Duron

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
AMD Duron Spitfire 600 MHz

Duron je mikroprocesor, ktorý bol uvedený na trh krátko po mikroprocesore Athlon ako konkurenčný mikroprocesor mikroprocesora Intel Celeron. Na rozdiel od mikroprocesora Athlon disponoval redukovanou kapacitou pamäte cache, ktorej veľkosť bola 64 kB, no pamäť cache bola taktovaná na rovnakej frekvencii ako jadro procesora, čím Duron dosahoval veľmi dobré výsledky vo výkone a svojim výkonom výrazne prekonával konkurenčný Intel Celeron.

Prvý mikroprocesor AMD Duron prišiel na trh 19.júna 2000. Jadro malo kódové označenie Spitfire a jeho takty dosahovali od 600 MHz do 950 MHz. Vyrábaný bol 180 nm technológiou. Po ňom nasledovali jadro Morgan, ktorého najväčším zlepšením bola plná podpora SSE inštrukcií od spoločnosti Intel a vyššie taktovacie frekvencie od 900 MHz do 1300 MHz. Posledné jadro z rodiny Duron malo kódové označenie Applebred, vyrábané bolo 130 nm technológiou a najvyššie taktované modely dosahovali frekvenciu 1800 MHz. Mikroprocesor s týmto jadrom bol zaujímavý nielen svojím pomerom cena/výkon, ale prvé kusy tiež tým, že technickí nadšenci dokázali po vykonaní úprav odomknúť u mnohých kusov plnú 256 kb L2 cache pamäť, čím sa výrazne zvýšil jeho výkon. Dôvodom bol fakt, že jadro Applebread bolo vlastne jadro "Thoroughbred B" s vypnutou časťou L2 cache pamäte. AMD veľmi rýchlo po tomto objave zakročilo a zmenilo logiku nastavovania cache pamäte aby sa nedala odomknúť.

V roku 2004 sa AMD rozhodlo ukončiť sériu mikroprocesorov s označením Duron. Nahradili ich procesory menom Sempron, ktoré mierili rovnako ako Durony do low-end segmentu najlacnejších procesorov.