Dubové (okres Turčianske Teplice)
| Dubové | |
| obec | |
 Centrum obce
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Turčianske Teplice |
| Región | Turiec |
| Vodné toky | Turiec, Besná voda |
| Nadmorská výška | 484 m n. m. |
| Súradnice | 48°51′24″S 18°47′40″V / 48,8568°S 18,7944°V |
| Rozloha | 28,29 km² (2 829 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 675 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 23,86 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1262 |
| Starosta | Milan Lettrich[3] (nezávislý) |
| PSČ | 038 23 |
| ŠÚJ | 512222 |
| EČV (do r. 2022) | TR |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Dubové | |
| Webová stránka: dubove.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dubové je obec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec sa nachádza v južnej časti Turčianskej kotliny pod severovýchodnými svahmi pohoria Žiar, na ľavom brehu rieky Turiec. Od okresného mesta Turčianske Teplice je vzdialená 5 km západne. Približne polovica územia chotára je odlesnená, druhá časť je charakteristická hustými lesmi.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o osade Doboa je datovaná do roku 1262. Názov obce zrejme vznikol na základe dubových lesov v okolí. Dubovým prechádzala cesta z Ponitria, preto sa isté obdobie vyberalo v obci polovičné mýto. Obec sa počítala vždy ako portálska, kde žili len poddaní a želiari, pretože svoje podiely tu mali viaceré zemianske rody. V roku 1715 mala 33 domácnosti, v roku 1828 to bolo 96 domov, v ktorých žilo 498 obyvateľov. Obyvateľov ťažko skúšali aj prírodné katastrofy – požiare a povodne. V roku 1923 vypukol v obci požiar, pri ktorom zhorelo 86 domov. Najhoršia povodeň bola v roku 1984.
Podhorská poloha mimo hlavných ciest a málo úrodná pôda znamenali ťažké podmienky na život. Dubové bolo známe chovom dobytka, ťažbou dreva, stolárskym cechom, hrnčiarstvom a olejkárstvom. Medzi rokmi 1916 – 1922 fungovala úzkorozchodná železničná trať Diviaky - Dubové. Železničná trať viedla z drevoskladu na železničnú stanicu Diviaky cez obce Dubové, Budiš do údolia Veľká Jasenica a merala asi 12 km. Od roku 1793 tu fungoval pivovar. V hornej časti obce sa nachádza zvonica z roku 1873.
Obyvatelia obce podporovali SNP a obec bola vyznamenaná Pamätnou medailou SNP.
V obci kedysi stál drevený kostol sv. Filipa a Jakuba, ktorý v r. 1763 zhorel. Hoci mal pozemkové fondy, nový nepostavili, len v r. 1895 postavili zvonicu s jedným zvonom. [4]
Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Košovský dvor[upraviť | upraviť zdroj]
48°51′54″S 18°47′55″V / 48,864889°S 18,798611°V
Košovský dvor, obyvateľmi Dubového nazývaná aj Osada za Turcom je osada na severnej časti obce. Ide o obojstrannú odbočku z cesty spájajúcej Turčianske Teplice s Dubovým, z pohľadu obce sa nachádza naozaj za Turcom.[5]
Požehy[upraviť | upraviť zdroj]
48°50′44″S 18°48′41″V / 48,845667°S 18,81125°V
Požehy sa nachádzajú na sútoku Turca a Požežského potoka pod masívom Požežskej hlavy (673 m n. m.). K Dubovému boli pričlenené po roku 1786.[6] Žije tu asi 15 rodín a funguje tu firma - rybárstvo[5][7]. Prvý raz sa spomína v roku 1773 ako Posehy, neskôr v roku 1786 ako Poszehi a v roku 1880 ako Pozeka. V roku 1828 mala 2 domy a 24 obyvateľov[8]. O osade píše aj Matej Bel vo svojich Notíciách:
| „ | Ide o alodiálny majetok slávnej rodiny trebostovských Révayovcov, ktorého nejakú časť zaberajú aj dedičia Alexandra Plathyho. Pozemky, patriace dedine sú natoľko rozsiahle, že by stačili aj na veľmi ľudnaté sídlo. Okrem lesov, ktoré sa tiahnu široko-ďaleko má bujné lúky, trávnaté polia a obilné pláne. | “ |
| – [9] | ||
5. februára 1994 tu zavraždil svoju ženu a tri maloleté deti slovenský vrah Jaroslav Garaj[10]. Táto tragická udalosť bola sfilmovaná v dokumente Najväčšie kriminálne prípady Slovenska v časti "Otec ...?".
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Evanjelický cirkevný dom, dvojpodlažná bloková stavba s valbovou strechou z roku 1927. Fasáde dominuje trojosový rizalit členený pilastrami s dekoratívnou atikou.
- Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca s drevenou nadstavbou a stanovou strechou.
- Súbor ľudových domov, ide o murované viacpriestorové stavby na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou. Často majú bohato dekorované fasády s lizénami a suprafenestrami. Pamiatkovo chránený je objekt číslo 60, pochádzajúci z roku 1808.[11]
-
Cirkevný dom a zvonica -
Cirkevný dom -
-
Zvonica -
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Obec v súčasnosti často navštevujú obyvatelia a kúpeľní hostia z Turčianskych Teplíc, pretože z neďalekých kúpeľov sem cez Diviacky háj vedie lesný chodník. V letných a jesenných mesiacoch je táto oblasť známa výskytom veľkého množstva húb. Na tektonickom zlome, ktorý prechádza chotárom obce, sa medzi cestou a riekou Turiec nachádza minerálny prameň uhličitej kyselky. Dubové je známe rybníkmi, vybudovanými v osemdesiatych rokoch 20. storočia, z ktorých sa ryby vyvážajú najmä do zahraničia.
V obci má deväťdesiatročnú tradíciu ochotnícke divadlo, populárne sú aj dychová hudba Dubovčianka, folklórny súbor PRAMEŇ, spevácka skupina žien RADOSŤ a hudobná skupina ŠTVRTÁ TRETINA.
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Michal Považan (* 1913 – † 1952), literárny kritik
- Andrej Lettrich (* 1922 – † 1993), režisér, scenárista a herec
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ ZAREVÚCKY, Anton. Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva.. Samizdat. vyd. [s.l.] : [s.n.], 1976. S. 341-343.
- ↑ a b Turistická mapa „Malá Fatra; Veľká Fatra“
- ↑ 479 Dubové. In: MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : Veda, 1998. [Cit. 2015-08-01]. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
- ↑ Na Požehy stále prašnou cestou. turiec.sme.sk (Petit Press), 2011-02-18. Dostupné online [cit. 2015-08-03]. ISSN 1335-4418.
- ↑ *KOLEKTÍV AUTOROV SAV. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Bratislava : Veda, 1978. 71-114-78.
- ↑ BEL, Matej. Turčianska stolica d. Martin : Osveta, 1989. ISBN 80-217-0077-7. S. 75.
- ↑ Odsúdení na doživotné tresty odňatia slobody [online]. Bratislava: SME, 20.9. 1997, [cit. 2019-04-17]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dubové
