Druhá bitka o Nadžaf
| Druhá bitka o Nadžaf | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť vojny v Iraku | |||||||
 Americký vojak pozorujúci mestský cintorín z vozidla HMMWV. | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 USA.svg){kind=small} Iracké bezpečnostné zložky
|
Mahdího armáda | ||||||
| Velitelia | |||||||
| plukovník Anthony Haslam | Muktad al-Sadr | ||||||
| Sila | |||||||
| USA: 2 000 Irak: 1 800 |
2 000 - 15 000 | ||||||
| Straty | |||||||
| USA: 13 mŕtvych, 100+ zranených Irak: 40 mŕtvych, 18 zajatých, 46 zranených |
159 mŕtvych, 261 zajatých | ||||||
Druhá bitka o Nadžaf bolo ozbrojené stretnutie vojny v Iraku trvajúce od 5. do 27. augusta 2004, v ktorej bojovali americké a iracké vojská a na strane druhej šiitské milície Mahdího armády pod vedením duchovného menom Muktadú as-Sadra o kontrolu nad mestom An-Nadžaf.
Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]
31. júla dorazila do mesta 11. expedičný oddiel námornej pechoty USA, ktorá bola súčasťou medzinárodnej divízie pod velením Poľska, a prevzala kontrolu nad guvernorátmi An-Nadžaf a Al-Kádisíja.
K prvým bojom medzi námornou pechotou a príslušníkmi Mahdího armády došlo už 2. augusta na jednom z predmestí pri pôrodníckej klinike neďaleko domu as-Sadra. Klinika sa pritom nachádzala na mieste, kam podľa dohody z júna mali americké jednotky prístup.
Boj[upraviť | upraviť zdroj]
Samotný boj začal 6. augusta o 13:00, keď príslušníci Mahdího armády zaútočili na stanicu irackej polície. Tej sa síce podarilo prvý útok odraziť, no o 15:00 došlo k ďalšiemu útoku. Guvernér provincie požiadal o pomoc námornú pechotu. Tá na miesto poslala jednotku rýchlej reakcie, no tá sa krátko po svojom príjazde stala terčom silnej paľby z Wádí as-Salám, čo je najväčší cintorín v moslimskom svete.
Druhý deň boje pokračovali v ešte väčšej intenzite. Povstalcom sa podarilo zostreliť vrtuľník UH-1N Huey, ktorý poskytoval leteckú podporu bojujúcim jednotkám. Posádke sa ale podarilo vyviaznuť. V nasledujúcich pozemných bojoch prišli o život štyria americkí vojaci. Američania sa nakoniec rozhodli 7. augusta dočasne stiahnuť. Pred ďalším bojom prevelili do mesta ďalšie tri prápory 1. jazdeckej divízie (1. prápor 5. jazdeckého pluku, 2. prápor 7. jazdeckého pluku a 1. prápor 227. leteckého pluku).
Po dvoch dňoch boje pokračovali a povstalcom sa podarilo v úzkych uličkách zlikvidovať pol tucta tankov Abrams a bojových vozidiel pechoty M3 Bradley. Boje začali v centre mesta odkiaľ sa presunuli do priestorov cintorína. Američania začali v boji získavať prevahu, a tak sa povstalci presunuli k mešite Imáma Alího. Oblasť bola následne uzavretá a spojenecké vojská spustili obliehanie. Mešita síce počas bojov nebola vážne poškodená, no boli zničená dva jej minarety.
23. augusta sa rozoznela v okolí mešity séria minimálne pätnástich výbuchov po ktorých nasledovali ďalšie prestrelky. 26. augusta zhodila dvojica amerických lietadiel F-16 štyri bomby na dva hoteli v blízkosti mešity, ktoré využívali povstalci. Nálet donútil al-Sadra aby zasadol za rokovací stôl s ajatoláhom Sístáním.
Prímerie[upraviť | upraviť zdroj]
27. augusta 2004 sa vyjednávačom podarilo dohodnúť obojstranné stiahnutie z mesta. Povstalci zložili zbrane a žiaden z nich nebol zadržaný. Kontrolu nad mestom prevzali iracké bezpečnostné zložky. Veľká časť bojovníkov Mahdího armády sa presunula do bagdadskej štvrte Sadr City, kde taktiež prebiehali boje.