Drahanská vrchovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Drahanská vrchovina
geomorfologická oblasť
Pohled na zemědělské družstvo od západu, Šošůvka, okres Blansko.jpg
Drahanská vrchovina na mape Česka
Štát Česko Česko
Nadradená
jednotka
Brněnská vrchovina
Susedné
jednotky
Dyjsko-svratecký úval
Zábřežská vrchovina,
Boskovická brázda,
Hornomoravský úval,
Vyškovská brána
Podradené
jednotky
Adamovská vrchovina
Konická vrchovina
Moravský kras
Najvyšší bod Skalky
 - výška 735 m n. m.
Rozloha 1 183 km² (118 300 ha)
Geologické zloženie Vápenec
Drahanská vrchovina na mape Česka
Drahanská vrchovina na mape Česka
Wikimedia Commons: Drahanská vrchovina
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Drahanská vrchovina je geomorfologický celok, spadajúci pod Brněnskú vrchovinu. Na západe susedí s Boskovickou brázdou a Bobravskou vrchovinou, na juhu s Dyjsko-svrateckým úvalom a Vyškovskou bránou, na východe s Hornomoravským úvalom a na severe so Zábřežskou vrchovinou. Je nazvaná podľa obce Drahany, ktorá leží na Prostějovsku. Najvyšší bod Skalky, ktorý leží 735 m n. m., sa nachádza vo východnej časti, označovanej ako Konická vrchovina (droby, zlepence, bridlice, ostrovčeky prvohorných devónskych vápencov pri Javoříčku a Mladči). Súčasťou Drahanskej vrchoviny je Moravský kras, v ktorom prvohorné devónske vápence vystupujú na ploche takmer 100 km². Adamovská vrchovina (hlavne žula a granodiorit) bola rozrušená treťohornými tektonickými pohybmi a činnosťou riek.

Geológia[upraviť | upraviť kód]

Na Drahanskej vrchovine prevládajú prvohorné (kamennouhoľné) usadené horniny. Na veľkej časti sú tiež pomerne mocné štvrtohorné usadeniny. Reliéf Moravského krasu vzniká v dôsledku rozpúšťania hornín a postupne sa tak vytvára typická krajina s povrchovými a podzemnými krasovými javmi.

Klimatické pomery[upraviť | upraviť kód]

Krajina pod Kojálom v zimnom období

Drahanská vrchovina leží v klimatickej oblasti mierne teplej, mierne vlhkej, vrchovinnej. Atmosférické zrážky sa pohybujú v rozmedzí 616-711 mm za rok. Vo vegetačnom období je priemerná teplota 12,5 stupňov Celzia. Vzhľadom k polohe aj vzhľadom k absencii veľkých priemyselných podnikov je tu jedno z najčistejších ovzduší v Česku. V roku 2008 ale expanduje výroba plastových akrylátových vaní a príslušenstva v okolí najvyšších partií vrchoviny - najmä obec Suchý (pôvodná výrobná hala o veľkosti niekoľkých hektárov sa rozširuje o 70%), a tak v tomto dôsledku kvalita ovzdušia v tejto časti Drahanskej vrchoviny výrazne klesá - firma RIHO v obci Suchý ohlásila IRZ (www.irz.cz) v roku 2007 - 6 740 kg styrénu / ovzdušie / rok. V zimnom období bývajú spravidla partie nad 500 metrov nad morom pokryté súvislou snehovou pokrývkou.

Vodstvo[upraviť | upraviť kód]

Krajina Drahanskej vrchoviny neďaleko Ostrova u Macochy, v pozadí vysielač Kojál

Drahanská vrchovina leží v zrážkovom tieni Českomoravskej vrchoviny, ktorá zadržiava väčšinu zrážok prinášaných západnými vetrami. Je veľmi chudobná na povrchové vodné zdroje aj na zásoby podzemných vôd. Nemá veľké toky, ide o pramennú oblasť tvoriacu rozvodie rieky Moravy a Svratky. Drobné potoky sú odvádzané riečkami Haná a Hloučela do Moravy a Litavou a Svitavou do Svratky.

Flóra[upraviť | upraviť kód]

Nachádzajú sa tu ako lesy ihličnaté, tak lesy s prevahou listnáčov. V ihličnatých lesoch rastie smrek obyčajný, borovica lesná, smrekovec opadavý, duglaska tisolistá a jedľa biela. V lesoch s prevahou listnáčov sa vyskytuje najmä buk lesný, dub zimný, dub letný, hrab obyčajný, javor poľný, breza previsnutá, ojedinele lipa, pagaštan konský, topoľ osikový a i. Z kríkov sú veľmi hojné baza červená, baza čierna a mnoho druhov ostružín. V lesoch rastie pomerne veľké množstvo húb.

Fauna[upraviť | upraviť kód]

Drahanská vrchovina pri Ruprechtove

Drahanská vrchovina má pomerne dobré ekologické podmienky, nachádza sa tu množstvo živočíchov

Nerastné suroviny[upraviť | upraviť kód]

Dobiehajúca ťažba vápenca v lome Malá dohoda pri Holštejne, vápenka je už mimo prevádzky

Rudy boli v tejto oblasti ťažené len výnimočne a ťažba mala len menší hospodársky význam. Medzi najvýznamnejšie patrilo nálezisko železnej rudy v oblastiach Olomučany, Rudice, Habrůvka a Josefova. Na túto ťažbu siahajúcu hlboko do histórie upozorňuje náučný chodník "Cesta železa Moravským krasem". Ďalšou lokalitou, kde sa ťažila železná ruda už v časoch Keltov, bola oblasť okolo Malého, resp. Starého Hradiska. Zo stavebných surovín sa v súčasnosti ťažia prevažne droby, lomový kameň, v Moravskom krase dobieha ťažba vápenca. V oblasti Křtiny a Jedovnice sú náleziská mramoru.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť kód]

Chránená krajinná oblasť[upraviť | upraviť kód]

Národné prírodné pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Národné prírodné rezervácie[upraviť | upraviť kód]

Prírodné pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Prírodná rezervácia[upraviť | upraviť kód]

Rakovecké údolí - zaniknutá osada Bystřec

Prírodné parky[upraviť | upraviť kód]

Chránené aleje[upraviť | upraviť kód]

Chránené stromy[upraviť | upraviť kód]

Arboréta[upraviť | upraviť kód]

Zaujímavosti a pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Hradiská a oppidia[upraviť | upraviť kód]

Černov, Obrova noha, Staré Hradisko

Hrady a zrúcaniny[upraviť | upraviť kód]

Blansek, Boskovice, Čertův hrádek u Okluk, Čertův hrádok (Olomučany), Dědice, Doubravice, Holštejn, Horákov, Hrádek u Babic, Ježův hrad, Kuchlov, Lečenec, Luleč, Mělice, Myslejovice, Nový hrad, Obřany, Otaslavice, Plankenberk, Plumlov, Pustiměř (Zelená hora), Račice, Ronov, Rytířská jeskyně, Smilovo hradisko, Stagnov, Starý Plumlov, Stražisko (Grünberk), Svitávka, Úsobrno, Vildenberk

Zaniknuté osady[upraviť | upraviť kód]

Bystřec, Hamlíkov, mestečko Holštejn, Sokolie, Típeček, Vilémov

Zámky[upraviť | upraviť kód]

Boskovice, Konice, Křtiny, Plumlov, Přemyslovice, Rájec nad Svitavou

Veterné mlyny[upraviť | upraviť kód]

Jednov (neprístupný), Kořenec, Malé Hradisko (neprístupný), Němčice, Ostrov u Macochy (neprístupný), Petrovice, Přemyslovice (neprístupný), Rudice (prístupný - múzeum), Ruprechtov (prístupný)

Pútnické kostoly[upraviť | upraviť kód]

Chrám Mena Panny Márie v Křstinách, kostol Panny Márie Bolestnej v Sloupe

Ďalšie pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Betónové bunkre na Vyškovsku, Huť Františka, Súsošie husitských bojovníkov, vápenka Velká dohoda

Rozhľadne[upraviť | upraviť kód]

Alexandrova rozhľadňa, Babí lom, Malý Chlum, Podvrší u Veselice, Strom

Televízne a rozhlasové vysielače, veže[upraviť | upraviť kód]

Vysielač Hády, Vysielač Kojál, Rádiolokačná stanica Skalky

História[upraviť | upraviť kód]

Nový hrad v roku 1842
Historický obraz Račice, jedného z centier na Drahanskej vrchovine

Až do 12. storočia bola Drahanská vrchovina veľmi riedko osídlená, väčšinu z územia tvorili hlboké lesy, jej územím prechádzalo niekoľko obchodných chodníkov. V 13. storočí dostávala vznikajúca šľachta od kráľa rozľahlé územia, na ktorých začali vznikať (prípadne sa rozširovať) svetské i cirkevné panstvá. Ich centrami sa stali hrady Blansek, Boskovice, Dědice, Doubravice, Grünberk (Stražisko), Holštejn, Nový hrad, Obřany, Račice, Starý Plumlov, Vildenberk a ďalšie. V rámci veľkej (alebo tiež nemeckej) kolonizácie prišlo na územie vrchoviny veľké množstvo kolonistov z Bavorska, Dolného Rakúska, Dolného Saska, ale i z Holandska a Flámska. Po moravských markgrófskych vojnách a husitských vojnách došlo k vyľudneniu tejto oblasti a zániku mnohých dedín, pričom tu začal prevládať český živel.

Drsná a poľnohospodársky málo výnosná Drahanská vrchovina už nepriťahovala nových osadníkov a katastre zaniknutých dedín zvyčajne zarástli lesom. Územie bolo naďalej využívané poľnohospodársky, k ťažbe dreva a čiastočne i k ťažbe surovín. Mnoho pôvodných panských sídiel zaniklo a vznikli nové centrá panstva, ktoré sa nachádzali väčšinou na okraji Drahanskej vrchoviny v nižšie položenej oblasti. Bolo to Blansko, Boskovice, Habrovany, Konice, Plumlov, Pozořice, Račice, Rájec nad Svitavou, Šebetov a Vyškov. V priebehu storočí tu nevyrástlo žiadne významné mesto, v čase priemyselnej revolúcie tu nevznikol žiadny významný podnik a obyvatelia, ktorí sa nezaoberali poľnohospodárstvom, začali cestovať za prácou do miest, ležiacich v nižšie položených okolitých oblastiach. V roku 1935 došlo v juhovýchodnej časti zalesneného územia Drahanskej vrchoviny k vzniku vojenskej strelnice (Vojenský újezd Březina). Po vzniku Protektorátu Čechy a Morava bolo v rámci programu germanizácie a konečného riešenia českej otázky presídlených 33 obcí Drahanskej vrchoviny, pričom zámienkou bolo rozšírenie vojenskej strelnice. Po druhej svetovej vojne sa obyvateľstvo vrátilo do svojich dedín späť. Vojenská strelnica bola zachovaná v rozsahu z roku 1935 - teraz Vojenský újezd Březina. Za druhej svetovej vojny bolo na južnej časti Drahanskej vrchoviny vybudované značné množstvo betónových bunkrov, ktoré boli súčasťou vojenského cvičiska a ktoré zostali zachované dodnes. V roku 1944 bol medzi Ruprechtovom a Račicami vysadený partizánsky oddiel Jermak, ktorý na Drahanskej vrchovine pôsobil až do konca vojny.

Searchtool.svg Pozri aj: Prehľad sťahovania 33 obcí Drahanskej vrchoviny (1940 – 1945)

Ani po ukončení druhej svetovej vojny nedošlo na Drahanskej vrchovine k rozvoju priemyslu, oblasť bola využívaná skôr poľnohospodársky. Od 70. rokov 20. storočia dochádzalo v rámci Jednotných roľníckych družstiev k rozvoju nepoľnohospodárskej výroby, ktorá zabezpečovala zamestnanosť pre značnú časť pracovných síl. Po roku 1989 postupne dochádzalo k rušeniu týchto činností a znižovaniu počtu pracovníkov v poľnohospodárstve, čím sa výrazne zvýšil počet ľudí dochádzajúcich za prácou do centier na okraji Drahanskej vrchoviny, ako sú Blansko, Boskovice, Brno, Prostějov a Vyškov.

Súčasnosť[upraviť | upraviť kód]

Kríž pri Šošůvke

Drahanská vrchovina je nezaťažená intenzívnou priemyselnou výrobou a až na výnimky ide o oblasť s najčistejším vzduchom. Dochádza tu k rozmachu cyklotrás a k stále väčšiemu využívaniu pre rekreačné účely. V zime je vďaka snehovej pokrývke obľúbeným miestom pre bežecké lyžovanie. Na niekoľkých miestach existujú značené a upravované bežecké okruhy.[1]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Lyžařský průvodce Drahanské vrchoviny a Boskovicka

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Ervín Černý-Křetínský, Dáša Zouharová, Drahanskou vrchovinou, Občanské sdružení Barvínek, 1998

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Drahanská vrchovina na českej Wikipédii.

Súradnice: 49°20′33″S 16°50′46″V / 49,342517°S 16,846161°V / 49.342517; 16.846161