Doubí (prírodná pamiatka)
| Doubí | |
| prírodná pamiatka | |
 Útvar Pupek
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Plzenský kraj |
| Okresy | Plzeň-mesto |
| Lokalita | Plzeň 1-Bolevec |
| Nadmorská výška | 332 – 390 m n. m. |
| Súradnice | 49°47′39″S 13°23′33″V / 49,79417°S 13,39250°V |
| Rozloha | 28,1737 ha |
| Vznik | 4. jún 1998[1] |
| - Vyhlásilo | Mesto Plzeň |
| Správa | Krajský úrad Plzeňského kraja |
| Kód AOPK ČR | 1946 |
  Doubí Poloha na mape Česka
| |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Doubí je prírodná pamiatka, nachádza sa severne od centra Plzne, na katastri obce Bolevec. Rozkladá sa na pravom (východnom) brehu bezmenného prítoku Boleveckého potoka, vo svahu nad údolím Merán. Severný okraj chráneného územia lemuje múr továrne Škoda JS, bývalej „Střílny“.
Predmet ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Prírodná pamiatka bola vyhlásená na ochranu zvyšku borovicovo dubového lesa s typickou kvetenou a s až dvestoročnými dubmi. Žijú tu vzácne druhy hmyzu, viazané na staré a prestarnuté listnaté porasty, a to najmä na odumierajúce a mŕtve dubové drevo. Jedná sa o jeden z najcennejších lesných celkov v okolí Plzne a tiež z entomologického hľadiska ide o jednu z najkvalitnejších lokalít na území mesta.[1]
Geologická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Prírodná pamiatka leží na tektonickom zlome v permokarbonských usadeninách (pieskovca, zlepenca), pokrývku tvoria oligotrofné hnedé lesné pôdy. Vo svahu sa nachádzajú početné skalné odkryvy, ktoré sú tiež predmetom ochrany. Zvlášť zaujímavá je pieskovcová konkrécia s dutinou uprostred, zvaná Pupek.[2]
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Stromovú pokrývku tvoria z väčšej časti acidofilné borovicové dúbravy, miestami aj kultúrne smrečiny a zmiešané porasty borovice lesnej a duba zimného (dub zimný, dub letný, borovica lesná, jedľa, lipa, breza, borievka, jarabina, lieska, krušina, hloh. Medzi nepôvodné druhy patrí borovica hladká, borovica čierna, borovica limba, smrekovec, javor klen, dub červený, buk, hrab, jaseň. V bylinnom poschodí sa objavujú bežné lesné druhy, zvlášť treba vymenovať konvalinku voňavú, zemežlč, kokorík mnohokvetý alebo hruštičku zelenú.
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Význam lokality tkvie vo výskyte vzácneho hmyzu, najmä sa jedná o rody fuzáčovitých a bystruškovitých chrobákov. Prírodná pamiatka Doubí je jednou z mála lokalít v Čechách, kde žije fuzáč Acimerus schaefferi z čeľade Cerambycidae. V súčasnosti však nie je jeho výskyt potvrdený, v rezervácii môže prežívať len slabá populácia. Okrem tohto druhu bol v chránenom území zistený fuzáč Pedostrangalia revestita z tej istej čeľade či hnojník Aphodius zenkeri z čeľade Scarabaeidae. Z ďalších obyvateľov je potrebné uviesť mloka bodkovaného, jaštericu krátkohlavú, slepúcha lámavého alebo tesára čierneho.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2020-08-08]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Popis geologickej lokality (po česky)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Doubí (přírodní památka) na českej Wikipédii.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- JANEČEK, Miloslav. Bolevec a okolí. Plzeň : Starý most, 2001. (po česky)
- KOLEKTÍV AUTOROV. Životní prostředí města Plzně. Horní Bříza : Granát, 2002. Dostupné online. Archivované 2021-05-11 z originálu. (po česky)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]