Ducové

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°37′40″S 17°52′05″V / 48,627778°S 17,868056°V / 48.627778; 17.868056
Ducové
obec
Ducove village from Kostolec.JPG
Pohľad na obec z Kostolca
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Piešťany
Región Považie
Rieka Váh
Nadmorská výška 200 m n. m.
Súradnice 48°37′40″S 17°52′05″V / 48,627778°S 17,868056°V / 48.627778; 17.868056
Rozloha 2,63 km² (263 ha) [1]
Obyvateľstvo 460 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 174,9 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1348
Starosta Mária Koláriková[3] (SMER-SD)
PSČ 922 21 (pošta Moravany nad Váhom)
ŠÚJ 558338
EČV PN
Tel. predvoľba +421-33
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Ducové
Ducové č. 121
922 21 pošta Moravany nad/Váhom
E-mailová adresa ducove@ducove.sk
Telefón +421 33 772 5501
Fax +421 33 772 5501
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Ducové
Webová stránka: www.ducove.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Ducovčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Ducové je obec na Slovensku asi 4 km severovýchodne od mesta Piešťany.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na východnom okraji Dolnovážskej nivy, na pomedzí Inoveckého predhoria, podcelku Považského Inovca. Rieka Váh tečie západným okrajom katastra a v jeho smere vedú aj významné komunikácie. Ducovým prechádza cesta II/507 z Piešťan do Trenčína.

Okresné mesto leží 7 km juhozápadne, Nové Mesto nad Váhom 20 km severne a do Trnavy, krajského mesta, je to juhozápadným smerom 41 km.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť širšieho okolia Piešťan bola osídlená od paleolitu a z obdobia gravettienskej kultúry (26 000 – 14 000 pred Kr.) bolo potvrdené osídlenie v polohe Kostolec, no i niekoľkých ďalších lokalitách Ducového. Výnimočné postavenie zohráva práve nálezisko Kostolec, kde bolo potvrdené osídlenie aj z eneolitu. Z tohto obdobia pochádzajú nálezy z najstaršej fázy kultúry s kanelovanou keramikou (2600 pred Kr.). O niečo staršie osídlenie bolo v polohe Cintorín - Veľký diel, kde boli objavené artefakty z obdobia lengyelskej kultúry (4000 – 3000 rokov pred Kr.). Presne nelokalizovaný je nález kamennej sekerky z mladšej doby kamennej. Výraznejšie stopy opevneného hradiska na Kostolci z mlad­šej doby bronzovej (1300 – 1100 rokov pred Kr.), zreteľné dodnes, sú dielom ľudu velatickej kultúry, ktorých pobyt potvrdili nálezy kostrových hrobov, žiarové hroby z rovnakého obdobia boli identifikované v staršej časti obce Ducové, v polohe Veľký diel a Panský jarok. Osídlenie výšinného hradiska bolo drobnými nálezmi potvrdené aj v dobe rímskej (2. – 3. storočie).

Jedinečnou kapitolou Kostolca je slovenské osídlenie z 9. – 10. storočia, kedy bolo hradisko opevnené palisádou z dubových kolov. Nachádzal sa tu tzv. veľmožský dvorec, ktorého súčasťou bola rotunda (z 1. pol. 9. storočia) i zrubové domy a predpokladá sa tu sídlo príslušníkov dvorskej aristokracie. Tieto pamiatky znázorňujú zrekonštruované obrysy základov objektov. Zánik dvorca spadá do obdobia staromaďarskej invázie na Veľkú Moravu koncom 10. storočia. Počas nepokojných rokov husitských nájazdov tu bola v 15. storočí vybudovaná vojenská základňa, no až do 19. storočia bola lokalita využívaná ako cintorín.

Najstaršia zachovaná písomná zmienka o osade Duchreuy pochádza z roku 1348, kedy bola majetkom panstva hradu Tematín.[5] V tomto roku hrad daroval kráľ Ľudovít I. magistrovi Mikulášovi Ujlakimu, po vymretí jeho rodu sa panstvo i obec stala v roku 1521 majetkom Alexeja Turzu. Pokles obyvateľstva zapríčinil v roku 1530 vpád osmanského vojska pod vedením bega Mehmeda, aj preto malo Ducové v roku 1548 zdanených iba 7 port. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a v 16. storočí sa objavuje vinohradníctvo. V roku 1598 mala obec 11 obývaných domov, no po vpáde Osmanov v nasledujúcom roku ich počet poklesol na 7 v roku 1601. V roku 1636 sa v spisoch uvádza 11 sedliakov, 5 3/4 celých usadlostí a 3 opustené želiarske usadlosti. Po osmanskej okupácii boli v roku 1668 v obci len dvaja poddaní a jedna opustená polovičná usadlosť, v roku 1715 sa počet usadlostí zvýšil na 10. V 17. a 18. storočí sa vlastníci panstva často menili (Rottalovci, Cákiovci, Sándorovci). Pri celokrajinskom sčítaní v roku 1828 mala obec 20 domov a 143 obyvateľov, ktorí patrili do farnosti v Modrovej, neskôr do farnosti v Banke a od 18. storočia do farnosti v Moravanoch nad Váhom. V roku 1900 mala obec 24 domov a 164 obyvateľov. Ľudová škola začala svoju činnosť v roku 1930, po roku 1945 bola po opustení starej časti budované obydlia na rovinatejšom území. Kaplnka Najsvätejšej Trojice bola dokončená v roku 1966, národná púť na Kostolec sa organizuje 5. júla od roku 1990. V rokoch 1976 – 1990 bolo Ducové zlúčené s obcou Moravany nad Váhom.[6]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Nad obcou sa nachádza archeologická lokalita Kostolec s náznakovou rekonštrukciou veľkomoravského veľmožského dvorca s rotundou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Ducovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. KRUPA, Vladimír. Ducové. In: ŠÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. ISBN 80-969388-8-6. S. 138.
  6. História [online]. ducove.sk, [cit. 2018-03-16]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]