Drieňovský potok (prítok Štiavnice)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°25′37″S 18°56′20″V / 48,4269°S 18,9388°V / 48.4269; 18.9388
Drieňovský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Štiavnica
Obec Banská Štiavnica, Svätý Anton
Prameň Štiavnické vrchy, Banská Štiavnica
 - poloha Sitnianska vrchovina, Banská Štiavnica
 - výška 548 m
 - súradnice 48°26′57″S 18°55′25″V / 48,4491°S 18,9236°V / 48.4491; 18.9236
Ústie Štiavnica
 - poloha Sitnianska vrchovina, Svätý Anton
 - výška 435 m
 - súradnice 48°25′37″S 18°56′20″V / 48,4269°S 18,9388°V / 48.4269; 18.9388
Dĺžka 3,8 km
Rád toku IV.
Hydrologické poradie 4-24-03-274
Poloha ústia
Red pog.svg
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Drieňovský potok[1] je potok v Honte v meste Banská Štiavnica a v obci Svätý Anton v okrese Banská Štiavnica. Je to ľavostranný prítok Štiavnice v povodí Ipľa; má dĺžku 3,8 km. Je vodným tokom IV. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-24-03-274. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Štiavnické vrchy, geomorfologický podcelok Sitnianska vrchovina.[2]

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v nadmorskej výške 548 m n. m. na juhovýchodnom okraji intravilánu mesta Banská Štiavnica v dolnej časti pasienka južne od materskej škôlky Guliver na Poľovníckej ulici a severovýchodne od súkromnej hotelovej akadémie na Drieňovej ulici.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Tečie východným smerom poľnohospodárskym extravilánom, v nadmorskej výške 528 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok a zároveň mení smer na juhovýchod, obteká pasienok a pole Drieňová ležiace v priestore medzi pravým brehom Drieňovského potoka a rovnobežne tečúcou Štiavnicou, vteká do lesa, zakrátko priberá v nadmorskej výške 502 m n. m. ďalší ľavostranný bezmenný prítok pritekajúci spod severozápadných svahov zalesneného vrchu Drieňová 623 m n. m.[3] a zároveň mení smer na juh; preteká úzkou dolinou lesným extravilánom, obteká svojim ľavým brehom vrch Drieňová, v nadmorskej výške 490 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok spod južných svahov zalesneného vrchu Drieňová, pokračuje zalesnenou úzkou dolinou, v nadmorskej výške 464 m n. m. pretína obecnú hranicu, vteká na územie obce Svätý Anton a zároveň priberá bezmenný ľavostranný prítok, po krátkom úseku vteká do intravilánu, pokračuje južným smerom a v intraviláne v nadmorskej výške 435 m n. m. ústi do Štiavnice ako jej ľavostranný prítok.[4][5]

Vodný tok má štyri bezmenné ľavostranné prítoky; pramení, preteká a ústi v geomorfologickom celku Štiavnické vrchy, v geomorfologickom podcelku Sitnianska vrchovina.[6]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Hydronymum Drieňovský potok má pôvod v názve vrchu Drieňová 623 m n. m.; zo slovného základu toponyma Drieňová systémovým utvorením prídavného mena formantom -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Drieňovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7] Názov vrchu Drieňová 623 m n. m. súvisí s drevinou z čeľade drieňovitých drieňom obyčajným (Cornus mas), ktorá sa charakteristicky vyskytovala v období pomenovania (i v súčasnosti sa vyskytuje) v priestore vrchu. Dôkazom schopnosti motivovať pomenovací proces geografických objektov je aj pasienok a pole s názvom Drieňová i Drieňovská ulica lokalizované v blízkosti prameňa Drieňovského potoka, aj samota Drieňová[8] neďaleko horného toku Drieňovského potoka a les Drieňová na území obce Svätý Anton.[9]

Názov vodného toku Drieňovský potok bol štandardizovaný v roku 2010.[10]

Značný počet názvov iných potokov na Slovensku obsahuje slovný základ všeobecného podstatného mena drieň: Drienický potok, Drienok, Drieňov, Drieňová, Drienovec, Drieňovec (prítok Budinského potoka), Drieňovec (prítok kanála Veľké Revištia-Bežovce), Drienovka, Drienovský potok, Drieňovský potok (prítok Východného Turca), Drieňovský potok (prítok Kútočného potoka), Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka), Drieňovský potok (prítok Slatiny), Drieňový potok (prítok Žitavy), Drieňový potok (prítok Bukového potoka) i kanálov: Drieňový kanál, Drieňovský kanál, Drieňovec. Názvy týchto vodných tokov majú podobnú motiváciu: buď v svojom pomenovacom procese prebrali s prípadnou modifikáciou do svojho názvu časť názvu sídelného objektu (obce, časti obce) respektíve nesídelného objektu (vrchu, lesa) alebo v pomenovacom procese primárne využili slovný základ apelatíva drieň.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-11-07).
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-11-07].
  3. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 34. Bratislava 1977. 79-008-76.
  4. Priebeh vodného toku Drieňovský potok (prítok Štiavnice) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-11-07].
  5. Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN-ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S 15, 17, 70. 79-911-86.
  6. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10. 079-902-87 NVA.
  7. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 139 - 142.
  8. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 34. Bratislava 1981. 79-906-81.
  9. Milan Majtán; Pavol Žigo. Hydronymia povodia Ipľa. 1. vyd. Bratislava : Jazykovený ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied a Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 1999. 116 s. ISBN 80-88870-12-7. S. 25. .
  10. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6813/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 114 názvov vodných tokov, vodných nádrží a prameňov z územia SR. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2010, ročník 423, čiastka 4, s. 45. Dostupné na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2010.pdf (2021-11-09).