Durda (vrch v Bielych Karpatoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Durda
vrch
Štáty Slovensko Slovensko,  Česko Česko
Kraj Trenčiansky, Zlínsky, Juhomoravský
Okresy Nové Mesto nad Váhom, Hodonín, Uherské Hradiště
Obce Stará Turá, Nová Lhota, Strání
Pohorie Biele Karpaty
Podcelok Javorinská hornatina
Povodia Váh, Morava
Nadmorská výška 842,3 m n. m.
Súradnice 48°51′15″S 17°38′51″V / 48,8541°S 17,6474°V / 48.8541; 17.6474
Najľahší výstup po zo Starej Myjavy
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Durda (842,3 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Biele Karpaty. Leží nad mestom Stará Turá, približne 8 km severne od jej centra.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v juhozápadnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Javorinská hornatina.[3] Vrch leží na slovensko-českej hranici, na pomedzí Trenčianskeho, Zlínskeho a Juhomoravského kraja a okresov Nové Mesto nad Váhom, Uherské Hradiště a Hodonín. Zasahuje na katastrálne územie mesta Stará Turá[4] a obcí Strání a Nová Lhota[5]. Najbližšími sídlami sú západným smerom ležiaca Nová Lhota a juhovýchodne ležiace osady mesta Stará Turá.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch Durda leží v hlavnom hrebeni medzi Čupcom (819 m n. m.) a Veľkou Javorinou (970 m n. m.). Východným smerom susedí nevýrazným sedlom oddelená dominantná Veľká Javorina, severne vrch U Bětina javoru (828 m n. m.) a Mechnáč (679 m n. m.), západne Kašpariskův vrch (777 m n. m.) a Čupec a južným smerom Prostredný vrch (755 m n. m.).[1] Severné svahy odvodňujú prítoky Veličky do rieky Morava, južné potok Tŕstie, smerujúci do Váhu.[2] Vrch je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty a jeho vrcholom prechádza Cesta hrdinov SNP.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Hrebeň i vrchol Durdy pokrýva lesný porast, ktorý umožňuje len obmedzený rozhľad. Z miest s redšou vegetáciou je vidieť juhozápadnú časť Bielych Karpát, Myjavskú pahorkatinu, Malé Karpaty a Považský Inovec. Pri priaznivých podmienkach vidieť aj Tribeč, vrcholky Álp, Pavlovské vrchy, Hostýnské vrchy a Moravsko-sliezske Beskydy, ojedinele aj Hrubý Jeseník a Králický Sněžník.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Malé Karpaty – Bradlo. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-27]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-27]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-27]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-01-27]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-27]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]