Dunajská Streda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Disambig.svg O rovnomennom okrese pozri Dunajská Streda (okres).
Súradnice: 47°59′00″S 17°37′00″V / 47,983333°S 17,616667°V / 47.983333; 17.616667
Dunajská Streda
mesto
Dunajská streda - 03.JPG
Centrum mesta
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Dunajská Streda
Región Podunajsko
Nadmorská výška 118 m n. m.
Súradnice 47°59′00″S 17°37′00″V / 47,983333°S 17,616667°V / 47.983333; 17.616667
Rozloha 31,45 km² (3 145 ha) [1]
Obyvateľstvo 22 684 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 721,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1254
Primátor Zoltán Hájos[3] (SMK-MKP)
PSČ 929 01
ŠÚJ 501433
EČV DS
Tel. predvoľba +421-31
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Hlavná 50/16
929 01 Dunajská Streda
E-mailová adresa primator@dunstreda.eu
Telefón 031 / 590 39 40
Fax 031 / 552 71 42
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Dunajská Streda
Webová stránka: www.dunstreda.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Dunajskostredčan[4]

Dunajská Streda (maď. Dunaszerdahely, nem. Niedermarkt, heb. סרדאהלי) je okresné mesto okresu Dunajská Streda na južnom Slovensku ležiace v Trnavskom kraji na Podunajskej nížine.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Leží v približnom strede Žitného ostrova. Cesta I/63 na Komárno vedie južným okrajom, priamo v centre sa križujú II/507 a II/572. Mestom prechádza aj železničná trať Bratislava – Komárno. Dunajská Streda leží 29 km južne od Galanty, 53 km severozápadne od Komárna, 45 km juhovýchodne od Bratislavy a 39 km severne od maďarského Győru.

Časti mesta[upraviť | upraviť kód]

V 19. storočí boli k mestu pričlenené dovtedy samostatné obce Nemešseg (doslova slov. Zemiansky Sek, maď. Nemesszeg), Stredská Nová Ves (maď. Szerdahelyújfalu), Felserská Nová Ves (maď. Félszerújfalu), Bašatejed (doslova slov. Bašove Mliečany, maď. Bassatejed) a Elótejed (doslova slov. Predné Mliečany, maď. Előtejed)[5].

V roku 1960 bola k Dunajskej Strede pričlenená obec Malé Blahovo (historicky slov. Malý Aboň, maď. Sikabony aj Kisabony) a obec Mliečany (doslova slov. Ollého Mliečany, maď. Ollétejed)[5].

  • Centrum
  • Sídlisko Západ
  • Sídlisko Sever 1
  • Sídlisko Sever 2
  • Sídlisko Východ
  • Malé Blahovo
  • Mliečany
  • Čótfa

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť kód]

Národnostné zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť kód]

Národnosť Počet (2011)[6] % (2011) Počet (2001)[6] % (2001) Počet (1991)[6] % (1991) Počet (1930)[7] % (1930)
slovenská 4 373 19,46 3 588 15,26 3 354 14,43 503 8,01
maďarská 16 752 74,53 18 756 79,75 19 347 83,26 2 944 46,88
rómska 623 2,77 353 1,50 257 1,11 - -
rusínska 4 0,02 3 0,01 3 0,01 2 0,03
ukrajinská 15 0,07 2 0,01 2 0,01 - -
česká 114 0,51 147 0,63 173 0,74 (slovenská) -
nemecká 12 0,05 14 0,06 - - 73 1,16
poľská 19 0,08 10 0,04 - - - -
chorvátska 1 0,00 3 0,01 - - - -
srbská 3 0,01 2 0,01 - - - -
ruská 8 0,04 2 0,01 - - - -
židovská 20 0,09 8 0,03 - - 2 186 34,81
moravská 8 0,04 3 0,01 17 0,07 (slovenská) -
bulharská 4 0,02 3 0,01 - - - -
ostatné 49 0,22 21 0,09 83 0,36 248 3,95
nezistené 472 2,10 604 2,57 - - 324 5,16
spolu 22 477 100,00 23 519 100,00 23 236 100,00 6 280 100,00

Tesne pred 2. svetovou vojnou žila v meste početná židovská komunita ktorá tvorila takmer 50 % obyvateľstva Dunajskej Stredy.

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť kód]

Pamätník židovským obetiam holokaustu v centre mesta
Náboženské vyznanie/Cirkev Počet (2011)[6] % (2011)
Rímskokatolícka cirkev 15 212 67,68
Gréckokatolícka cirkev 89 0,40
Pravoslávna cirkev 35 0,16
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 376 1,67
Reformovaná kresťanská cirkev 1 616 7,19
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 41 0,18
Evanjelická cirkev metodistická 39 0,17
Kresťanské zbory 47 0,21
Apoštolská cirkev 6 0,03
Bratská jednota baptistov 10 0,04
Cirkev adventistov siedmeho dňa 1 0,00
Cirkev bratská 2 0,01
Ústredný zväz židovských náboženských obcí 51 0,23
Starokatolícka cirkev 5 0,02
Cirkev československá husitská 7 0,03
Bahájske spoločenstvo 3 0,01
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní 3 0,01
Iné 71 0,32
Bez vyznania 2 601 11,57
Nezistené 2 262 10,06
Spolu 22 477 100,00

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Veľká časť mesta bola zlikvidovaná v rámci socialistickej výstavby. Zanikli mnohé historické pamiatky ako napríklad Veľká synagóga, na ktorej mieste sa nachádza pamätník holokaustu. V období medzi dvoma svetovými vojnami bolo v Dunajskej Strede viac synagóg napr. Adas Jisrael a zopár židovských modlitební napr. Beth Midrash, ktorá slúži svojmu účelu dodnes. Nezachoval sa tzv. Biely kaštieľ, alebo starý cintorín, ktorý sa nachádzal na mieste dnešného hotela Bonbón.

  • Rímskokatolícky kostol sv. Juraja, dvojloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z polovice 14. storočia. Nedlho po jeho výstavbe bol doplnený o kvalitné nástenné maľby. Okolo roku 1518 bola pristavaná severná bočná loď zaklenutá neskorogotickou rebrovou klenbou. Na prelome 17. a 18. storočia bol upravovaný a v rokoch 1742-1743, keď prešiel výraznou barokovou úpravou, vznikla pruská klenba presbytéria a valená klenba s lunetami v lodi a vzniklo nové zariadenie kostola. Zo stredovekej stavby sa zachovali okrem hrubej stavby klenby v bočnej lodi a podveží, západný portál a na nárožiach severnej lode konzoly s motívom ľudských tvárí.[8] V presbytériu sa dochovala stredoveká maľba sv. Mikuláša biskupa, na južnej fasáde maľba Kalvárie zo 14. storočia. Hlavný oltár, dva bočné oltáre, kazateľnica a spovedelnica sú barokové z konca 18. storočia, krstiteľnica so sochou Krst Krista pochádza z polovice storočia.[9] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a lizénovými rámami. Veža má nárožné kvádrovanie a je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a murovanou ihlancovou helmicou.
  • Žltý kaštieľ, trojtraktová dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika so stredným rizalitom z prvej polovice 18. storočia.[10] Kaštieľ nechal vybudovať Mikuláš Kondé, varadínsky biskup. Klasicistickou úpravou prešiel v roku 1770 a začiatkom a v druhej polovici 19. storočia. V interiéri sa nachádza vstupný vestibul a schodište. Na prízemí majú miestnosti stropy s fabiónom, na poschodí majú štukové ornamenty. Fasády kaštieľa sú členené kordónovou rímsou, lizénovými rámami a nárožným kvádrovaním. Okná majú šambrány a nadokenné rímsy, v suprafenestre rokajovú štukatúru. Trojosový rizalit je členený pilastrami a oknami so segmentovými suprafenestrami. Rizalit má bohato zdobenú barokovú atiku s reliéfnym erbom, prelamovanou rímsou a dekoratívnymi vázami.[11]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová neorománska stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej homty, z rokov 1863-1883. V roku 1938 bola doplnená veža. Loď má plochý strop, presbytériumm je kryté konchou. Nachádza sa tu neoklasicistický oltár z roku 1933 pochádzajúci z Banskej Bystrice. Krstiteľnica je mramorová z roku 1883, organ z roku 1903.[12] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a lizénami. Veža vyrastá zo štítového priečelia dekorovaného nárožnými vežicami vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.
  • Vermesova vila, dvojpodlažná dvojtraktová novorenesančná stavba na pôdoryse písmena T z rokov 1905-1909. Úpravami prešla v 50. rokoch a v rokoch 1985-1987.[13] V súčasnosti tu sídli Galéria súčasných maďarských umelcov. Fasády vily sú členené oknami s profilovanými šambránami a nadokennými rímsami. Z východnej strany má dve nárožné veže na pôdoryse kruhu s ihlancovými helmicami.
  • Socha sv. Trojice, baroková na stĺpe z roku 1777.[15] Nachádza sa pri rímskokatolíckom kostole.
  • Socha sv. Mikuláša, barokovoklasicistická socha z roku 1788.[16] Nachádza sa pri rímskokatolíckom kostole.
  • Socha Panny Márie na stĺpe, historizujúca socha z konca 19. storočia.[17] Nachádza sa pri rímskokatolíckom kostole.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť kód]

V Dunajskej Strede sa nachádza aj termálne kúpalisko s akvaparkom a wellness hotel s japonskými kúpeľmi. V septembri sa koná tradičný žitnoostrovský jarmok a mnoho sprievodných podujatí a koncertov.

Partnerské mestá [18][upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Dunajskostredčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. a b MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. a b c d [1] Štatistický úrad Slovenskej republiky
  7. [2] Fórum inštitút pre výskum menšín
  8. Dunajská Streda [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  9. Dunajská Streda - Kostol sv. Juraja [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Dunajská Streda [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. Dunajská Streda - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  13. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  14. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  15. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  16. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  17. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  18. Partnerské mestá [online]. dunstreda.sk, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]