Drago Jančar

	Drago Jančar
	; Drago Jančar v Brne
Osobné informácie
Narodenie	13. apríl 1948 (76 rokov)
	Maribor, Slovinsko
Ovplyvnený	Ivan Cankar, Thomas Mann, Mikhail Bulgakov, James Joyce, Robert Musil, Danilo Kiš, Franz Kafka, Eugène Ionesco, Dominik Smole, Edvard Kocbek, Boris Pahor, Borges, T. S. Eliot, Rudi Šeligo ;
Ovplyvnil	Aleš Debeljak, Feri Lainšček, Dušan Šarotar ;
Odkazy
	Drago Jančar; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Drago Jančar (* 13. apríl 1948, Maribor, Slovinsko) je slovinský spisovateľ, dramatik a esejista. Je jeden z najznámejších súčasných slovinských spisovateľov.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Drago Jančar ukončil základnú školu a Technickú školu s chemickým zameraním v Rušah. Zapísal sa na mariborskú Vyšiu právnickú školu, kde sa stal taktiež hlavným redaktorom študentského časopisu Katedra. Kvôli rozširovaniu nepriateľskej kultúry« ho v roku 1974 zatkli. Podnetom k obvineniu bola zakázaná kniha V Rogu ležimo pobiti, ktorú Jančar priniesol z Rakúska. Stratil prácu v novinách Večer a bol odsúdený na jeden rok odňatia slobody. Po podaní žiadosti ho predčasne prepustili po 3 mesiacoch a ešte toho istého roku bol povolaný na vojenskú službu do Srbska, kde zažil ponižovanie zo strany nadriadených. Po skončení vojenskej služby sa rozhodol venovať iba písaniu. Keďže to nestačilo na pokrytie mesačných výdavkov, opätovne sa zamestnal v novinách Večer, kde dal čoskoro výpoveď, pretože namiesto písania článkov vykonával iba administratívnu prácu. Presťahoval sa do Ľubľany a zamestnal sa vo Viba filmu. Po dvoch rokoch túto spoločnosť pre nezhody opustil. Získal miesto sekretára a tajomníka vo vydavateľstve Slovenska matica a od vtedy sa jeho cesta spisovateľa začala rozbiehať. Medzi rokmi 1987 a 1991 sa stal predsedom Slovinského centra PEN klubu, v rámci ktorého prispel k slovinskej nezávislosti.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Získal viac slovinských a medzinárodných ocenení, medzi inými Prešernovu cenu za celoživotné dielo (1993), európsku cenu za krátku prózu mesta Augsburg (1994), Herderovu cenu za literatúru (2003) a cenu Jeana Améryho za esej (2007). Je taktiež dvojnásobným držiteľom Kersnikovej ceny za romány Katarina, pav in jezuit ter Zvenenje v glavi. Dnes je zamestnaný v Slovinskej matici ako úradník a tajomník a je jedným z najplodnejších slovinských spisovateľov. Známy je tiež ako esejista; vo svojich esejách sa veľakrát venoval politickým a spoločenským problémom. Veľký ohlas zaznamenala výstava Temna stran meseca, ktorú pripravil spolu s Vaskom Simonitijem. Táto výstava vypovedá o charakteristikách autoritatívnej vlády v Juhoslávii po druhej svetovej vojne.

Vybrané diela[upraviť | upraviť zdroj]

Romány[upraviť | upraviť zdroj]

Petintrideset stopinj (1974)
Galjot (1978)
Severni sij (1984); Polárna žiara (preložila Anežka Kočalková 2001)
Pogled angela (1992)
Zvenenje v glavi (1998)
Katarina, pav in jezuit (2000)
Graditelj (2006)
Drevo brez imena (2008)

Drámy[upraviť | upraviť zdroj]

Disident Arnož in njegovi (1982)
Veliki briljantni valček (1985)
Vsi tirani mameluki so hud konec vzeli ...(1986)
Daedalus (1988); Staviteľ (mýtus o Daidalovi) (preložila: Svetlana Kmecová 2007)
Klementov padec (1988)
Zalezujoč Godota (1988)
Halštat (1994)
Severni sij (2005)