Dvojklíčnolistové

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dvojklíčnolistové
Vedecká klasifikácia
 
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dvojklíčnolistové (iné názvy pozri nižšie; lat. Dicotyledonopsida, Dicotyledoneae, Dicotyledones) alebo magnólie[1] (iný názov: magnóliokveté[2], lat. Magnoliopsida) je veľký parafyletický taxón (tradične trieda) magnóliorastov. Niekedy sa čisto formálne dvojklíčnolistové klasifikujú ako nadtrieda a magnólie potom ako jediná trieda tohto taxónu.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské ekvivalenty vedeckého názvu Dicotyledones (a pod. - pozri vyššie) sú: dvojklíčnolistové[2][1], dvojklíčnolistové rastliny[3], staršie dvojklíčne rastliny [4], zriedkavo dvojklíčnolisté rastliny[5], zriedkavo dikotyledony[6]. Nesprávny alebo starší názov je: dvojdeložné (rastliny)[7][8][9]. Zastarané názvy sú: dvojmaternicové rastliny[10][11], dvojklolisté rastliny[11], dvoj- a viackeľničné rastliny[12], rozrastliny[12].

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojklíčnolistové sú vývojovo staršie krytosemenné rastliny. Majú hlavný koreň zväčša vyvinutý, listy s perovitou alebo dlaňovitou žilnatinou, kvety najčastejšie päťpočetné, kvetný obal rozlíšený na kalich a korunu a zárodok s dvoma klíčnymi listami. Väčšina z nich má tiež v sitkoviciach plastidy so škrobovými zrnami.

Dnes je známych okolo 199 350 druhov týchto rastlín a zahŕňajú 75 % všetkých krytosemenných rastlín.[chýba zdroj] Fosílie prvých pravých dvojklíčnolistových pochádzajú z ranej kriedy (pred 125 miliónmi rokov).

Systém[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojklíčnolistové sú taxón vyskytujúci sa v tradičných systémoch. Typický príklad je uvedený tu: Cronquistov systém. V Cronquistovom systéme sa dvojklíčnolistové delia na rôzne podtriedy a rady.

Alternatívny tradičný systém delí dvojklíčnolistové na najvyššej úrovni na dve veľké skupiny (a tie potom ďalej na podtriedy a/alebo rady)[13][14][15]:

V systéme APG IV sa taxón dvojklíčnolistové už nevyskytuje explicitne, ale implicitne v ňom zodpovedá jednoducho všetkým krytosemenným rastlinám okrem vetvy jednoklíčnolistové rastliny. T.j. v systéme APG IV majú dvojklíčnolistové nasledujúci systém:

Z uvedených taxónov APG IV sú pravé dvojklíčnolistové rastliny to isté ako v tradičnom systéme vyššie dvojklíčnolistové a všetky ostatné uvedené taxóny APG IV zodpovedajú v tradičnom systéme nižším dvojklíčnolistovým.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Systém živej prírody, 2008 [1] Archivované 2018-06-23 na Wayback Machine
  2. ↑ a b BARANEC, T. et al. Systematická botanika, 2001
  3. ↑ dvojklíčnolistové rastliny. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 627.
  4. ↑ dvojklíčny. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 352.
  5. ↑ ŠIŠKA, B., MEZEYOVÁ, I. FENOLOGICKÝ MONITORING OVOCNÝCH DREVÍN NA SPU A V PODMIENKACH SR. In: Rožnovský, J., Litschmann, T., I. Vyskot. (ed): „Fenologická odezva proměnlivosti podnebí“, Brno 22.3.2006, ISBN 80-86690-35-0 [2]
  6. ↑ prihláška vynálezu SK 526-96 A3 [3]
  7. ↑ IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 1998. 399 s. ISBN 80-967524-3-X. S. 129.
  8. ↑ dvojdeložné rastliny. In: Slovenský náučný slovník : Príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok 1 : A – D. Bratislava-Praha : Litevna, 1932. 344 s. S. 343.
  9. ↑ KOŽEHUBA, J. Prírodopis pre národnie školy - diel druhý: rastlinopis. Turč. Sv. Martin 1872, S. 27
  10. ↑ Medzinárodné patentové triedenie (2006)Základná úroveň Zväzok 1 Sekcia A Ľudské potreby. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky [4], S. 71
  11. ↑ a b MARTINKA, J. Príspevok k botanickému názvosloviu. Slovenská reč, 1936, roč. V, čís. 2-3, s. 67 – 69. Dostupné online [cit. 2020-01-17]. ISSN 1338-4279.
  12. ↑ a b METZENAUER, F. O. Krátky prírodopis pre slovenské národnie školy, 1874, S. 50
  13. ↑ Magnoliopsida. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  14. ↑ JESSEN, Hans; SCHULZE, Helmut. Botanisches Wörterbuch für Gärtner und Floristen (mit über 2000 Namen). [s.l.] : Schlütersche, 2008. 198 s. ISBN 978-3-7944-0220-5. S. 154.
  15. ↑ SPICHIGER, R., SAVOLAINEN, V. Present state of Angiospermae phylogeny 1997 [5]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dvojklíčnolistové&oldid=7701880“