Dunajská Streda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°59′00″S 17°37′00″V / 47,983333°S 17,616667°V / 47.983333; 17.616667
Dunajská Streda
Dunaszerdahely
mesto
Dunajská Streda 1.jpg
Mestský úrad
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Dunajská Streda
Región Žitný ostrov
Nadmorská výška 118 m n. m.
Súradnice 47°59′00″S 17°37′00″V / 47,983333°S 17,616667°V / 47.983333; 17.616667
Rozloha 31,45 km² (3 145 ha) [1]
Obyvateľstvo 22 641 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 719,9 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1254
Primátor Zoltán Hájos[3] (SMK-MKP)
PSČ 929 01
ŠÚJ 501433
EČV DS
Tel. predvoľba +421-31
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Hlavná 50/16
929 01 Dunajská Streda
E-mailová adresa primator@dunstreda.eu
Telefón 031 / 590 39 40
Fax 031 / 552 71 42
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Dunajská Streda
Webová stránka: www.dunstreda.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Dunajskostredčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Dunajská Streda (maď. Dunaszerdahely, nem. Niedermarkt, heb. סרדאהלי) je okresné mesto okresu Dunajská Streda na južnom Slovensku ležiace v Trnavskom kraji na Podunajskej nížine.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v približnom strede Žitného ostrova. Cesta I/63 na Komárno vedie južným okrajom, priamo v centre sa križujú II/507 a II/572. Mestom prechádza aj železničná trať Bratislava – Komárno. Dunajská Streda leží 29 km južne od Galanty, 53 km severozápadne od Komárna, 45 km juhovýchodne od Bratislavy a 39 km severne od maďarského Gyoru.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

V 19. storočí boli k mestu pričlenené dovtedy samostatné obce Nemešseg (doslova slov. Zemiansky Sek, maď. Nemesszeg), Stredská Nová Ves (maď. Szerdahelyújfalu), Felserská Nová Ves (maď. Félszerújfalu), Bašatejed (doslova slov. Bašove Mliečany, maď. Bassatejed) a Elótejed (doslova slov. Predné Mliečany, maď. Előtejed)[5].

V roku 1960 bola k Dunajskej Strede pričlenená obec Malé Blahovo (historicky slov. Malý Aboň, maď. Sikabony aj Kisabony) a obec Mliečany (doslova slov. Ollého Mliečany, maď. Ollétejed)[5].

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Národnosť Počet (2011)[6]  % (2011) Počet (2001)[6]  % (2001) Počet (1991)[6]  % (1991) Počet (1930)[7]  % (1930)
slovenská 4 373 19,46 3 588 15,26 3 354 14,43 503 8,01
maďarská 16 752 74,53 18 756 79,75 19 347 83,26 2 944 46,88
rómska 623 2,77 353 1,50 257 1,11 - -
rusínska 4 0,02 3 0,01 3 0,01 2 0,03
ukrajinská 15 0,07 2 0,01 2 0,01 - -
česká 114 0,51 147 0,63 173 0,74 (slovenská) -
nemecká 12 0,05 14 0,06 - - 73 1,16
poľská 19 0,08 10 0,04 - - - -
chorvátska 1 0,00 3 0,01 - - - -
srbská 3 0,01 2 0,01 - - - -
ruská 8 0,04 2 0,01 - - - -
židovská 20 0,09 8 0,03 - - 2 186 34,81
moravská 8 0,04 3 0,01 17 0,07 (slovenská) -
bulharská 4 0,02 3 0,01 - - - -
ostatné 49 0,22 21 0,09 83 0,36 248 3,95
nezistené 472 2,10 604 2,57 - - 324 5,16
spolu 22 477 100,00 23 519 100,00 23 236 100,00 6 280 100,00

Tesne pred 2. svetovou vojnou žila v meste početná židovská komunita ktorá tvorila takmer 50 % obyvateľstva Dunajskej Stredy.

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník židovským obetiam holokaustu v centre mesta
Náboženské vyznanie/Cirkev Počet (2011)[6]  % (2011)
Rímskokatolícka cirkev 15 212 67,68
Gréckokatolícka cirkev 89 0,40
Pravoslávna cirkev 35 0,16
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 376 1,67
Reformovaná kresťanská cirkev 1 616 7,19
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 41 0,18
Evanjelická cirkev metodistická 39 0,17
Kresťanské zbory 47 0,21
Apoštolská cirkev 6 0,03
Bratská jednota baptistov 10 0,04
Cirkev adventistov siedmeho dňa 1 0,00
Cirkev bratská 2 0,01
Ústredný zväz židovských náboženských obcí 51 0,23
Starokatolícka cirkev 5 0,02
Cirkev československá husitská 7 0,03
Bahájske spoločenstvo 3 0,01
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní 3 0,01
Iné 71 0,32
Bez vyznania 2 601 11,57
Nezistené 2 262 10,06
Spolu 22 477 100,00

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam kultúrnych pamiatok v Dunajskej Strede
Rímskokatolícky kostol svätého Juraja

Mnoho pamiatok v meste podľahlo socialistickej urbanizácii. V strede mesta je pamätník holokaustu na mieste kde stála tzv. Veľká synagóga. V období medzi dvoma svetovými vojnami bolo v Dunajskej Strede viac synagóg napr. Adas Jisrael a zopár židovských modlitební napr. Beth Midrash, ktorá slúži svojmu účelu dodnes. Nezachoval sa tzv. biely kaštieľ, alebo starý cintorín ktorý sa nachádzal na mieste dnešného hotela Bonbón. V meste je rímskokatolícky kostol sv. Juraja z 13. storočia. Žltý kaštieľ biskupa Kondého alebo Vermesova vila. Zopár meštianskych domov židovských obchodníkov sa zachovalo na hlavnej ulici. Treba spomenúť aj Evanielický kostol, vojenský cintorín z 1. svetovej vojny a židovský cintorín.

V Dunajskej Strede sa nachádza aj termálne kúpalisko s aquaparkom a wellness hotel s japonskými kúpeľmi. V septembri sa koná tradičný žitnoostrovský jarmok a mnoho sprievodných podujatí a koncertov.

Partnerské mestá [8][upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Dunajskostredčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. a b MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. a b c d [1] Štatistický úrad Slovenskej republiky
  7. [2] Fórum inštitút pre výskum menšín
  8. Partnerské mestá [online]. dunstreda.sk, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]