Druhá severská vojna
| Druhá severská vojna | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Severných vojen | |||||||||
 Karol X. Gustáv v bitke s Poliakmi a Tatármi v bitke pri Varšave, 29. júl 1656 od Johanna Philippa Lemkeho v poľskom vojenskom múzeu | |||||||||
| |||||||||
| Protivníci | |||||||||
| Švédske impérium Brandenbursko (1656 až 1657) Sedmohradsko Valašsko Moldavsko |
Republika oboch národov Svätá ríša rímska Dánske kráľovstvo Brandenbursko (1657–1660) Republika siedmich spojených provincií | ||||||||
| Velitelia | |||||||||
| Karol X. Gustáv Fridrich Viliam I. Brandenburský Bohdan Chmeľnyckyj Juraj II. Rákoci |
Ján II. Kazimír Fridrich III. Dánsky Leopold I. Alexej I. (Rusko) Stefan Czarniecki | ||||||||
Druhá severská vojna bol ozbrojený konflikt v rokoch 1655 až 1660 a to medzi Švédskym impériom na jednej strane a mocensko-vojenskej aliancie Republiky oboch národov, Dánska, Svätej ríše rímskej, Republiky siedmich spojených provincií, taktiež Brandenburska a Ruského cárstva na strane druhej.[1]:303
Predohra na švédskom kráľovskom stolci
[upraviť | upraviť zdroj]V čase Tridsaťročnej vojny sa zo Švédska sformovala mocnosť prvoradého významu. Jeho armády sa v oblasti strednej Európy zmocnili nesmierne hmotnej koristi a nadobudli intenzívne bojové skúsenosti. V období po uzavretí Vestfálskeho mieru však zostala táto sila bez využitia.[2]:153
Dňa 16. júna roku 1654 došlo k tomu, že sa kráľovná Kristína I. rozhodla pre konverziu z protestantizmu na katolicizmus, čím podľa podmienok zmluvy z Orebro z roku 1617 abdikovala. Novým panovníkom sa mal teda stať jej bratranec Karol X. Gustáv (* 1622 – † 1660), ktorý pochádzal z falcko-zweibrückenskej dynastie.[3]:300 To však vyvolalo vypuknutie dynastického sporu medzi katolíckou a protestantskou líniou rodu Vasa, ktorá panovala na území Republiky oboch národov.[4]:177
V lete roku 1655 sa však prejavili na diplomatickej pôde nároky poľského kráľa Jána II. Kazimíra z rodu Vasa ako katolíka na švédsky kráľovský trón, čo malo za následok ozbrojenú intervenciu zo strany Karola X. Gustáva. V pozadí tohto ozbrojeného konfliktu bol taktiež územný spor o Livónsko.
Boj sa začína
[upraviť | upraviť zdroj]V septembri roku 1655 napokon došlo k tomu, že sa švédskych armádam podarilo úspešne obsadiť mesto Varšava. O mesiac neskôr dobyli Krakov.[3]:300
Vzdor v Čenstochovej a defenzíva švédskych síl
[upraviť | upraviť zdroj]Následne sa po vojenskej invázii švédskych armád podarilo získať uznanie švédskej kráľovskej moci zo strany šľachty a to v oblasti Litvy ale aj poľských častiach, presnejšie Sandomersku, Malopoľsku, Lublinsku či dokonca na Ukrajine a Volyni. Po krátkom čase sa však jasne ukázalo, že koristnícke bojovanie švédskych vojakov dokázalo zmeniť v poľskej spoločnosti predstavu, podľa ktorej by bolo možné počítať s Karolom X. Gustávom ako budúcim vládcom poľských krajín. Zásadným obratom v druhej severskej vojne tak stala ozbrojená obrana opevneného pavlínskeho Kláštora Jasná Hora v Čenstochovej od novembra až do decembra roku 1655, čo pre švédske ozbrojené sily jasne znamenalo, že musia od obliehaní upustiť.[5]:256 V roku 1656 sa tak švédska ozbrojená moc dostala do značných ťažkostí, čím si hľadala spojencov.[4]:177
Noví spojenci
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 17. januára roku 1656 došlo k podpisu zmluvy medzi štátnou diplomaciou Švédskeho impéria a Brandenburska-Pruska. Podľa tejto zmluvy sa jasne deklarovalo, že Pruské vojvodstvo a varmijské biskupstvo, ktoré bolo doposiaľ poľským lénnom, sa stali lénami švédskeho kráľa. Pruský vojvoda bol tak zaviazaný poskytnúť švédskemu panovníkovi vojenskú podporu, taktiež povoliť mu prechod jeho armád a zároveň zakotvenie švédskych lodí v pruských prístavoch. Okrem iného sa jasne deklarovalo, že pruský panovník nesmie vstupovať do aliancie nepriateľských štátov voči Švédskemu impériu.
Ešte pred začatím švédsko-brandenburských bojových akcií bola uzatvorená ďalšia spojenecká zmluva a to v meste Marienburg (Malbork). Stalo sa tak v čase, keď vypuklo poľské povstanie a navyše vojenská intervencia cárskeho Ruska narušila vojnové operácie Švédskeho impéria. Švédsky kráľ Karol X. Gustáv tak potreboval pomoc. Napokon došlo dňa 25. júna roku 1656 k uzavretiu spojeneckej zmluvy medzi štátnymi predstaviteľmi Švédskeho impéria a Brandenburským vojvodstvom, ktorá jasne stanovovala, že ide o ofenzívnu alianciu, čím mohol brandenburský panovník získať časť poľského územia.
Napokon sa po uzavretí tejto zmluvy podarilo švédsko-brandenburským armádam dobyť Varšavu. Poľské oddiely ju však dňa 1. júla roku 1656 dobyli úspešne späť. V tom čase sa však už začala nová protiofenzíva švédsko-brandenburských oddielov v počte 18 000 mužov. Následne sa pri Varšave zhromaždili poľské oddiely v počte až 80 000 mužov v spojenectve s krymskými Tatármi. Išlo teda počtovú prevahu nad švédskymi oddielmi.
Dňa 28. júla roku 1656 došlo k prvým bojom. O deň na to sa podarilo švédsko-brandenburským spojencom zdolať prevahu poľských útočníkov a napokon dňa 30. júla roku 1656 ich zatlačili za rieku Vislu. Dňa 31. júla roku 1656 tak švédske ozbrojené sily znovu obsadili Varšavu.[1]:158, 363
Príchod sedmohradských síl
[upraviť | upraviť zdroj]Švédi si však vyhľadali za prísľub poľskej kráľovskej koruny takisto sedmohradské knieža, Juraja II. Rákociho (* 1621 – † 1660), ktorý sa do boja napokon zapojil a to napriek toho, že nemal súhlas Vysokej porty (centrálna vláda Osmanskej ríše). V decembri roku 1656 došlo k podpisu spojeneckej zmluvy Juraja II. Rákociho so švédskym kráľom Karolom X., Po kratšom čase, presnejšie v januári roku 1657, došlo k tomu, že sedmohradská armáda v počte 25 000 vojakov začala pochod do Poľska. Na jar roku 1657 úspešne obsadila mestá Krakov, Varšavu a Brest v severovýchodnom Poľsku. Následkom toho došlo k rokovaniu kniežaťa Juraja II. Rákociho so švédskym kráľom Karolom X. o delení poľského územia. Cieľom rokovaní bolo podľa kniežaťa Juraja II. Rákociho vytvoriť monarchiu zloženú zo Sedmohradska, častí Poľska a podunajských kniežatstiev na čele s dynastiou Rákociovcov a vojensky vypudiť osmanských Turkov ako vazalov a detronizovať Habsburgovcov v Uhorskom kráľovstve. Išlo o vzor podľa poľského kráľa Štefana Bátoriho v roku 1567 ako predka Rákociho manželky.[6]:119, 120
Obrat v koalícii a ústup bojov
[upraviť | upraviť zdroj]Habsburská diplomacia si však vyhľadala Dánske kráľovstvo ako spojenca, vďaka ktorému by teda zabránila k ovládnutiu Poľska protestantskými vojenskými silami, proti čomu ostro vystúpila.[4]:177 Dňa 19. septembra roku 1657 tak došlo k podpisu brandenbursko-poľskej zmluvy v meste Wehlau (Znamensk) medzi štátnymi predstaviteľmi vojvodstva Brandenburska-Pruska a Poľska. Kurfist tak vyhlásil zrieknutie sa nad dobytými územiami v Litve, pričom na druhej strane získal úplnú suverenitu nad Pruským vojvodstvom, keďže obsah tejto zmluvy znamenal koniec existencie lénneho vzťahu voči Republike oboch národov. Zároveň platila podmienka, ktorá jasne stanovovala, že v prípade úmrtia brandenburského rodu má Pruské vojvodstvo pripadnúť pod vládu Republiky oboch národov. Týmto aktom tak došlo k tomu, že brandenburské armády opustili švédsku bojovú stranu.
Dánske kráľovstvo však nemohlo uniesť vojnový nápor zo strany Švédskeho impéria, v dôsledku čoho napokon dňa 26. februára roku 1658 uzavrelo so švédskou diplomaciou prímerie v Roeskilde. Podľa tejto mierovej zmluvy bolo donútené vzdať sa územia v južnej časti Škandinávskeho polostrova a to presnejšie Sklne a Blekinge ale aj oblasti Trondheim a Bohuslän v Nórsku spolu s ostrovom Bornholm. O čosi neskôr a to dňa 6. júna roku 1660 získalo podľa mierových podmienok v Kodani späť Trondheim a Bornholm.[1]:303, 392
Konečný mier a jeho dôsledky
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 3. mája roku 1660 došlo k uzavretiu mierovej zmluvy v meste Oliwa (severozápadne od Gdanska).[3]:301 Stalo sa tak ako výsledok francúzskeho sprostredkovania.[1]:303 Mierových rokovaní sa zúčastnili štátni predstavitelia Švédskeho impéria na jednej strane a diplomati cisárskej moci, Republiky oboch národov a Brandenburska na strane druhej.[3]:301
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Víťazná poľská obrana Kláštora v Čenstochovej koncom decembra roku 1655. Obraz Januryho Suchodolskieho. -
Bitka pri Warke zo začiatku apríla roku 1656 víťazná pre poľské oddiely. Maľba Františka Smuglewicza (* 1745 – † 1807), Národné múzeum vo Vroclave. -
-
Švédsky kráľ Karol X. Gustáv po víťaznej bitke nad dánskymi oddielmi pri Iversnæs vo februári 1658. Maľba Johanna Filipa Lemkeho.
.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d SKŘIVAN, Aleš. Lexikon světových dějin 1492 – 1914. Vyd. 1. Praha : Aleš Skřivan ml., 2002. 447 s. ISBN 80-86493-06-7.
- ↑ MELICHAR, Václav, et al. Dějiny Polska. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1975. 570 s.
- ↑ a b c d Kronika svetových dejín. Preklad Pavol Valachovič et al. 1. slov. vyd. [Bratislava] : Fortuna Print, 2004. 640 s. ISBN 80-89144-31-4.
- ↑ a b c MRVA, Ivan; SEGEŠ, Vladimír. Dejiny Uhorska a Slováci. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2012. 397 s. ISBN 978-80-8046-586-5.
- ↑ FRIEDL, Jiří, et al. Dějiny Polska. Vyd. 1. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2017. 690 s. (Dějiny států.) ISBN 978-80-7422-306-8.
- ↑ MRVA, Ivan. Temné storočie : zlomové obdobia slovenských dejín : 1618 – 1718. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2021. 396 s. ISBN 978-80-8226-021-5.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KOSMAN, Marceli. Dějiny Polska. Preklad Jan Vitoň. Vyd. 1. Praha : Karolinum, 2011. 451 s. ISBN 978-80-246-1842-5.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Druhá severská vojna
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Northern War of 1655–1660 na anglickej Wikipédii.