Drahoslav Machala

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Drahoslav Pavel Machala
slovenský spisovateľ a publicista
Narodenie 16. november 1947
Zemianske Podhradie, Slovensko
Úmrtie 1. január 2015 (67 rokov)
Bratislava

Drahoslav Pavel Machala (* 16. november 1947, Zemianske Podhradie – † 1. január 2015, Bratislava) bol slovenský spisovateľ, novinár a publicista.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Základnú školu navštevoval v Bošáci. Maturitnú skúšku zložil v roku 1965 na Gymnáziu v Novom Meste nad Váhom. Po ukončení stredoškolského štúdia bol prijatý na FFUK Katedru novinárstva. Prijímacie pohovory na katedru novinárstva sa skladali z dvoch častí, prvý rok bol študent prijatý a potom musel nastúpiť na rok na výrobnú prax. Začínal ako robotník v Pozemných stavbách v Novom Meste nad Váhom, neskôr v Tlačiarenských závodoch v Bratislave. Počas štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1966 – 1971 absolvoval trojmesačnú prax v redakcii Kultúrneho života. Základnú vojenskú službu absolvoval v redakcii Armádneho vysielania Československého rozhlasu v Prahe.

Pôsobil ako redaktor kultúry v bratislavskom Večerníku, neskôr od roku 1978 ako redaktor kultúry týždenníka Nové slovo.

Podľa registračného zväzku číslo 22659 komunistickej ŠtB bol Machala od roku 1979 vedený ako agent s krycím menom Pamír[1], od r. 1984 ako dôverník s krycím menom Drahoš [2].

Od roku 1986 pôsobil ako redaktor kultúry denníka KSS Pravda.

Ponovembrové pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Od mája 1990 pracoval ako redaktor bratislavskej filiálky týždenníka Matice slovenskej Slovenské národné noviny. Bol spoluorganizátorom matičných zhromaždení Za zvrchované Slovensko v Bratislave 11. marca 1991, 19. septembra 1991 a 11. marca 1992. Bol účastníkom Kongresu slovenskej inteligencie (KSI) na Donovaloch 30. mája 1992 a signatárom jej vyhlásenia. Bol spoluautorom textu Deklarácie SNR o štátnej zvrchovanosti SR, ktorú KSI zaslala predsedovi SNR I. Gašparovičovi 3. júla 1992, a ktorý bol základom Deklarácie zvrchovanosti SR prijatej SNR 17. júla 1992.

Od mája 1993 bol redaktorom denníka Republika, resp. Slovenská republika. Bol zástupcom šéfredaktora týždenníka Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník, v r. 1996 a 1998 publikoval zborníky rozhovorov Otvorené okná Literárneho týždenníka I., II.

V roku 2013 bol valným zhromaždením Matice slovenskej v Martine zvolený za člena Výboru MS, neskôr bol Výborom MS zvolený za člena Predsedníctva Matice slovenskej.

V období 1996 – 1998 bol riaditeľom Národného literárneho centra v Bratislave.

Patrí medzi stály autorský kruh vydavateľstva Perfekt.

18. apríla 2012 Machala fyzicky napadol spisovateľa Tomáša Janovica po Janovicovom slovnom útoku. Machala je z minulosti známy viacerými slovnými útokmi na Janovica.[3]

Zomrel 1. januára 2015 po ťažkej chorobe.[4]

Lukáš Machala je synom Drahoslava Machalu.[5]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zhavranelí bratia. Zbierka noviel (1975)
  • Reportér Hemingway. To pravé miesto Biografia a novinárska tvorba amerického spisovateľa(1980, 1990)
  • Na Streche sveta (1983)
  • Súkromný most zbierka poviedok (1984)
  • Živá voda - o pamätnej vychádzke štúrovcov na Devín (1985)
  • Veterné topánky I. (Kniha o Provence) (1988)
  • Zlomený sen o generálovi- letcovi RAF Ottovi Smikovi (1994)
  • Stratený syn Slovenska (1994), scenár k dokumentárnemu filmu o Ottovi Smikovi (STV Bratislava, réžia Fedor Bartko)
  • Vojtech Zamarovský (1995), scenár k dokumentárnemu filmu o Vojtechovi Zamarovskom (cyklus Profily, STV Bratislava, réžia Fedor Bartko). Dostal zaň Cenu STV Telemúza.
  • Kapolkov chodník – Pocta Belovi Kapolkovi (spolu D. Mikolajom, 1995)
  • Vzduch našich čias (1996)
  • Roman Kaliský (1996), scenár k dokumentárnemu filmu (cyklus Profily, STV Bratislava, réžia Fedor Bartko)
  • Rytieri oblohy - príbehy slovenských pilotov (1996, 1997)
  • Osamelý vlk (1997)
  • Návrat do Itaky portrét generála-pilota Jána Ambruša (1998)
  • Reportér Hemingway (1998), scenár k dokumentárnemu filmu (STV Bratislava a Národné literárne centrum , 70 min.; réžia Fedor Bartko)
  • Majstri slova (Perfekt Brat. 2002)
  • Prezident Gašparovič (2004)
  • Veterné topánky II. (Kniha o Taliansku) (2004)
  • Veterné topánky III. (Kniha o Rusku) (2006)
  • Zlatá fantázia – náš druhý domov (2002)
  • Čarodejník Lúčnice. Štefan Nosáľ. (2007)
  • Šľachtické rody (2007)
  • Čítanie o Slovensku (doplnková učebnica k Vlastivede pre I. až IV. ročník základných škôl)
  • Slovenská vlastiveda I. (2008, Slovensko, Bratislavská a Trnavská župa)
  • Slováci na Piave, scenár k dokumentárnemu filmu (STV Bratislava a Medical Trade, s.r.o., réžia Fedor Bartko)
  • Iba more, zbierka poviedok (Matica slovenská 2009)
  • Slovenská vlastiveda III. (Žilinská župa). Vydavateľstvo Matice slovenskej 2010
  • Slovensko. zaujímavosti, unikáty, rarity. Autorsky spoločne s Alexandrom Vojčekom. Príroda (2010)
  • Slovenská vlastiveda II. - Trenčianska župa. Vydavateľstvo Matice slovenskej 2014

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KS ZNB - Správa ŠtB Bratislava (Séria: II) [online]. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2004-2010, [cit. 2010-10-14]. Dostupné online.
  2. KS ZNB - Správa ŠtB Bratislava (Séria: II) [online]. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2004-2010, [cit. 2010-10-14]. Dostupné online.
  3. BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Spisovateľa Janovica zbil Ficov exporadca Machala. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2012-04-19. Dostupné online [cit. 2017-11-09]. ISSN 1335-4418.
  4. Zomrel novinár Drahoslav Machala, bývalý Ficov poradca [online]. sme.sk; TASR, 1.1.2015, [cit. 2015-01-01]. Dostupné online.
  5. Machala sa vyhrážal novinárovi. Omediach.com. Dostupné online [cit. 2017-11-09].