Downov syndróm

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Downov syndróm
Paulasage.JPG
Škótska herečka Paula Sage
Klasifikácia
MKCH-10Q90: Downov syndróm (odkaz)
Klinický obraz
PríčinaTrizómia chromozómu 21

Star of life3.svg Pozri aj Medicínsky portál

Downov syndróm (iné názvy: Downova choroba, trizómia 21, staršie: mongolizmus) je vrodený defekt spôsobený spravidla prebytočným chromozómom na 21. chromozómovom páre. Navonok sa prejavuje abnormalitami v štruktúre a funkcii tela.

Downov syndróm (DS) je najčastejším ochorením spôsobeným poruchou chromozómov. Vyskytuje sa až na niekoľko výnimiek náhodne. Existuje však jasná súvislosť medzi pravdepodobnosťou výskytu voľnej trizómie 21 a vekom matky. Kým u žien mladších ako 25 rokov bolo dieťa s Downovho syndrómu frekvenciou 1:1500, u 30-ročnej ženy je vekové riziko Downovho syndrómu 1:910, u 35-ročnej ženy je vekové riziko Downovho syndrómu 1:380, u 40-ročnej ženy je vekové riziko Downovho syndrómu 1:110.[1] U ľudí s DS sa 21. chromozóm alebo jeho časť vyskytuje v každej bunke namiesto zvyčajného dvojnásobku trojnásobne – ide o tzv. trizómiu 21. To znamená, že v každej bunke je 47 chromozómov namiesto 46. Väčšinou existuje strojnásobenie celého chromozómu (voľná trizómia). Zriedkavá je translokačná trizómia, pri ktorej sa nadpočetný úsek chromozómu 21 translokuje na iný chromozóm. Len pri translokačnej trizómii 21 môže byť prenášačom jeden z rodičov, následkom toho sa môže v jednej rodine narodiť viac detí s DS. U takéhoto rodiča možno dokázať translokáciu (premiestnenie chromozómového materiálu). Určitá časť jedného chromozómu sa deletuje a následne zabuduje do iného chromozómu. Pretože nedošlo k strate ani k duplikácii chromozómového úseku, nemá to pre postihnutého žiadne zdravotné následky. Žiadny genetický materiál sa nestratil ani nepribudol. Translokácia však môže predstavovať problém, keď jedinec s translokáciou plánuje mať potomka. Voľná trizómia, sa ale vyskytuje náhodne a pravdepodobnosť ochorenia dieťaťa sa zvyšuje s vekom matky. Za príčinu sa tiež považuje pôsobenie exogénnych faktorov (ionizačné žiarenie, vírusy, chemikálie).

Downov syndróm možno identifikovať počas tehotenstva prenatálnym skríningom, po ktorom nasleduje diagnostické testovanie alebo po narodení priamym pozorovaním a genetickým testovaním.[2] V mnohých prípadoch sa gravidita s diagnostikovaným DS (odhalený v rámci skríningu gravidných žien) ukončuje umelým prerušením tehotenstva.[3][4] Počas života sa odporúča dospelým jedincom s DS pravidelný skríning zdravotných problémov bežne sa vyskytujúcich pri Downovom syndróme (napr. katarakta alebo strata sluchu).[5]

Neexistuje žiadny liek na liečbu Downovho syndrómu.[6] Vzdelanie a správna starostlivosť zvyšujú kvalitu života.[7] Niektoré deti sa vzdelávajú v typických školských triedach, zatiaľ čo iné vyžadujú špecializovanejšie vzdelávanie.[8] Niektorí jedinci sú absolventmi stredných škôl a niekoľkí z nich navštevujú univerzity.[9] Asi 20 % dospelých s DS žijúcich v Spojených štátoch vykonáva prácu v určitom rozsahu,[10] pričom mnohé z nich si vyžadujú chránené pracovné prostredie.[8] Často je potrebná podpora vo finančných a právnych veciach.[11] Stredná dĺžka života je okolo 50 až 60 rokov vo vyspelých krajinách s náležitou zdravotnou starostlivosťou.[11][12]

Downov syndróm je jednou z najbežnejších chromozómových abnormalít vyskytujúcich sa u ľudí.[5] Incidencia tohto ochorenia predstavuje približne 1:1 000 narodených detí.[13] V roku 2015 bol celosvetovo Downov syndróm prítomný u 5,4 milióna osôb a spôsobil 27 000 úmrtí, čo predstavuje pokles zo 43 000 úmrtí v roku 1990.[14][15][16] Syndróm podrobne popísal v roku 1866 britský lekár John Langdon Down, po ktorom je ochorenie aj pomenované.[17] Niektoré aspekty DS opísali ešte skôr Jean-Étienne Dominique Esquirol v roku 1838 a Édouard Séguin v roku 1844.[18] Genetická príčina Downovho syndrómu bola objavená v roku 1959.[17]

Klasifikácia[upraviť | upraviť kód]

  • Q90: Downov syndróm
    • Q90.0: Trizómia 21, meiotická nondisjunkcia
    • Q90.1: Trizómia 21, mozaicizmus (mitotická nondisjunkcia)
    • Q90.2: Trizómia 21, translokácia
    • Q90.9: Nešpecifikovaný Downov syndróm/Trizómia 21 NS

Klinické prejavy[upraviť | upraviť kód]

Ľudia s Downovým syndrómom sú takmer vždy fyzicky a intelektuálne postihnutí.[19] Mentálne schopnosti dospelých jedincov sú zvyčajne na úrovni 8- až 9-ročných detí.[5] Taktiež zvyčajne majú slabý imunitný systém[20] a vo všeobecnosti dosahujú vývinové medzníky v neskoršom veku.[11] Majú zvýšené riziko mnohých ďalších zdravotných problémov, vrátane vrodených srdcových porúch, epilepsie, leukémie, ochorení štítnej žľazy a duševných porúch.[17]

Znaky Percentá Znaky Percentá
Mentálne postihnutie 99 %[21] Abnormalita zubov 60 %[22]
Spomalený rast 90 %[23] Epikantus 60 %[20]
Umbilikálna hernia 90 %[24] Skrátené ruky 60 %[22]
Nadbytočné kožné záhyby na krku 80 %[17] Krátky krk 60 %[22]
Svalová hypotónia 80 %[25] Obštrukčné spánkové apnoe 60 %[17]
Úzke podnebie 76 %[22] Klinodaktýlia 57 %[20]
Brachycefália (krátkohlavosť) 75 %[20] Brushfieldové škvrny 56 %[20]
Hypermobilita kĺbov 75 %[20] Priečna ryha na dlani 53 %[20]
Veľký jazyk 75 %[25] Vyčnievajúci jazyk 47 %[22]
Malé uši 70 %[17] Vrodené chyby srdca 40 %[22]
Sploštený nos 68 %[20] Strabizmus (škúlenie) ~ 35 %[13]
Výrazná medzera medzi palcom a druhým prstom nohy 68 %[22] Nezostúpené testes (semenníky) 20 %[26]

Fyzické príznaky[upraviť | upraviť kód]

U ľudí s DS sa môžu vyskytovať nasledujúce fyzické charakteristiky: malá brada, šikmé oči, slabý svalový tonus, široký koreň nosa, neprerušená priečna ryha na dlani. Vyčnievajúci jazyk v dôsledku malých úst a pomerne veľkého jazyka spôsobuje obštrukčné spánkové apnoe asi u polovici jedincov.[17][25][27] Medzi ďalšie časté znaky patria: plochá a široká tvár,[25] krátky krk, nadmerná ohybnosť kĺbov, medzera medzi palcom a druhým prstom nohy, neobvyklé vzory papilárnych línií na bruškách prstov a krátke prsty.[22][25] Nestabilita atlantoaxiálneho kĺbu sa vyskytuje asi u 20 % jedincov a môže viesť k poraneniu miechy (1 – 2 % výskyt).[5][11] Takmer u tretiny jedincov s DS sa môže vyskytnúť dislokácia bedrového kĺbu (bez traumy).[17]

Rast výšky je pomalší, čo vedie k tomu, že dospelí majú zvyčajne nízky vzrast. Priemerná výška u mužov je 154 cm a u žien 142 cm.[28] Starnutím sa zvyšuje riziko rozvoja obezity.[17] Pre deti s Downovým syndrómom boli vytvorené špeciálne rastové krivky.[17]

Neurologické príznaky[upraviť | upraviť kód]

Downov syndróm spôsobuje asi tretinu prípadov mentálneho postihnutia.[20] Oneskorený vývin pohybových schopností zapríčiňuje posunutie vývinových medzníkov do neskoršieho veku. Schopnosť plaziť sa, sa objavuje zvyčajne okolo 8. mesiaca, namiesto 5. mesiaca a schopnosť samostatne sa prechádzať okolo 21. mesiaca, namiesto 14. mesiaca.[29]

Väčšina osôb s DS má mierne (IQ od 50 do 69) alebo stredne ťažké mentálne postihnutie (IQ od 35 do 50), pričom v niektorých prípadoch sa vyskytujú závažné (IQ od 20 do 35) ťažkosti.[13][30] Ľudia s mozaikovou formou majú obvykle hodnotu IQ vyššiu o 10 – 30 bodov.[31] S pribúdajúcim vekom zvyknú jedinci dosahovať horšie výsledky ako ich rovesníci.[30][32]

Ľudia s DS majú často lepšie porozumenie jazyka ako schopnosť rozprávať.[17][30] U 10 – 45 % prípadov sa vyskytuje zajakavosť alebo rýchly a nepravidelný prejav, reč je ťažšie zrozumiteľná.[33] Po dosiahnutí 30. roku života sa u niektorých môže vyskytnúť strata schopnosti rozprávať.[5]

Jedinci s DS si spravidla dobre počínajú v sociálnych zručnostiach.[17] Problémy so správaním nie sú vo všeobecnosti také veľké ako pri iných syndrómoch spojených s mentálnym postihnutím.[30]

Takmer u 30 % prípadov detí sa vyskytuje duševná porucha (s výskytom autizmu u 5 – 10 %).[11] Ľudia s DS prežívajú rozsiahlu škálu emócií,[34] vo všeobecnosti sú šťastní,[35] avšak v rannej dospelosti sa môžu objaviť príznaky depresie či úzkosti.[5]

Deti a dospelí majú zvýšené riziko epileptických záchvatov (5 – 10 % detí, 50 % dospelých) a infantilných kŕčov, ktoré predstavujú jeden z typov epileptických záchvatov.[5][17] Alzheimerova choroba sa vyvinie u 15 % dospelých vo veku nad 40 rokov[36] a u 50 – 70 % dospelých, ktorí sa dožijú 60 a viac rokov.[5]

Poškodenia zmyslových orgánov[upraviť | upraviť kód]

Poruchy sluchu a zraku sa vyskytujú u viac ako polovice ľudí s DS (poruchy zraku – 38 až 80 % prípadov).[17][13] Prevalencia strabizmu (nekoordinovaný pohyb očí) je 20 – 50 %.[13] Katarakta (sivý zákal, zákal šošovky oka) sa vyskytuje u 15 %[11] a môže byť prítomná už pri narodení.[13] Pomerne častý je výskyt keratokonusu (vyklenutie rohovky)[5] a glaukómu (zvýšený vnútroočný tlak),[13] rovnako ako aj výskyt refrakčných chýb oka vyžadujúcich korekciu okuliarmi alebo kontaktnými šošovkami.[5] Brushfieldove škvrny (biele alebo sivasto-hnedé škvrny na vonkajšom okraji dúhovky) sú prítomné u 38 – 85 % jednotlivcov.[13]

U 50 – 90 % detí s DS sa vyskytujú problémy so sluchom[37], často v dôsledku zápalu stredného ucha (otitis media, výskyt 50 – 90 %)[11] alebo v dôsledku chronických ušných infekcií (výskyt 40 – 60 %).[38] Infekcie uší sa často začínajú objavovať v prvom roku života a sú čiastočne zapríčinené nedostatočnou funkciou Eustachovej trubice.[39][40] Strata sluchu v dôsledku upchatia vonkajšieho zvukovodu môže byť zapríčinená nadmernou produkciou ušného mazu.[5] Aj mierna strata sluchu môže mať negatívne následky pre rozvoj reči a jazykových zručností. Strata sluchu môže byť jedným z faktorov zhoršovania kognitívnych (poznávacích) schopností a apatie v spoločnosti iných ľudí.[13][40][41] Strata sluchu senzorineurálneho typu, objavujúca sa prirodzene s pribúdajúcim vekom, sa u jedincov s DS vyskytuje už v skoršom veku života a postihuje 10 – 70 % jedincov.[5]

Ochorenia srdca[upraviť | upraviť kód]

Výskyt vrodených srdcových chýb u novorodencov je približne 40 %.[22] Z toho u 80 % je prítomný defekt atrioventrikulárneho alebo komorového septa, pričom defekt atrioventrikulárneho septa je častejší.[5] Medzi ďalšie problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť, patrí Fallotova tetralógia a pretrvávajúci ductus arteriosus.[39] S pribúdajúcim vekom sa objavujú problémy s mitrálnou chlopňou, a to aj u jedincov, ktorí nemali pri narodení žiadne ochorenie srdca.[5] Jedinci s DS majú nižšie riziko vzniku aterosklerózy.[5]

Nádorové ochorenia[upraviť | upraviť kód]

Vo všeobecnosti DS nepredstavuje riziko rozvoja nádorových ochorení,[42] avšak výskyt DS predstavuje zvýšené riziko pre vznik nádorov semenníkov a niektorých nádorových ochorení krvi, vrátane akútnej lymfobastovej leukémie (ALL) a akútnej megakaryoblastovej leukémie (AMKL), zatiaľ čo riziko vzniku iných nádorových ochorení je znížené.[5] Predpokladá sa, že u jedincov s DS je zvýšené riziko rozvoja nádorových ochorení pochádzajúcich zo zárodočných buniek (bez ohľadu na to, či ide o nádorové ochorenia krvi alebo iné).[43]

Nádorové ochorenia krvi[upraviť | upraviť kód]

U detí s DS je výskyt leukémie 10- až 15-krát častejší.[17] Obzvlášť výskyt ALL je 20-krát častejší a AMKL 500-krát častejší.[44] AMKL (akútna megakaryoblastová leukémia) je leukémia megakaryoblastov, prekurzorových buniek megakaryocytov, z ktorých sa následne formujú trombocyty.[44] Akútna lymfoblastová leukémia predstavuje 1 – 3 % výskyt všetkých prípadov ALL u detí s DS. Vyskytuje sa najčastejšie u detí starších ako deväť rokov alebo u detí s počtom leukocytov nad 50 000/μl krvi. U dojčiat do 1 roka je výskyt ALL ojedinelý. Liečba ALL detí s DS dosahuje horšie výsledky ako u detí bez DS.[44][45]

Výskytu AMKL zvyčajne predchádza prechodná myeloproliferatívna neoplázia (MPD) – porucha produkcie krvných buniek, pri ktorej dochádza v neskoršom období gravidity k rýchlej proliferácii megakaryoblastov v dôsledku mutácie génu GATA1. Neoplázia postihuje 3 – 10 % plodov s DS.[44][46] Aj keď vo väčšine prípadov ochorenie spontánne vymizne do 3 mesiacov postnatálne, výskyt ochorenia môže spôsobiť závažné zdravotné komplikácie týkajúce sa krvi, pečene a iných orgánov.[47] V 10 % prípadov MPD prechádza do AMKL v priebehu 3 mesiacov až 5 rokov od stanovenia diagnózy MPD.[44][47][48]

Iné nádorové ochorenia[upraviť | upraviť kód]

Jedinci s DS majú nižšie riziko výskytu všetkých solídnych typov nádorov, vrátane nádorov pľúc, prsníka, krčka maternice, s najnižšou relatívnou mierou výskytu vo veku nad 50 rokov.[43] Predpokladá sa, že nízke riziko výskytu nádorových ochorení je dôsledkom zvýšenej expresie tumor-supresorových génov prítomných na chromozóme 21.[49][43] Výnimku predstavuje nádor semenníkov pochádzajúci zo zárodočných buniek, ktorý sa pri DS vyskytuje vo vyššej miere.[43]

Ochorenia endokrinného systému[upraviť | upraviť kód]

20 – 50 % jedincov s DS má problémy so štítnou žľazou.[5][17] Najbežnejšou formou, ktorá sa vyskytuje takmer u polovice všetkých jedincov, je hypotyreóza.[5] Ochorenia štítnej žľazy môžu byť spôsobené jej zníženou činnosťou alebo až nefunkčnosťou už pri narodení (vrodená hypotyreóza). Vrodená hypotyreóza sa vyskytuje u 1 % novorodencov s DS.[11] Tyreopatie sa môžu vyvinúť aj počas života v dôsledku zlyhania autoimunitného systému, čo vedie k vzniku Gravesovej-Basedowovej choroby alebo autoimunitnej hypotyreóze.[50] Výskyt diabetes mellitus 1. typu je taktiež častejší.[5]

Ochorenia gastrointestinálneho traktu[upraviť | upraviť kód]

Zápcha sa vyskytuje takmer u polovice ľudí s DS a môže viesť k zmenám v správaní.[17] Jednou z možných príčin je Hirschsprungova choroba (2 – 15 % výskyt) vznikajúca v dôsledku nedostatočnej inervácie hrubého čreva.[51] Medzi ďalšie časté vrodené ochorenia patrí duodenálna atrézia, pylorická stenóza, Meckelov divertikul a neperforovaný anus.[39] Celiakia postihuje 7 – 20 % jedincov.[5][17] Častejší je aj výskyt gastroezofageálneho refluxu.[39] 

Ochorenia zubov a ďasien[upraviť | upraviť kód]

Jedinci s DS bývajú náchylnejší na gingivitídu, včasne sa objavujúcu nekrotizujúcu ulceratívnu gingivitídu (závažné ochorenie parodontu) a taktiež skorú stratu zubov, najmä dolných predných rezákov.[52][53] Nedostatočná ústna hygiena prispieva k vzniku ochorení zubov a ďasien.[53] Výskumy poukazujú na to, že znížená funkcia imunitného systému môže predstavovať endogénny faktor spôsobujúci vyššie uvedené ochorenia.[53][54] Nedostatočný imunitný systém prispieva k zvýšenému výskytu kvasinkových infekcií v ústnej dutine (najmä kandidózy, pôvodcom ktorej je kvasinka Candida albicans).[54]  

U jedincov s DS býva výskyt slín s vyšším pH, čo spôsobuje vyššiu odolnosť voči zubnému kazu, a to aj napriek zníženému množstvu slín,[55] zhoršenej ústnej hygiene a vyššiemu indexu plaku.[52][54][55][56]

Často sa vyskytuje opotrebovanie zubov a bruxizmus (škrípanie zubami).[54] Medzi ďalšie bežné prejavy Downovho syndrómu patrí zväčšený hypotonický jazyk a hypotonické pery, cheilitída (zápal pier), dýchanie ústami, úzke podnebie neposkytujúce dostatočný priestor pre zuby, maloklúzia III. triedy (porucha zhryzu) s nedostatočne vyvinutou maxillou (horná čeľusť) a skríženým zhryzom zadných zubov. Vyskytuje sa oneskorená výmena dočasného chrupu za trvalý, čo vedie k oneskorenej erupcii trvalého chrupu. Zuby sú často malformované, zmenšené, s kratšími koreňmi, niektoré zuby sa nemusia vyvinúť.[52][54][55][56] V nízkej miere sa vyskytuje rázštep pier a podnebia (cheilopalatoschisis) a hypokalcifikácia zubnej skloviny (20 % výskyt).[56]

Plodnosť[upraviť | upraviť kód]

Muži s DS zvyčajne nie sú schopní splodiť potomka, zatiaľ čo u žien je znížená miera plodnosti v porovnaní so zdravou populáciou.[57] Odhaduje sa, že 30 – 50 % žien s DS je plodných.[58]  Nástup menopauzy sa zvyčajne objavuje v skoršom veku.[5] Predpokladá sa, že znížená miera plodnosti u mužov je spôsobená poruchami spermatogenézy (produkcia spermií), avšak môže byť zapríčinená aj sexuálnou neaktivitou.[57] Od roku 2006 boli hlásené 3 prípady mužov a 26 prípadov žien s DS, ktorí splodili potomkov.[57] Ak sa u jedného z rodičov vyskytuje DS (typ voľná trizómia 21), bez využitia technológií asistovanej reprodukcie, bude výskyt narodenia sa dieťaťa s DS približne 50 %-ný.[57][59]

Genetická príčina[upraviť | upraviť kód]

Downov syndróm je spôsobený trizómiou 21. chromozómu. Pri DS sú prítomné tri chromozómy 21, namiesto zvyčajných dvoch.[60][61] Rodičia postihnutého majú obvykle normálny karyotyp.[20] Ak majú rodičia s normálnym karyotypom jedno dieťa s Downovým syndrómom, pravdepodobnosť výskytu syndrómu u druhého dieťaťa je približne 1 %.[58]

Existuje niekoľko rôznych spôsobov vzniku nadpočetného genetického materiálu. Najčastejšou príčinou (približne 92 – 95 % prípadov) je extra kópia chromozómu 21 spôsobujúca trizómiu 21.[59][62] Pri mozaikovej forme (výskyt 1 – 2,5 % prípadov) má časť buniek v tele normálny karyotyp, zatiaľ čo zvyšná časť buniek obsahuje tri chromozómy 21.[58][63] Medzi ďalšie spôsoby patrí: Robertsonová translokácia, izochromozóm alebo kruhový chromozóm, ktoré obsahujú nadpočetný genetický materiál chromozómu 21 a vyskytujú sa asi v 2,5 % prípadoch.[17][58] Izochromozóm vzniká, keď v procese oogenézy alebo spermatogenézy dôjde k rozdeleniu chromozómu podľa osi kolmej na os bežného delenia, a teda izochromozóm pozostáva z dvoch dlhých alebo dvoch krátkych ramien (namiesto jedného dlhého a jedného krátkeho ramena).[59]

Trizómia 21[upraviť | upraviť kód]

Trizómia 21 (karyotyp 47, XX, +21 pre ženu a 47, XY, +21 pre muža)[64] je spôsobená nondisjunkciou, pri ktorej nedôjde k oddeleniu chromozómov 21. páru počas oogenézy alebo spermatogenézy.[59] Výsledkom je pohlavná bunka (spermia alebo vajíčko) s nadpočetným 21. chromozómom, bunka obsahuje 24 chromozómov (namiesto 23). Po splynutí s pohlavnom bunkou normálneho karyotypu vzniká zygota s tromi kópiami chromozómu 21.[60][59] Okolo 88 % prípadov trizómie je výsledkom nondisjunkcie u matky, 8 % u otca a 4 % vznikajú po splynutí vajíčka a spermie.[65]

Translokácia[upraviť | upraviť kód]

Nadpočetný genetický materiál 21. chromozómu sa môže vyskytnúť aj v dôsledku Robertsonovej translokácie (2 – 4 % prípadov).[58][66] V dôsledku translokácie je dlhé rameno chromozómu 21 pripojené k inému chromozómu, často ku chromozómu 14.[67] Zápis mužského karyotypu je 46, XY, t(14q21q).[67][68] Translokácia môže byť prítomná u jedného z rodičov alebo môže vzniknúť de novo.[69] Rodič, u ktorého je prítomná translokácia, je obvykle fyzicky a psychicky zdravý,[67] avšak, v priebehu oogenézy alebo spermatogenézy existuje vyššia pravdepodobnosť vytvorenia reprodukčných buniek s nadpočetným genetickým materiálom 21. chromozómu.[66] Ak sa translokácia vyskytuje u matky, výskyt narodenia dieťaťa s DS je 15 %, ak je translokácia prítomná u otca, pravdepodobnosť je 5 %.[69] Výskyt tohto typu Downovho syndrómu nesúvisí s vekom matky. Niektorí jedinci bez DS môžu translokáciu zdediť, a tak sa u nich vyskytuje vyššia pravdepodobnosť narodenia potomka s DS. Uvedený fenomén je známy ako familiárny výskyt Downovho syndrómu.[70]

Prognóza[upraviť | upraviť kód]

V minulosti zomieralo 75% pacientov s DS pred pubertou a 90% pred 25. rokom. V súčasnosti sa vďaka včasnej liečbe sprievodných ochorení priemerná dĺžka života posúva vyššie. Ľudia s DS sa môžu dožiť 50 rokov a viac.

Terapia[upraviť | upraviť kód]

Samotné ochorenie lekári zatiaľ nevedia liečiť. Liečiteľné sú však sprievodné prejavy, ako srdcové chyby, poruchy zraku, ...

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. http://sk.gendiagnosztika.hu/ganova-diagnostika/skrining-downovho-syndromu-podrobnosti/
  2. How do health care providers diagnose Down syndrome? [online]. http://www.nichd.nih.gov/, [cit. 2019-09-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. NATOLI, Jaime L.; ACKERMAN, Deborah L.; MCDERMOTT, Suzanne. Prenatal diagnosis of Down syndrome: a systematic review of termination rates (1995-2011). Prenatal Diagnosis, 2012-02, roč. 32, čís. 2, s. 142–153. Dostupné online [cit. 2019-09-15]. ISSN 0197-3851. DOI10.1002/pd.2910.
  4. MANSFIELD, Caroline; HOPFER, Suellen; MARTEAU, Theresa M.. Termination rates after prenatal diagnosis of Down syndrome, spina bifida, anencephaly, and Turner and Klinefelter syndromes: a systematic literature review. Prenatal Diagnosis, 1999-09, roč. 19, čís. 9, s. 808–812. <808::aid-pd637>3.3.co;2-2 Dostupné online [cit. 2019-09-15]. ISSN 0197-3851. DOI10.1002/(sici)1097-0223(199909)19:9<808::aid-pd637>3.3.co;2-2.
  5. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u MALT, Eva Albertsen; DAHL, Renate Charlotte; HAUGSAND, Trine Marie. Health and disease in adults with Down syndrome. Tidsskrift for Den Norske Laegeforening: Tidsskrift for Praktisk Medicin, Ny Raekke, 2013-02-05, roč. 133, čís. 3, s. 290–294. PMID: 23381164. Dostupné online [cit. 2019-09-15]. ISSN 0807-7096. DOI10.4045/tidsskr.12.0390.
  6. Down Syndrome: Other FAQs [online]. http://www.nichd.nih.gov/, [cit. 2019-09-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ROIZEN, Nancy J; PATTERSON, David. Down's syndrome. The Lancet, 2003-04, roč. 361, čís. 9365, s. 1281–1289. Dostupné online [cit. 2019-09-21]. ISSN 0140-6736. DOI10.1016/s0140-6736(03)12987-x.
  8. a b Facts About Down Syndrome ... [online]. PsycEXTRA Dataset, 2009, [cit. 2019-09-21]. Dostupné online.
  9. STEINBOCK, BONNIE.. Life before birth : the moral and legal status of embryos and fetuses. [s.l.] : Oxford University Press, 2011. Dostupné online. ISBN 9780195341621.
  10. Life with Down syndrome is full of possibilities [online]. USA TODAY, [cit. 2019-09-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. a b c d e f g h KLIEGMA, Robert M.. Down Syndrome and Other Abnormalities of Chromosome Number. 19. vydanie. vyd. Philadelphia : Nelson textbook of pediatrics, 2011. ISBN 978-1-4377-0755-7. S. kapitola 76.
  12. MALT, Eva Albertsen; DAHL, Renate Charlotte; HAUGSAND, Trine Marie. Health and disease in adults with Down syndrome. Tidsskrift for Den Norske Laegeforening: Tidsskrift for Praktisk Medicin, Ny Raekke, 2013-02-05, roč. 133, čís. 3, s. 290–294. PMID: 23381164. Dostupné online [cit. 2019-09-21]. ISSN 0807-7096. DOI10.4045/tidsskr.12.0390.
  13. a b c d e f g h i WEIJERMAN, Michel E.; DE WINTER, J. Peter. Clinical practice. European Journal of Pediatrics, 2010-12, roč. 169, čís. 12, s. 1445–1452. PMID: 20632187 PMCID: PMC2962780. Dostupné online [cit. 2019-09-27]. ISSN 0340-6199. DOI10.1007/s00431-010-1253-0.
  14. Global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2015. Lancet (London, England), 2016-10-08, roč. 388, čís. 10053, s. 1459–1544. PMID: 27733281 PMCID: PMC5388903. Dostupné online [cit. 2019-09-27]. ISSN 0140-6736. DOI10.1016/S0140-6736(16)31012-1.
  15. Global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2015. Lancet (London, England), 2016-10-08, roč. 388, čís. 10053, s. 1545–1602. PMID: 27733282 PMCID: PMC5055577. Dostupné online [cit. 2019-09-27]. ISSN 0140-6736. DOI10.1016/S0140-6736(16)31678-6.
  16. Global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990-2013: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2013. Lancet, 2015-01-10, roč. 385, čís. 9963, s. 117–171. PMID: 25530442 PMCID: PMC4340604. Dostupné online [cit. 2019-09-27]. ISSN 0140-6736. DOI10.1016/S0140-6736(14)61682-2.
  17. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s HICKEY, Fran; HICKEY, Erin; SUMMAR, Karen L.. Medical Update for Children With Down Syndrome for the Pediatrician and Family Practitioner. Advances in Pediatrics, 2012-01, roč. 59, čís. 1, s. 137–157. Dostupné online [cit. 2019-09-27]. ISSN 0065-3101. DOI10.1016/j.yapd.2012.04.006.
  18. EVANS-MARTIN, F. FAY.. Down syndrome. [s.l.] : Chelsea House, 2009. Dostupné online. ISBN 9781438119502.
  19. FARAGHER, Rhonda; CLARKE, Barbara. Educating Learners with Down Syndrome: Research, theory, and practice with children and adolescents. [s.l.] : Routledge, 2013-10-23. Google-Books-ID: 0Y20AQAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 9781134673353. (po anglicky)
  20. a b c d e f g h i j HAMMER,, Gary D.. Pathophysiology of Selected Genetic Diseases. 6th ed.. vyd. New York : McGraw-Hill Medical, 2010. ISBN 978-0-07-162167-0.
  21. PELLOCK, John M.; NORDLI, Douglas R.; SANKAR, Raman. Pellock’s Pediatric Epilepsy. New York, NY : Springer Publishing Company, 2017-08. Dostupné online. ISBN 9781620700730.
  22. a b c d e f g h i EPSTEIN, Charles J.. The Consequences of Chromosome Imbalance. Cambridge : Cambridge University Press. Dostupné online. ISBN 9780511529702. S. 369–380.
  23. BERNSTEIN, DANIEL, 1953- SHELOV, STEVEN P.. Pediatrics for medical students. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.
  24. TECKLIN, JAN STEPHEN, EDITOR.. Pediatric physical therapy. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 9781451173451.
  25. a b c d e DOMINO, FRANK J.. The 5-minute clinical consult 2007. [s.l.] : Lippincott Williams & Wilkins, 2007. Dostupné online. ISBN 0781763347.
  26. WILSON G., COOLEY C.. Preventive management of children with congenital anomalies and syndromes. 2 ed. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 2006. ISBN 978-0-521-61734-5. S. 190.
  27. PERKINS, Jonathan. Overview of macroglossia and its treatment. Current Opinion in Otolaryngology & Head and Neck Surgery, 2009-12, roč. 17, čís. 6, s. 460–465. PMID: 19713845. Dostupné online [cit. 2019-10-05]. ISSN 1068-9508. DOI10.1097/MOO.0b013e3283317f89. (ENGLISH)
  28. Williams textbook of endocrinology.. Philadelphia : Elsevier/Saunders, 2011. (12th ed..) Dostupné online. ISBN 9781437703245.
  29. RONDAL, J. A. RASORE QUARTINO, ALBERTO.. Therapies and rehabilitation in Down syndrome. [s.l.] : J. Wiley & Sons, 2007. Dostupné online. ISBN 9780470319970.
  30. a b c d REILLY, C.. Behavioural phenotypes and special educational needs: is aetiology important in the classroom?. Journal of Intellectual Disability Research, 2012-04-04, roč. 56, čís. 10, s. 929–946. Dostupné online [cit. 2019-10-27]. ISSN 0964-2633. DOI10.1111/j.1365-2788.2012.01542.x.
  31. BATSHAW, MARK L. 1945-. Children with disabilities. [s.l.] : Paul H. Brookes, 2005. Dostupné online. ISBN 1557665818.
  32. PATTERSON, T.; RAPSEY, C. M.; GLUE, P.. Systematic review of cognitive development across childhood in Down syndrome: implications for treatment interventions. Journal of Intellectual Disability Research, 2012-03-12, roč. 57, čís. 4, s. 306–318. Dostupné online [cit. 2019-10-27]. ISSN 0964-2633. DOI10.1111/j.1365-2788.2012.01536.x.
  33. KENT, Ray D.; VORPERIAN, Houri K.. Speech Impairment in Down Syndrome: A Review. Journal of Speech, Language, and Hearing Research, 2013-02, roč. 56, čís. 1, s. 178–210. Dostupné online [cit. 2019-10-27]. ISSN 1092-4388. DOI10.1044/1092-4388(2012/12-0148).
  34. MCGUIRE, DENNIS, Chicoine, Brian. Mental Wellness in Adults with Down Syndrome.. Bethesda : Woodbine House, 2006. ISBN 978-1-890627-65-2. S. 49.
  35. MARGULIES, PHILLIP.. Down syndrome. [s.l.] : Rosen Pub. Group, 2007. Dostupné online.
  36. SCHWARTZ, M. William. The 5-minute pediatric consult. 6th ed.. vyd. Philadelphia : Wolters Kluwer Health/Lippincott Williams & Wilkins, 2012. ISBN 978-1-4511-1656-4. S. 289.
  37. RODMAN, Regina; PINE, Harold S.. The Otolaryngologist’s Approach to the Patient with Down Syndrome. Otolaryngologic Clinics of North America, 2012-06, roč. 45, čís. 3, s. 599–629. Dostupné online [cit. 2019-12-26]. ISSN 0030-6665. DOI10.1016/j.otc.2012.03.010.
  38. EVANS-MARTIN, F. FAY.. Down syndrome. New York : Chelsea House, 2009. Dostupné online. ISBN 978-1-4381-1950-2.
  39. a b c d TINTINALLI, Judith E.. The Child with Special Health Care Needs. Emergency Medicine: A Comprehensive Study Guide. New York : McGraw-Hill Companies, 2010. ISBN 978-0-07-148480-0. S. Kapitola 138.
  40. a b GOLDSTEIN, Sam. Handbook of neurodevelopmental and genetic disorders in children. 2. vyd. New York : Guilford Press, 2011. ISBN 978-1-60623-990-2. S. 365.
  41. PRASHER, VEE P.. Neuropsychological assessments of dementia in Down syndrome and intellectual disabilities. [s.l.] : Springer, 2009. Dostupné online. ISBN 978-1-84800-248-7.
  42. URBANO, Richard. Health Issues Among Persons With Down Syndrome. [s.l.] : Academic Press, 2010. ISBN 978-0-12-374477-7. S. 129.
  43. a b c d NIXON, Daniel. Down Syndrome, Obesity, Alzheimer’s Disease, and Cancer: A Brief Review and Hypothesis. Brain Sciences, 2018-03-24, roč. 8, čís. 4, s. 53. Dostupné online [cit. 2019-12-26]. ISSN 2076-3425. DOI10.3390/brainsci8040053.
  44. a b c d e SEEWALD, Laura; TAUB, Jeffrey W.; MALONEY, Kelly W.. Acute leukemias in children with Down syndrome. Molecular Genetics and Metabolism, 2012-09, roč. 107, čís. 1-2, s. 25–30. Dostupné online [cit. 2019-12-26]. ISSN 1096-7192. DOI10.1016/j.ymgme.2012.07.011.
  45. LEE, P; BHANSALI, R; IZRAELI, S. The biology, pathogenesis and clinical aspects of acute lymphoblastic leukemia in children with Down syndrome. Leukemia, 2016-06-10, roč. 30, čís. 9, s. 1816–1823. Dostupné online [cit. 2019-12-26]. ISSN 0887-6924. DOI10.1038/leu.2016.164.
  46. TAMBLYN, J A; NORTON, A; SPURGEON, L. Prenatal therapy in transient abnormal myelopoiesis: a systematic review. Archives of Disease in Childhood - Fetal and Neonatal Edition, 2015-05-08, roč. 101, čís. 1, s. 67–71. Dostupné online [cit. 2019-12-26]. ISSN 1359-2998. DOI10.1136/archdischild-2014-308004. (po anglicky)
  47. a b GAMIS, Alan S.; SMITH, Franklin O.. Transient myeloproliferative disorder in children with Down syndrome: clarity to this enigmatic disorder. British Journal of Haematology, 2012-09-12, roč. 159, čís. 3, s. 277–287. Dostupné online [cit. 2019-12-26]. ISSN 0007-1048. DOI10.1111/bjh.12041.
  48. BHATNAGAR, Neha; NIZERY, Laure; TUNSTALL, Oliver. Transient Abnormal Myelopoiesis and AML in Down Syndrome: an Update. Current Hematologic Malignancy Reports, 2016-08-10, roč. 11, čís. 5, s. 333–341. Dostupné online [cit. 2019-12-26]. ISSN 1558-8211. DOI10.1007/s11899-016-0338-x.
  49. THOMAS-TIKHONENKO, ANDREI, ÉDITEUR SCIENTIFIQUE.. Cancer Genome and Tumor Microenvironment. [s.l.] : Springer Science+Business Media, LLC, 2010. Dostupné online. ISBN 978-1-4419-0710-3.
  50. GRABER, Evan; CHACKO, Elizabeth; REGELMANN, Molly O.. Down Syndrome and Thyroid Function. Endocrinology and Metabolism Clinics of North America, 2012-12, roč. 41, čís. 4, s. 735–745. Dostupné online [cit. 2019-12-26]. ISSN 0889-8529. DOI10.1016/j.ecl.2012.08.008.
  51. MOORE, S. W.. Down syndrome and the enteric nervous system. Pediatric Surgery International, 2008-07-17, roč. 24, čís. 8, s. 873–883. Dostupné online [cit. 2019-12-26]. ISSN 0179-0358. DOI10.1007/s00383-008-2188-7.
  52. a b c CAWSON, R. A.. Cawson's essentials of oral pathology and oral medicine. [s.l.] : Churchill Livingstone, 2012. Dostupné online. ISBN 978-0-443-10125-0.
  53. a b c NEWMAN, MICHAEL G. (1947- ...)., ÉDITEUR SCIENTIFIQUE. TAKEI, HENRY H., ÉDITEUR SCIENTIFIQUE. KLOKKEVOLD, PERRY R., ÉDITEUR SCIENTIFIQUE. CARRANZA, FERMIN A. (1926- ...)., ÉDITEUR SCIENTIFIQUE.. Carranza's clinical periodontology. [s.l.] : W.B. Saunders, cop. 2006. Dostupné online. ISBN 1-4160-2400-X.
  54. a b c d e DEAN, RALPH E. MCDONALD; DAVID R. AVERY; JEFFREY A.. Dentistry for the child and adolescent. 8. vyd. St. Louis : Mosby, 2004. ISBN 978-0-323-02450-1. S. 164–168, 190–194, 474.
  55. a b c WYSOCKI, J. PHILIP SAPP; LEWIS R. EVERSOLE; GEORGE P.. Contemporary oral and maxillofacial pathology. 2. vyd. St. Louis : Mosby, 2002. ISBN 978-0-323-01723-7. S. 39-40.
  56. a b c REGEZI, JOSEPH A; SCIUBBA, JAMES J; JORDAN, RICHARD C K. Oral Pathology: Clinical Pathologic Correlations. 5. vyd. St Louis, Missouri : Saunders Elsevier, 2008. ISBN 978-1455702626. S. 353–354.
  57. a b c d PRADHAN, Mandakini; DALAL, Ashwin; KHAN, Faisal. Fertility in men with Down syndrome: a case report. Fertility and Sterility, 2006-12, roč. 86, čís. 6, s. 1765.e1–1765.e3. Dostupné online [cit. 2019-12-26]. ISSN 0015-0282. DOI10.1016/j.fertnstert.2006.03.071.
  58. a b c d e NELSON, Maureen R.. Pediatrics. New York : Demos Medical, 2011. ISBN 978-1-61705-004-6. S. 88.
  59. a b c d e REISNER, Howard. Essentials of Rubin's Pathology. [s.l.] : Lippincott Williams & Wilkins, 2013. ISBN 978-1-4511-8132-6. S. 129–131.
  60. a b PATTERSON, David. Molecular genetic analysis of Down syndrome. Human Genetics, 2009-06-13, roč. 126, čís. 1, s. 195–214. Dostupné online [cit. 2020-02-09]. ISSN 0340-6717. DOI10.1007/s00439-009-0696-8.
  61. LANA-ELOLA, E.; WATSON-SCALES, S. D.; FISHER, E. M. C.. Down syndrome: searching for the genetic culprits. Disease Models & Mechanisms, 2011-08-30, roč. 4, čís. 5, s. 586–595. Dostupné online [cit. 2020-02-09]. ISSN 1754-8403. DOI10.1242/dmm.008078.
  62. CDC. Facts about Down Syndrome | CDC [online]. Centers for Disease Control and Prevention, 2019-12-04, [cit. 2020-02-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  63. MANDAL, Kausik. Treatment and Prognosis in Pediatrics. [s.l.] : Jaypee Brothers Medical Publishers (P) Ltd., 2013. Dostupné online. ISBN 978-93-5090-428-2. S. 389–389.
  64. REYNOLDS, CECIL R., 1952- FLETCHER-JANZEN, ELAINE.. Encyclopedia of special education : a reference for the education of children, adolescents, and adults with disabilities and other exceptional individuals. [s.l.] : J. Wiley & Sons, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0-471-67802-1.
  65. CHENG, LIANG. ZHANG, DAVID Y.. Molecular genetic pathology. [s.l.] : Humana, cop. 2008. Dostupné online. ISBN 978-1-58829-974-1.
  66. a b DAVID, A.K.. Family Medicine Principles and Practice. 6. vyd. New York : NY: Springer New York, 2013. ISBN 978-0-387-21744-4. S. 142.
  67. a b c CUMMINGS, MICHAEL R.. Human heredity : principles and issues. [s.l.] : Brooks/Cole, 2013. Dostupné online. ISBN 978-1-133-10863-4.
  68. STRAUSS, Jerome F.; BARBIERI, Robert L.. Yen & Jaffe's Reproductive Endocrinology. [s.l.] : Elsevier, 2009. Dostupné online. ISBN 978-1-4160-4907-4. S. xi.
  69. a b MENKES, JOHN H., 1928- SARNAT, HARVEY B. MARIA, BERNARD L.. Child neurology. [s.l.] : Lippincott Williams & Wilkins, 2005. Dostupné online. ISBN 0-7817-5104-7.
  70. GARDNER, R. J. MCKINLAY.. Chromosome abnormalities and genetic counseling. [s.l.] : Oxford University Press, cop. 2012. Dostupné online. ISBN 978-0-19-537533-6.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]