Dunajská Streda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Disambig.svg O rovnomennom okrese pozri Dunajská Streda (okres).
Súradnice: 47°59′00″S 17°37′00″V / 47,983333°S 17,616667°V / 47.983333; 17.616667
Dunajská Streda
mesto
Dunajská streda - 03.JPG
Centrum mesta
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Dunajská Streda
Región Podunajsko
Nadmorská výška 118 m n. m.
Súradnice 47°59′00″S 17°37′00″V / 47,983333°S 17,616667°V / 47.983333; 17.616667
Rozloha 31,45 km² (3 145 ha) [1]
Obyvateľstvo 22 620 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 719,24 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1254
Primátor Zoltán Hájos[3] (SMK-MKP)
PSČ 929 01
ŠÚJ 501433
EČV DS
Tel. predvoľba +421-31
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Hlavná 50/16
929 01 Dunajská Streda
E-mailová adresa primator@dunstreda.eu
Telefón 031 / 590 39 40
Fax 031 / 552 71 42
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Dunajská Streda
Webová stránka: dunstreda.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Dunajskostredčan[4]

Dunajská Streda (maď. Dunaszerdahely, nem. Niedermarkt, heb. סרדאהלי) je okresné mesto okresu Dunajská Streda na južnom Slovensku ležiace v Trnavskom kraji na Podunajskej nížine.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v približnom strede Žitného ostrova. Cesta I/63 na Komárno vedie južným okrajom, priamo v centre sa križujú II/507 a II/572. Mestom prechádza aj železničná trať Bratislava – Komárno. Dunajská Streda leží 29 km južne od Galanty, 53 km severozápadne od Komárna, 45 km juhovýchodne od Bratislavy a 39 km severne od maďarského Győru.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

V 19. storočí boli k mestu pričlenené dovtedy samostatné obce Nemešseg (doslova slov. Zemiansky Sek, maď. Nemesszeg), Stredská Nová Ves (maď. Szerdahelyújfalu), Felserská Nová Ves (maď. Félszerújfalu), Bašatejed (doslova slov. Bašove Mliečany, maď. Bassatejed) a Elótejed (doslova slov. Predné Mliečany, maď. Előtejed)[5].

V roku 1960 bola k Dunajskej Strede pričlenená obec Malé Blahovo (historicky slov. Malý Aboň, maď. Sikabony aj Kisabony) a obec Mliečany (doslova slov. Ollého Mliečany, maď. Ollétejed)[5].

  • Centrum
  • Sídlisko Západ
  • Sídlisko Sever 1
  • Sídlisko Sever 2
  • Sídlisko Východ
  • Malé Blahovo
  • Mliečany
  • Čótfa
Zloženie mestského zastupiteľstva v roku 2018 (SMK = 13, NEKA = 8).

Samospráva[upraviť | upraviť zdroj]

Na čele mesta stojí primátor, od roku 2010 je ním Zoltán Hájos (SMK-MKP). Mestské zastupiteľstvo má od roku 2018 21 poslancov, 13 bolo zvolených za stranu SMK-MKP a 8 ako nezávislí kandidáti.[6]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Národnosť Počet (2011)[7] % (2011) Počet (2001)[7] % (2001) Počet (1991)[7] % (1991) Počet (1930)[8] % (1930)
slovenská 4 373 19,46 3 588 15,26 3 354 14,43 503 8,01
maďarská 16 752 74,53 18 756 79,75 19 347 83,26 2 944 46,88
rómska 623 2,77 353 1,50 257 1,11 - -
rusínska 4 0,02 3 0,01 3 0,01 2 0,03
ukrajinská 15 0,07 2 0,01 2 0,01 - -
česká 114 0,51 147 0,63 173 0,74 (slovenská) -
nemecká 12 0,05 14 0,06 - - 73 1,16
poľská 19 0,08 10 0,04 - - - -
chorvátska 1 0,00 3 0,01 - - - -
srbská 3 0,01 2 0,01 - - - -
ruská 8 0,04 2 0,01 - - - -
židovská 20 0,09 8 0,03 - - 2 186 34,81
moravská 8 0,04 3 0,01 17 0,07 (slovenská) -
bulharská 4 0,02 3 0,01 - - - -
ostatné 49 0,22 21 0,09 83 0,36 248 3,95
nezistené 472 2,10 604 2,57 - - 324 5,16
spolu 22 477 100,00 23 519 100,00 23 236 100,00 6 280 100,00

Tesne pred 2. svetovou vojnou žila v meste početná židovská komunita, ktorá tvorila takmer 50 % obyvateľstva Dunajskej Stredy.[chýba zdroj]

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník židovským obetiam holokaustu v centre mesta
Náboženské vyznanie/Cirkev Počet (2011)[7] % (2011)
Rímskokatolícka cirkev 15 212 67,68
Reformovaná kresťanská cirkev 1 616 7,19
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 376 1,67
Gréckokatolícka cirkev 89 0,40
Ústredný zväz židovských náboženských obcí 51 0,23
Kresťanské zbory 47 0,21
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 41 0,18
Evanjelická cirkev metodistická 39 0,17
Pravoslávna cirkev 35 0,16
Bratská jednota baptistov 10 0,04
Cirkev československá husitská 7 0,03
Apoštolská cirkev 6 0,03
Starokatolícka cirkev 5 0,02
Bahájske spoločenstvo 3 0,01
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní 3 0,01
Cirkev bratská 2 0,01
Cirkev adventistov siedmeho dňa 1 0,00
Iné 71 0,32
Bez vyznania 2 601 11,57
Nezistené 2 262 10,06
Spolu 22 477 100,00

Historicky patrila Dunajská Streda podľa vierovyznania obyvateľov medzi centrá judaizmu na Slovensku. Pri sčítaní v roku 1930 deklarovalo židovské náboženstvo 42,26 % (2 654) obyvateľov, čo bol v percentuálnom vyjadrení druhý najvyšší pomer na Slovensku.[9]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká časť mesta bola zlikvidovaná v rámci socialistickej výstavby. Zanikli mnohé historické pamiatky ako napríklad Veľká synagóga, na ktorej mieste sa nachádza pamätník holokaustu. V období medzi dvoma svetovými vojnami bolo v Dunajskej Strede viac synagóg napr. Adas Jisrael a zopár židovských modlitební napr. Beth Midrash, ktorá slúži svojmu účelu dodnes. Nezachoval sa tzv. Biely kaštieľ, alebo starý cintorín, ktorý sa nachádzal na mieste dnešného hotela Bonbón.

  • Rímskokatolícky kostol sv. Juraja, dvojloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z polovice 14. storočia. Nedlho po jeho výstavbe bol doplnený o kvalitné nástenné maľby. Okolo roku 1518 bola pristavaná severná bočná loď zaklenutá neskorogotickou rebrovou klenbou. Na prelome 17. a 18. storočia bol upravovaný a v rokoch 1742-1743, keď prešiel výraznou barokovou úpravou, vznikla pruská klenba presbytéria a valená klenba s lunetami v lodi a vzniklo nové zariadenie kostola. Zo stredovekej stavby sa zachovali okrem hrubej stavby klenby v bočnej lodi a podveží, západný portál a na nárožiach severnej lode konzoly s motívom ľudských tvárí.[10] V presbytériu sa dochovala stredoveká maľba sv. Mikuláša biskupa, na južnej fasáde maľba Kalvárie zo 14. storočia. Hlavný oltár, dva bočné oltáre, kazateľnica a spovedelnica sú barokové z konca 18. storočia, krstiteľnica so sochou Krst Krista pochádza z polovice storočia.[11] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a lizénovými rámami. Veža má nárožné kvádrovanie a je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a murovanou ihlancovou helmicou.
  • Žltý kaštieľ, trojtraktová dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika so stredným rizalitom z prvej polovice 18. storočia.[12] Kaštieľ nechal vybudovať Mikuláš Kondé, varadínsky biskup. Klasicistickou úpravou prešiel v roku 1770 a začiatkom a v druhej polovici 19. storočia. V interiéri sa nachádza vstupný vestibul a schodište. Na prízemí majú miestnosti stropy s fabiónom, na poschodí majú štukové ornamenty. Fasády kaštieľa sú členené kordónovou rímsou, lizénovými rámami a nárožným kvádrovaním. Okná majú šambrány a nadokenné rímsy, v suprafenestre rokajovú štukatúru. Trojosový rizalit je členený pilastrami a oknami so segmentovými suprafenestrami. Rizalit má bohato zdobenú barokovú atiku s reliéfnym erbom, prelamovanou rímsou a dekoratívnymi vázami.[13]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová neorománska stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej homty, z rokov 1863-1883. V roku 1938 bola doplnená veža. Loď má plochý strop, presbytériumm je kryté konchou. Nachádza sa tu neoklasicistický oltár z roku 1933 pochádzajúci z Banskej Bystrice. Krstiteľnica je mramorová z roku 1883, organ z roku 1903.[14] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a lizénami. Veža vyrastá zo štítového priečelia dekorovaného nárožnými vežicami vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.
  • Vermesova vila, dvojpodlažná dvojtraktová novorenesančná stavba na pôdoryse písmena T z rokov 1905-1909. Úpravami prešla v 50. rokoch a v rokoch 1985-1987.[15] V súčasnosti tu sídli Galéria súčasných maďarských umelcov. Fasády vily sú členené oknami s profilovanými šambránami a nadokennými rímsami. Z východnej strany má dve nárožné veže na pôdoryse kruhu s ihlancovými helmicami.
  • Socha sv. Trojice, baroková na stĺpe z roku 1777.[17] Nachádza sa pri rímskokatolíckom kostole.
  • Socha sv. Mikuláša, barokovoklasicistická socha z roku 1788.[18] Nachádza sa pri rímskokatolíckom kostole.
  • Socha Panny Márie na stĺpe, historizujúca socha z konca 19. storočia.[19] Nachádza sa pri rímskokatolíckom kostole.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

V Dunajskej Strede sa nachádza aj termálne kúpalisko s akvaparkom a wellness hotel s japonskými kúpeľmi. V septembri sa koná tradičný žitnoostrovský jarmok a mnoho sprievodných podujatí a koncertov.

Partnerské mestá [20][upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Dunajskostredčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. a b MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. Komunálne voľby 2018 na Slovensku [online]. vysledkyvolieb.sk, [cit. 2021-04-16]. Dostupné online.
  7. a b c d [1] Štatistický úrad Slovenskej republiky
  8. [2] Fórum inštitút pre výskum menšín
  9. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2021-04-16]. Dostupné online.
  10. Dunajská Streda [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  11. Dunajská Streda - Kostol sv. Juraja [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. Dunajská Streda [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  14. Dunajská Streda - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  15. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  16. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  17. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  18. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  19. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  20. Partnerské mestá [online]. dunstreda.sk, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]