Dráčovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
dráčovité
(ms) Berberis thunbergii 16.jpg
dráč Thunbergov (zrelé plody, november)
Vedecká klasifikácia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dráčovité (Berberidaceae) je čeľaď rastlín z radu iskerníkotvaré (Ranunculales).

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Druhy čeľade dráčovité v širšom zmysle (porov. kapitolu Systematika) sú rozšírené prevážne v miernom pásme severnej pologule, v Európe, Ázii, veľmi roztrúsené v Južnej a Severnej Amerike, severnej Afrike a Indomalajzii.[1]

Zatiaľ čo rad iskerníkotvarých (Ranunculales) má pomerne dlhý fylogenetický vek, zasahuje až do kriedového útvaru druhohôr, našli sa odtlačky vlastných dráčovitých (Berberidaceae) až vo vrstvách z neskorých treťohôr.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Čeľaď zastupujú nízke stromy alebo kry, s jednoduchými alebo zloženými, opadavými alebo neopadavými listami, striedavého postavenia a niekedy s prílistkami. Kvety sú jednotlivé alebo v strapcových súkvetiach, pravidelné a obojpohlavné. Kvetný obal je v dvoch až štyroch kruhoch. Tyčinky sú obyčajne v dvoch kruhoch, sú citlivé na dotyk (dráždivé). Ich peľnice sa otvárajú dvomi viečkami alebo chlopňami. Gyneceum je jednoplodolistové. Plodom je bobuľa alebo tobolka.[3][1]

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Zaradenie v systéme[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes sa čeľaď dráčovité v širšom zmysle (porov. nižšie) obyčajne zaraďuje do radu iskerníkotvaré (Ranunculales)[4]. V niektorých starších systémoch sa čeľaď dráčovité zaraďuje do radu dráčotvaré (Berberidales); ak sa pracuje s čeľaďou dráčovité v širšom zmysle (porov. nižšie), tak je čeľaď dráčovité jedinou čeľaďou radu dráčotvaré, ak sa naopak pracuje s čeľaďou dráčovité v užšom zmysle, tak rad dráčotvaré zahŕňa čeľaď dráčovité v užšom zmysle a ostatné s ňou príbuzné čeľade (porov. nižšie napr. Tachtadžian 1997) [5][6].

Vnútorná systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Dráčovité v širšom zmysle[upraviť | upraviť zdroj]

Rozdelenie čeľade dráčovité v širšom zmysle na rody je sporné, v závislosti od autora sa v súčasnosti uvádza napríklad 13 rodov[7], 14 rodov[8], 15 rodov[9][10][11][12], 16 rodov[13], 17 rodov[14][15], 18 rodov[16] či 20 rodov[17]. V trochu starších textoch nájdeme aj napr. delenie na 10 rodov[18][19] či 12 rodov[20].

Príklady rozdelení na rody:

Poznámky k jednotlivým vyššie spomínaným rodom:

-Rod mahónia (Mahonia) sa v súčasnosti uvádza buď ako samostatný rod[17][23][4][16][1][24][9] alebo sa považuje za súčasť rodu dráč (Berberis)[7][8][24]. Či sa má rod mahónia považovať za súčasť rodu dráč je sporné už od 19. storočia[17]. V širšom zmysle (spravidla do roku 2017) rod mahónia (Mahonia) zahŕňa aj rod Alloberbis.[24]
-Rod dráč (Berberis) dnes skoro vždy zahŕňa aj rod Odostemon. Rod dráč (Berberis) v širšom zmysle zahŕňa aj rod Mahonia (vrátane rodu Alloberberis), rod Moranothamnus (do roku 2017 súčasť rodu Berberis) a hybrid mahodráč (Mahoberberis).[8][16][24][25][26][27]
-Rod mahodráč (Mahoberberis) je hybrid a dávne hybridy sú možno aj rody Alloberberis a Moranothamus[17][4].
-Rod krpčiarka (Epimedium) zhruba od 40. rokov 20. storočia zahŕňa aj bývalé samostatné rody Aceranthus a Vindicta[8][28]
-Rod dvojlist (Jeffersonia) v širšom zmysle zahŕňa aj rod Plagiorhegma (po slovensky takisto: dvojlist)[29][25].
-Rod nandina (Nandina) sa v niektorých starších deleniach uvádzal oddelene od čeľade dráčovité v širšom zmysle, a to v samostatnej čeľadi Nandinaceae.[30]
-Rod noholist (Podophyllum) dnes zahŕňa aj rod Anapodophyllum. Rod noholist (Podophyllum) v širšom zmysle zahŕňa aj rod Sinopodophyllum, v ešte širšom zmysle aj rod Dysosma a v najširšom zmysle aj rod Diphylleia[16][8][25][31]. Niekedy sa do rodu Podophyllum (v užšom či širšom zmysle) zahŕňa aj rod Ranzania[9].

Staršie sa do čeľade dráčovité v širšom zmysle niekedy zaraďoval aj rod Holboellia (od roku 2012 obyčajne považovaný za súčasť rodu Stauntonia[32]), inak zaraďovaný do čeľade lardizabalovité (Lardizabalaceae), alebo sa do čeľade dráčovité v širšom zmysle zaraďovali aj všetky ostatné rody z dnešnej čeľade lardizabalovité.[27][33][34]

Dráčovité v užšom zmysle[upraviť | upraviť zdroj]

V niektorých textoch je čeľaď dráčovité (Berberidaceae) poňatá užšie - zahŕňa len rody Berberis, Mahonia, alebo rody Berberis, Mahonia a Ranzania, alebo staršie (v 70. rokoch 20. stor.) rody Berberis, Mahonia, Epimedium a Vancouveria. Ostatné vyššie uvedené rody inde zaraďované do čeľade dráčovité v širšom zmysle sa potom uvádzajú zaradené v samostatných čeľadiach Leonticaceae, Nandinaceae a Podophyllaceae, pričom ale obsah čeľade Leonticaceae sa niekedy zaraďuje do čeľade Podophyllaceae.[35][36]

Podobne napr. v práci Tachtadžjan 1997 čeľaď dráčovité (Berberidaceae) zahŕňa len rody Berberis a Mahonia a ostatné rody sú zaradené do čeľadí Leonticaceae, Nandinaceae, Podophyllaceae, Ranzaniaceae, Diphylleiaceae. V neskoršej práci Tachtadžjan čeľade Leonticaceae a Diphylleiaceae zrušil a ich obsah presunul do čeľade Podophyllaceae. To, čo je vyšššie označené ako dráčovité v širšom zmysle, autor chápe ako rad dráčotvaré (Berberidales).[6][17]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 149.
  2. V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry. Bratislava : Príroda, 1992.
  3. M. Jasičová. Flóra Slovenska III. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1982. S. 274
  4. a b c Angiosperm Phylogeny Website - Ranunculales [1] (24.10.2022)
  5. BARANEC, T. et al. Systematická botanika. 2001. S. 9
  6. a b TAKHTAJAN, A. Diversity and Classification of Flowering Plants. New York: CUP. 1997. S. 90
  7. a b c Berberidaceae [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-23]. Dostupné online. (anglicky)
  8. a b c d e f Angiosperm Phylogeny Website - List of genera [2] (24. 10. 2022)
  9. a b c d Taxon Checklist - The William & Lynda Steere Herbarium [online]. sweetgum.nybg.org, 2018-09-14, [cit. 2022-10-24]. Dostupné online.
  10. KUBITZKI, Klaus; ROHWER, Jens G.; BITTRICH, Volker. Flowering Plants · Dicotyledons (Magnoliid, Hamamelid and Caryophyllid Families). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 1993. 653 s. ISBN 978-3-540-55509-4. S. 148 a nasl..
  11. Loconte (1993) and Loconte et al. (1995) citovaní in: Table 1 článku Hsieh et al. 2022
  12. Berberidaceae [online]. floranorthamerica.org, [cit. 2022-10-24]. Dostupné online.
  13. Wang et al. (2009) a Thorne (1992) a Terabayashi (1985b) citovaní in: Table 1 článku Hsieh et al. 2022
  14. Flora of China [3]
  15. Wu et al. (2003) and Lu and Tang (2020), a Loconte and Estes (1989) citovaní in: Table 1 článku Hsieh et al. 2022
  16. a b c d e Genera and generic subdivisons of Berberidaceae Juss., nom. cons. [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2022-10-24]. Dostupné online.
  17. a b c d e f Hsieh CL, Yu CC, Huang YL, Chung KF. Mahonia vs. Berberis Unloaded: Generic Delimitation and Infrafamilial Classification of Berberidaceae Based on Plastid Phylogenomics. Front Plant Sci. 2022 Jan 6;12:720171. doi: 10.3389/fpls.2021.720171. PMID: 35069611; PMCID: PMC8770955.
  18. NELSON, Gil. The Shrubs and Woody Vines of Florida (A Reference and Field Guide). [s.l.] : Pineapple Press Inc, 1996. 391 s. ISBN 978-1-56164-110-9. S. 54.
  19. EGAMBERDIEVA, Dilfuza; TIEZZI, Antonio. Medically Important Plant Biomes: Source of Secondary Metabolites. [s.l.] : Springer Nature, 2019. 351 s. ISBN 978-981-139566-6. S. 92.
  20. dráčovité. In: Encyclopaedia Beliana III, S. 525
  21. Slovenské názvy podľa diel: ČERVENKA, M.: Slovenské botanické názvoslovie. 1986; Mičieta et al. 2018 S. 149; Flóra Slovenska; Kultúra slova 2020 ([4], [5], [6])
  22. [7]
  23. Chen, Xiao-Hong; Xiang, Kun-Li; Lian, Lian; Peng, Huan-Wen; Erst, Andrey S.; Xiang, Xiao-Guo; Chen, Zhi-Duan; Wang, Wei (2020-10-01). "Biogeographic diversification of Mahonia (Berberidaceae): Implications for the origin and evolution of East Asian subtropical evergreen broadleaved forests". Molecular Phylogenetics and Evolution. 151: 106910. doi:10.1016/j.ympev.2020.106910. ISSN 1055-7903.
  24. a b c d Chih-Chieh Yu, Kuo-Fang Chung. Why Mahonia? Molecular recircumscription of Berberis s.l., with the description of two new genera, Alloberberis and Moranothamnus. 2017
  25. a b c Hsieh CL, Yu CC, Huang YL, Chung KF. Mahonia vs. Berberis Unloaded: Generic Delimitation and Infrafamilial Classification of Berberidaceae Based on Plastid Phylogenomics. Front Plant Sci. 2022 Jan 6 - Supplementary Table 1 a Table 1
  26. POWO - Berberis - synonyms [8]
  27. a b The Plant List — A working list for all plant species [online]. theplantlist.org, [cit. 2022-10-24]. Dostupné online.
  28. Smithsonian Contributions to Botany. [s.l.] : Smithsonian Institution Press, 1969. 360 s. Dostupné online. S. 5.
  29. [9]
  30. Meacham (1980) a Janchen (1949) in: Table 1 článku Hsieh et al. 2022
  31. POWO - Podophyllum - Synonyms [10]
  32. [11]
  33. CHRISTENHUSZ, Maarten J. M.; FAY, Michael F.; CHASE, Mark W.. Plants of the World (An Illustrated Encyclopedia of Vascular Plants). [s.l.] : University of Chicago Press, 2017. 792 s. Dostupné online. ISBN 978-0-226-52292-0. S. 217.
  34. MANSI GUPTA; SINGH, Ajay; Uttaranchal University, Dehradun (U.K.). STUDIES OF THE ANTIMICROBIAL ACTIVITY AND PHYTOCHEMICAL PROPERTIES OF BERBERIS LYCIUM. [s.l.] : Book Rivers, 2022. 217 s. ISBN 978-93-5515-166-7. S. 8.
  35. Da-Cheng Hao. Ranunculales Medicinal Plants (Biodiversity, Chemodiversity and Pharmacotherapy). [s.l.] : Academic Press, 2018. 404 s. Dostupné online. ISBN 978-0-12-814233-2. S. 111.
  36. Flora of Pakistan [12]