Dragon 2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Crew Dragon 2 sa blíži k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) počas skúšobného letu Crew Dragon Demo-1
Prototyp kozmickej lode Dragon 2 na jej slávnostnom predstavení
Dragon 2 počas motorického testu
Kozmická loď Crew Dragon 2 s pripojenou nadstavbou v skúšobnej komore

Dragon 2 (predtým označovaný ako Dragon V2 alebo DragonRider) je druhou generáciou znovupoužiteľnej kozmickej lode spoločnosti SpaceX. Vyrába sa v nepilotovanej verzii označovanej ako Cargo Dragon 2, ktorý nahradí zásobovacie lode Dragon, a v pilotovanej verzii pod označením Crew Dragon 2, ktorý bol vyvinutý v rámci programu NASA Commercial Crew Development (CCDev), v ktorom získala objednávku pre pilotované lety k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) aj loď CST-100 Starliner spoločnosti Boeing. Dragon 2 menom nadväzuje na zásobovaciu loď Dragon. Crew Dragon 2 je primárne určený na dopravu amerických astronautov na ISS. Prípadne môže byť využitý aj pre dopravu k súkromným vesmírnym staniciam, napríklad k plánovanej stanici spoločnosti Bigelow Aerospace.

Loď je vybavená iným spojovacím uzlom, na základe NASA Docking System, ktorý umožňuje automatické pripojenie k vesmírnej stanici.

Dragon 2 mal pôvodne pristávať motoricky pomocou 8 motorov SuperDraco, a to bez padákov. V júli 2017 sa spoločnosť rozhodla od motorického pristávania upustiť. Problém spočíval podľa Elona Muska v implementácii systému pristávacích nôh do tepelného štítu Dragonu, ktorá by bola technicky náročná a zároveň bolo potrebné, aby celé riešenie následne schválila NASA pre použitie pri letoch s posádkou. Motory SuperDraco sú nakoniec inštalované iba na verzii Crew Dragon 2 určenej pre lety s posádkou, kde slúžia ako záchranný systém. Crew Dragon 2 tak je aj naďalej schopný motorického pristátia, ale z dôvodu absencie pristávacích nôh by musel pristávať na mäkkom povrchu, aby nedošlo k poškodeniu lode.[1][2]

Nosičom Dragonu 2 je raketa Falcon 9, ktorá už vynáša zásobovacie lode Dragon, v budúcnosti aj jeho konfiguráciu DragonLab. Ďalšou plánovanou verziou Dragonu bol Red Dragon pre dopravu vedeckých prístrojov alebo zásob na Mars. Ten mal štartovať na raketách Falcon Heavy.

Prvý nepilotovaný skúšobný let Crew Dragonu 2, označovaný ako Crew Dragon Demo-1,[3] úspešne odštartoval dňa 2. marca 2019.[4][5][6] Testovalo sa priblíženie a procedúry automatického spojenia s ISS, pričom loď zostala pripojená ku stanici takmer 5 dní a následne bol odskúšaný úplný návrat do atmosféry, pristátie v oceáne a záchranné postupy, ktoré bolo potrebné otestovať pred prvým pilotovaným letom.[7] Počas celého skúšobného letu bol sledovaný aj systém podpory života.

Prvý pilotovaný let lode Crew Dragon 2 k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), označovaný ako Crew Dragon Demo-2, je predbežne naplánovaný na koniec decembra 2019 a má trvať približne 7 dní.[4][5][6] Na misiu poletia dvaja astronauti NASA (Douglas Hurley a Robert Behnken).[8]

Verzie lode[upraviť | upraviť kód]

Cargo Dragon 2[upraviť | upraviť kód]

Verzia nahrádzajúca súčasný Dragon pre dopravu nákladu.[1] Na rozdiel od súčasnej verzie disponuje automatickým dokovacím systémom. Loď nedisponuje motormi SuperDraco, ale aj napriek tomu je schopná zachrániť náklad pomocou padákov v prípade zlyhania nosnej rakety.[1]

Crew Dragon 2[upraviť | upraviť kód]

Je určený pre let až sedemčlennej posádky. K ISS kvôli obmedzenej kapacite americkej sekcie však bude lietať štvorčlenná posádka a menšie množstvo zásob, pričom celkový vezený náklad k ISS má mať hmotnosť 3 310 kg. Späť na Zem môže dopraviť 2 500 kg. Systémy lode majú po pripojení k ISS vydržať 210 dní. Let má byť plne automatický, posádka tak nebude musieť vykonávať žiadne úlohy, pokiaľ to nebude nevyhnutné. Loď bude pristávať pomocou padákov.[1]

Red Dragon[upraviť | upraviť kód]

Nepilotovaná verzia určená pre dopravu až 1 000 kg nákladu k Marsu. Prvý let bol plánovaný na rok 2018, ale došlo k odkladu na rok 2020 s tým, že v tomto roku by mohli odštartovať hneď dva Red Dragony. Podľa vyjadrenia Elona Muska z júla 2017 ale spoločnosť prehodnotila spôsob pristávania, kedy je v spodnej časti lode tepelný štít a na boku motory. Tento návrh tak už nebol vyhovujúci a plánované lety Red Dragonu v roku 2020 boli zrušené.[2]

DragonLab[upraviť | upraviť kód]

Nepilotovaná verzia lode určená k samostatným letom na obežnej dráhe Zeme na účely vykonávania rôznorodých experimentov. V súčasnosti nie je známa žiadna misia využívajúca túto verziu.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d Musk na konferenci ISS R&D: Dragon nebude přistávat motoricky, chystá se zmenšená verze ITS, a další novinky. www.elonx.cz, 2017-07-19. Dostupné online [cit. 2017-07-20]. (čeština)
  2. a b ŽIVĚ: Elon Musk promluví na konferenci. www.kosmonautix.cz, 2017-07-19. Dostupné online [cit. 2017-07-20]. (čeština)
  3. Commercial crew demo missions manifested for Dragon 2 and CST-100 [online]. nasaspaceflight.com, [cit. 2018-07-07]. Dostupné online.
  4. a b MAJER, Dušan. Papírování odkládá první let Crew Dragonu [online]. kosmonautix.cz, 2018-10-04, [cit. 2018-10-06]. Dostupné online.
  5. a b MELECHIN, Petr. Plánované starty SpaceX [online]. elonx.cz, 2017-08-30, [cit. 2018-07-02]. Dostupné online.
  6. a b HAMMOND, Bradley. SpaceXNow [online]. spacexnow.com, [cit. 2018-07-07]. Dostupné online.
  7. MAJER, Dušan. Na které soukromé lodi poletí první člověk? [online]. kosmonautix.cz, 2016-05-12, [cit. 2018-07-02]. Dostupné online.
  8. BECKER, Joachim. Dragon SpX-DM2 [online]. spacefacts.de, [cit. 2018-08-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dragon 2