Dubové (okres Turčianske Teplice)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°51′24″S 18°47′40″V / 48,8568°S 18,7944°V / 48.8568; 18.7944
Dubové
obec
Dubové, village center.JPG
Centrum obce
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Turčianske Teplice
Región Turiec
Rieky Turiec, Besná voda
Nadmorská výška 484 m n. m.
Súradnice 48°51′24″S 18°47′40″V / 48,8568°S 18,7944°V / 48.8568; 18.7944
Rozloha 28,29 km² (2 829 ha) [1]
Obyvateľstvo 711 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 25,13 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1262
Starosta Ľubomír Lettrich[3] (SMER-SD, SNS)
PSČ 038 23
ŠÚJ 512222
EČV TR
Tel. predvoľba +421-43
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Dubové
Webová stránka: dubove.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Dubové je obec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v južnej časti Turčianskej kotliny pod severovýchodnými svahmi pohoria Žiar, na ľavom brehu rieky Turiec. Od okresného mesta Turčianske Teplice je vzdialená 5 km západne. Približne polovica územia chotára je odlesnená, druhá časť je charakteristická hustými lesmi.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o osade Doboa je datovaná do roku 1262. Názov obce zrejme vznikol na základe dubových lesov v okolí. Dubovým prechádzala cesta z Ponitria, preto sa isté obdobie vyberalo v obci polovičné mýto. Obec sa počítala vždy ako portálska, kde žili len poddaní a želiari, pretože svoje podiely tu mali viaceré zemianske rody. V roku 1715 mala 33 domácnosti, v roku 1828 to bolo 96 domov, v ktorých žilo 498 obyvateľov. Obyvateľov ťažko skúšali aj prírodné katastrofy – požiare a povodne. V roku 1923 vypukol v obci požiar, pri ktorom zhorelo 86 domov. Najhoršia povodeň bola v roku 1984.

Podhorská poloha mimo hlavných ciest a málo úrodná pôda znamenali ťažké podmienky na život. Dubové bolo známe chovom dobytka, ťažbou dreva, stolárskym cechom, hrnčiarstvom a olejkárstvom. Medzi rokmi 19161922 fungovala úzkorozchodná železničná trať Diviaky - Dubové. Železničná trať viedla z drevoskladu na železničnú stanicu Diviaky cez obce Dubové, Budiš do údolia Veľká Jasenica a merala asi 12 km. Od roku 1793 tu fungoval pivovar. V hornej časti obce sa nachádza zvonica z roku 1873.

Obyvatelia obce podporovali SNP a obec bola vyznamenaná Pamätnou medailou SNP.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Obec v súčasnosti často navštevujú obyvatelia a kúpeľní hostia z Turčianskych Teplíc, pretože z neďalekých kúpeľov sem cez Diviacky háj vedie lesný chodník. V letných a jesenných mesiacoch je táto oblasť známa výskytom veľkého množstva húb. Na tektonickom zlome, ktorý prechádza chotárom obce, sa medzi cestou a riekou Turiec nachádza minerálny prameň uhličitej kyselky. Dubové je známe rybníkmi, vybudovanými v osemdesiatych rokoch 20. storočia, z ktorých sa ryby vyvážajú najmä do zahraničia.

V obci má deväťdesiatročnú tradíciu ochotnícke divadlo, populárne sú aj dychová hudba Dubovčianka, folklórny súbor PRAMEŇ, spevácka skupina žien RADOSŤ a hudobná skupina ŠTVRTÁ TRETINA.

Osady[upraviť | upraviť zdroj]

Osada Košovský dvor[upraviť | upraviť zdroj]

48°51′54″S 18°47′55″V / 48,864889°S 18,798611°V / 48.864889; 18.798611 (Košovský dvor)

Košovský dvor, obyvateľmi Dubového nazývaná aj Osada za Turcom je osada na severnej časti obce. Ide o obojstrannú odbočku z cesty spájajúcej Turčianske Teplice s Dubovým, z pohľadu obce sa nachádza naozaj za Turcom.[4]

Požehy[upraviť | upraviť zdroj]

48°50′44″S 18°48′41″V / 48,845667°S 18,81125°V / 48.845667; 18.81125 (Požehy)

Požehy sa nachádzajú na sútoku Turca a Požežského potoka pod masívom Požežskej hlavy (673 m n. m.). K Dubovému boli pričlenené po roku 1786.[5] Žije tu asi 15 rodín a funguje tu firma - rybárstvo.[4][6] O osade píše aj Matej Bel vo svojich Notíciách:

Ide o alodiálny majetok slávnej rodiny trebostovských Révayovcov, ktorého nejakú časť zaberajú aj dedičia Alexandra Plathyho. Pozemky, patriace dedine sú natoľko rozsiahle, že by stačili aj na veľmi ľudnaté sídlo. Okrem lesov, ktoré sa tiahnu široko-ďaleko má bujné lúky, trávnaté polia a obilné pláne.
[7]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. a b Turistická mapa „Malá Fatra; Veľká Fatra“
  5. 479 Dubové. In: MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : Veda, 1998. [Cit. 2015-08-01]. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
  6. Na Požehy stále prašnou cestou. turiec.sme.sk (Petit Press), 2011-02-18. Dostupné online [cit. 2015-08-03]. ISSN 1335-4418.
  7. BEL, Matej. Turčianska stolica d. Martin : Osveta, 1989. ISBN 80-217-0077-7. S. 75.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]