Dvojitá variantnosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Dvojitá variantnosť môže byť:

  • Špecifický prípad ustálenej premenlivosti frazém, pri ktorom sú rozdiely medzi dvoma (viacerými) podobami, variantmi až na dvoch rovinách ich výstavby. Môže ísť o kombináciu lexikálnej variantnosti s morfologickou variantnosťou (napr. nemať ani babku – nemať ani grajciara), morfologickej variantnosti so syntaktickou variantnosťou (napr. spí ako zarezaný – spí, akoby ho zarezal), lexikálnej variantnosti so syntaktickou (p. fakultatívny člen frazémy). Súhrnné pomenovanie pre všetky uvedené prípady dvojitej variantnosti, ako aj pre prípady ešte zložitejšie je názov komplexný variant frazémy.
  • Druh variantu frazémy, ktorý sa vyznačuje dvojitou variatnosťou, prípadne premenlivosťou na všetkých troch rovinách relevantných pri výstavbe frazémy (morfologická, syntaktická a lexikálna). Základnou podmienkou aj pri vydelení tohto druhu ostáva, že aj napriek všetkým uvedeným zmenám sa význam frazémy zásadne nemení, že teda aj všetky premeny v tvare jednotky sú viac-menej ustálené. Porov. kombinovaná variantnosť.
Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.