Drúzovia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Súčasť série článkov na tému
Islam
Viera a praktiky
Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
Hlavné osobnosti
Mohamed

Abú Bakr as-Siddík
Umar ibn al-Chattáb
Utmán ibn Affán
Alí ibn Abí Tálib
Mohamedovi súčasníci
Členovia Mohamedovej domácnosti

Proroci islamu
Texty a zákony
KoránSunnaŠaría
Zákonodarstvo
Životopisy Mohameda
Vetvy islamu
Sunniti (HanífovskáMálikovskáŠáfiovskáHanbalovskáZáhirovská)Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíjadrúzovia)Isná ašaríja (Dža'farovskáAlavitiAleviti)Zajdíja) • Súfizmus (BektašijaČištíjaMawlawíja)Cháridža (Ibádíja)
Sociopolitické aspekty
UmenieArchitektúra
MestáKalendár
VedaFilozofia
Náboženskí vodcovia
Ženy v islameDžihád
Politický islamLiberálny islam
AhmadíjaWahhábizmus
Pozri aj
Slovníček islamských pojmov
Zoznam významných mešít
Zoznam článkov o islame
z  d  u
Drúzsky muž v náboženskom odeve

Drúzovia[1][2] alebo drúzi[3] (jednotné číslo: drúz, žen. rod: drúzka; arab. jedn. č.: درزي - darzí alebo durzí, mn. č. دروز, durúz; hebr.: דרוזים, druzim) sú nábožensko-etnická komunita žijúca v Libanone, Izraeli a Sýrii, pôvodne však pochádzajúca z Egypta. Drúzovia sa odštiepili začiatkom 11. storočia (v roku 1017) od šiitskej vetvy ismailitov.[4] Ide o značne uzavretú komunitu, do ktorej teologicko-filozofického systému nie je každý zasvätený.[4] V súčasnosti žije na svete približne milión drúzov. V minulosti boli drúzi veľmi ovplyvnení novoplatonskou a gnostickou filozofiou.[4] Veria aj v prevteľovanie duší. Na svoju vieru nikoho neobracajú a je dokonca nemožné k nim konvertovať[4]. Namiesto piatich stĺpov, ktoré sú základom islamu, uznávajú tzv. sedem povinností. Medzi ich špecifikum patrí lojalita k štátu, v ktorom žijú. Na vlastnú žiadosť napríklad slúžia v izraelskej armáde.

O drúzoch sa zmieňuje už židovský cestovateľ Benjamín z Tudely, keď okolo roku 1165 navštívil oblasti, kde drúzi žili; mylne ich pokladá za pohanov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. drúz. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
  2. drúzovia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 564.
  3. Arabi. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 322.
  4. a b c d ŽONCA, Milan. Drúzové – následovníci excentrického chalífy [online]. Český rozhlas, [cit. 2008-05-04]. Dostupné online.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • drúzovia. In: DROZDÍKOVÁ, Jarmila. Lexikón islámu. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. 270 s. ISBN 80-7149-764-9. S. 53.
  • drúzové. In: OSTŘANSKÝ, Bronislav. Malá encyklopedie islámu a muslimské společnosti. 1. vyd. Praha : Libri, 2009. 255 s. ISBN 978-80-7277-404-3. S. 43.
  • MACÚCH, Rudolf. Islam a kresťanstvo : historické kultúrno-náboženské štúdie o islame. 1. vyd. Liptovský Svätý Mikuláš : Tranoscius, 1951. 122 s. (Nábožensko-náučná knižnica Tranoscia; zv. 8.) S. 87 – 88, 108.
  • KROPÁČEK, Luboš. Drúzové. In: GEBELT, Jiří, a kol. Ve stínu islámu : menšinová náboženství na Blízkém východě. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2016. 444 s. ISBN 978-80-7429-692-5. S. 291 – 321.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drúzovia

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Drúzové na českej Wikipédii.