Drábovka
| Drábovka | |
| vrch | |
 Drábovka na ľavom okraji
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický |
| Okres | Zvolen |
| Obec | Očová |
| Pohorie | Poľana |
| Podcelok | Vysoká Poľana |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 250,9 m n. m. |
| Súradnice | 48°37′58″S 19°26′19″V / 48,6329°S 19,4385°V |
| Geologické zloženie | andezit |
| Najľahší výstup | po  značke z Detvy
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Drábovka (1 250,9 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Poľana. Leží približne 7 km severne od mesta Detva.[2] Je súčasťou NPR Zadná Poľana, patriacej do Chránenej krajinnej oblasti Poľana.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Zvolen a v katastrálnom území obce Očová.[4] Najbližšími sídlami sú severne situovaná osada Kyslinky, juhozápadne ležiaca obec Dúbravy a južne mesto Detva.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Drábovka leží v južnej časti hrebeňa kaldery bývalého stratovulkánu, na západnom okraji masívu Prednej Poľany. Ten je na východe vymedzený sedlom Priehybina, oddeľujúcim dominantnú Poľanu, západným smerom sa nachádza sedlo Príslopy, oddeľujúce Želobudzskú skalku. Z významných vrchov je severným smerom Bukovina (1 294 m n. m.), východne susedí Predná Poľana (1 367 m n. m.) a Poľana (1 458 m n. m.), južne Králička (928 m n. m.) a západne Želobudzská skalka (1 116 m n. m.).[5] Aj táto časť pohoria patrí do povodia Hrona, resp. jeho čiastkového povodia rieky Slatina. Severné svahy masívu odvodňujú prítoky Hučavy, južné potok Mačinová. Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no traverzom prechádza chodník, spájajúci sedlo Príslop a rázcestie pri Horskom hoteli Poľana.[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrcholová časť Drábovky je pokrytá lesným porastom, ktorý tak umožňuje len obmedzený výhľad. Bralá vo vrcholovej časti a prieseky umožňujú pozorovať najmä okolité vrchy a hrebeň pohoria. Pri vhodných podmienkach je možné vidieť aj Javorie, Ostrôžky, Štiavnické, Kremnické a Starohorské vrchy, Veľkú Fatru a Nízke Tatry. Severným smerom sú ponad nízkotatranský hrebeň pozorovateľné aj končiare Vysokých Tatier a južným sú viditeľné niektoré horstvá v Maďarsku.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Vrcholom Drábovky vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Zadná Poľana, preto je prístup na najvyššiu časť obmedzený. Značený chodník vedie južnými svahmi a prístup na vrchol je možný neznačeným chodníkom. Na samotný masív je prístup:
- po
značke zo sedla Príslopy:
- po značke od hotela Poľana:
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 81.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-12]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-12]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-12]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-12]. Dostupné online.