ukrajinu; v letných mesiacoch aj do Rumunska(Arad, Brašov, Bukurešť, ...), Bulharska (Varna, Burgas), Chorvátska (Split) a Čiernej Hory (Bar).
Druhá najdôležitejšia stanica je stanica Bratislava-Petržalka, ktorá vypravuje predovšetkým vlaky do Viedne. Stanica však nezaznamenala taký rozmach ako sa predpokladalo, a tak 2. nástupište viac-menej chátra. Zmena by mohla nastať po spustení premávky na európskom koridore LGV Est (Bratislava – Paríž). Dôležitou je aj zastávka Bratislava-Vinohrady. Ďalšie železničné stanice sa nachádzajú aj v častiach, napríklad v Rači, Novom Meste, Rusovciach, Devínskej Novej Vsi, Lamači a pod.
V meste sa plánuje postaviť niekoľko nových zastávok, ktoré zabezpečia väčšiu možnosť využitia železničnej dopravy v rámci mesta a to predovšetkým po plnom spustení Integrovaného dopravného systému Bratislavského samosprávneho kraja (IDS BSK). Výsledok by mal byť podobný systém ako viedenský S-Bahn.
Systém koľajovej dopravy v Bratislave v období 1914 – 1945 dopĺňal aj hybrid električky a vlaku nazývaný „Električka Bratislava – Viedeň“.
Letecká doprava
Hlavné a jediné letisko je Letisko Milana Rastislava Štefánika (na rozhraní východnej časti mesta a obce Ivanka pri Dunaji), ktoré je najväčším letiskom na Slovensku a zaberá plochu 477 ha.[1] Z tohto letiska sa momentálne pravidelne lieta do desiatok destinácií, pričom počet cestujúcich narastá, nakoľko letisko je lacnejšie a preto ho využívajú aj cestujúci zo susedného Rakúska. Naopak, mnoho cestujúcich z Bratislavy a okolia využíva (predovšetkým pri neobsluhe destinácie z bratislavského letiska) neďaleké medzinárodné letisko Schwechat pri Viedni.
Lodná doprava
Bratislava sa nachádza na významnej dunajskej trase medzi Viedňou a Budapešťou. Najdôležitejšiou destináciou pri osobnej lodnej doprave z Bratislavy je Viedeň, najdôležitejšiou linkou je Twin City Liner, ktorá premáva od 1. júna 2006 práve medzi týmito dvoma metropolami. Jazda touto linkou trvá 75 minút. Okrem toho existuje množstvo iných lodných liniek, medzi najpopulárnejšie patrí linka z Bratislavy na Devín.
Pre nákladnú lodnú dopravu je na Dunaji vybudovaný medzinárodný prístav v Ružinove.
Cyklistická doprava
Podiel cyklistickej dopravy napriek rovinatému terénu na väčšine zastavaného územia neprevyšuje 1%[2]. Mestom prechádza medzinárodná Dunajská cyklistická cesta, vnútromestská sieť cyklotrás však nie je dobudovaná. V roku 2012 sa otvoril cyklomost v Devínskej Novej Vsi, ktorý spája rakúske cyklotrasy s Bratislavou.
Mestská hromadná doprava
Mestskú hromadnú dopravu (MHD) zabezpečuje Dopravný podnik Bratislava, a. s. pomocou električiek, trolejbusov a autobusov. MHD, ktorá zabezpečuje spojenie všetkých častí Bratislavy a obcí Chorvátsky Grob, Marianka, Wolfsthal, Rajka a tiež mesta Hainburg an der Donau. Momentálne sa pripravuje vybudovanie nového nosného systému mestskej hromadnej dopravy vo forme tram-train tratí. Prvou takouto traťou bude spojenie Petržalky s centrom mesta, pričom dráha bude viesť cez Starý most, cez ktorý už v minulosti električky premávali a cez ktorý tiež viedla trasa tzv. Viedenskej električky, teda prímestskej železnice (dnes je zachovaná v úseku Viedeň - Wolfsthal; linka S7 systému VOR) Dokončenie výstavby električkovej trate sa predpokladá koncom roka 2015.
V roku 1989 sa v Petržalke fyzicky začala (už desaťročia aj v oficiálnom územnom pláne Petržalky obsiahnutá) výstavba klasického metra, tá však bola po Nežnej revolúcii zastavená. Ostali iba vyhĺbené jamy a rozostavaná vozovňa metra v Janíkovom Dvore.
Električky v Bratislave majú rozchod koľají 1 000 mm, napájané sú jednosmerným prúdom o napätí 600 V (pôvodne 550 V). Už od začatia prevádzky v roku 1895 električky jazdili na elektrickej trakcii, parné ani konské električky v Bratislave nejazdili. Patria medzi najstaršie elektrické mestské železnice, ktorých prevádzka sa zachovala dodnes.
-
Električka Škoda 30 T na prezentácii -
Modernizovaná električka Tatra K2S -
Električka Tatra T3 -
Autobus Mercedes-Benz CapaCity -
Autobus Tedom C 12 G -
Trolejbus Škoda 25Tr -
Historická električka na vyhliadkovej jazde
Referencie
- ↑ http://www.airportbratislava.sk/flashContent/default3.html Informácie na stránke bratislavského letiska
- ↑ http://www.cyklotrasy.sk/rady.php?kat=4&text=23
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému doprava v Bratislave.
Externé odkazy
- Stránka dopravného podniku Bratislava (po slovensky)/(po anglicky)/(po nemecky)
- Stránka bratislavského letiska (po slovensky)/(po anglicky)
- Informácie o slovenskej mestskej doprave