Dynamo Dresden

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dynamo Dresden
Historical Logo SG Dynamo Dresden (1968-90).png
Celý názov Sportgemeinschaft Dynamo Dresden e. V.
Prezývka SGD
Dynamo
Založený 1953
Štadión DDV-Stadion, Drážďany
Kapacita 32 066
Predseda Nemecko Andreas Ritter
Tréner Nemecko Uwe Neuhaus
Liga 2. Bundesliga
2016/17 5. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Pozri aj Športový portál

SG Dynamo Dresden alebo celým menom Sportgemeinschaft Dynamo Dresden je futbalový klub z nemeckého mesta Drážďany. Dynamo bolo založené 12. apríla 1953 ako klub napojený na východonemeckú políciu. Postupne sa stalo jedným z najpopulárnejších a najúspešnejších východonemeckých futbalových klubov, keď vyhralo osem ligových titulov a zaznamenalo účasť v semifinále Pohára UEFA. V súčasnosti hrá druhú najvyššiu nemeckú futbalovú súťaž 2. Bundesligu.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Pred druhou svetovou vojnou bol hlavným klubom v meste Dresdner SC, ktorý vznikol už v roku 1898. Tomuto klubu sa dokonca podarilo vyhrať dva nemecké majstrovské tituly v rokoch 1943 a 1944. Po vojne došlo v rámci denacifikácie k rozpusteniu rôznych organizácií po celej krajine, vrátane športových klubov. Z tohto dôvodu bol Dresdner SC rozpustený. Keďže Drážďany sa nachádzali v sovietskej okupačnej zóne, bolo rozhodnuté, že Dresdner SC je priveľmi buržoázny[1]. Po nepokojoch vo finále prvého ročníka východonemeckej ligy bol klub definitívne rozpustený.

Ako náhrada bol založený nový futbalový klub, ktorý sa stal súčasťou východonemeckej polície s názvom SG Deutsche Volkspolizei Dresden. O tri roky sa klub pretransformoval na SG Dynamo Dresden[2]. Už v roku 1953 zaznamenal svoj prvý ligový titul. Sila futbalového tímu z Drážďan sa však nepozdávala Erichovi Mielkemu, ktorý bol hlavou tajnej polície, pretože bol presvedčený, že najsilnejší tím by mal byť v hlavnom meste[3]. V roku 1954 sa preto celý tím presunul do hlavného mesta a vznikol tak základ pre neskorší tím Berliner FC Dynamo[4]. Nasledovalo sedem sezón v nižších súťažiach. Až v sezóne 1962/63 sa dokázalo Dynamo Dresden vrátiť do najvyššej súťaže. Od sezóny 1969/70 sa Dynamo stalo stabilným účastníkom najvyššej súťaže a až do zjednotenia Nemecka z nej nezostúpilo.

Zápas Dynamo vs. Bayern Mníchov z roku 1973

Slávne obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1969 sa trénerom Dynama stal Walter Fritzsch, čo bol začiatok najúspešnejšieho obdobia klubu[5]. Medzi rokmi 1971 a 1978 vyhralo Dynamo celkom päť ligových titulov a dva krát národný pohár. Vďaka tomu sa Dynamo začalo pravidelne objavovať aj v európskych pohároch. V roku 1973 sa dokonca stretlo v dvojzápase Pohára majstrov európskych krajín so západonemeckým Bayernom Mníchov, ktorému však tesne podľahlo[6]. Keďže sedemdesiatym rokom dominovalo Dynamo Drážďany spolu s klubom 1. FC Magdeburg, ktorý v tomto období vyhral ligu tri krát, vstúpil do hry opäť šéf Stasi Erich Mielke. Tomu sa znova nepáčilo, že najvyššej súťaži vládnu kluby z regiónov a nie tím z hlavného mesta. Z tohto dôvodu začal s pomocou Stasi manipulovať ďalšie ročníky prvej ligy tak, aby vyhrával Berliner FC Dynamo[7]. Od roku 1979 až do roku 1988 tak vyhralo berlínske Dynamo 10 titulov v rade. Napriek tomu dokázalo Dynamo Drážďany vyhrať ligu ešte dva krát a to v sezónach 1989 a 1990 a pridalo štyri víťazstvá v národnom pohári. V poslednej sezóne východonemeckej ligy skončilo Dynamo na druhom mieste a zaručilo si tak účasť v nasledujúcom ročníku Bundesligy.

Zostup z pozícií[upraviť | upraviť zdroj]

Po zjednotení Nemecka hralo prvé roky Dynamo Bundesligu. Náročnú súťaž však Dynamo zvládalo veľmi ťažko, keďže finančne nemohlo tradičným tímom konkurovať. V Bundeslige sa mu podarilo odohrať iba štyri sezóny, pričom v každej z nich prakticky Dynamo bojovalo o záchranu. Klub sa zároveň dostal do veľkých finančných problémov, prezident Dynama Rolf-Jürgen Otto bol zatknutý za spreneveru troch miliónov Mariek z pokladnice klubu[8]. Dynamo tak nezískalo licenciu ani na 2. Bundesligu a bolo administratívne preradené až do 3. ligy. Nasledujúcich päť sezón odohralo Dynamo v tretej lige, kde vydržalo až do jej reformy. V jej dôsledku zostúpilo dokonca v roku 2000 až do štvrtej ligy, kde hralo dve sezóny.

Stabilizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Štadión po prestavbe

Už v roku 2002 sa Dynamo vrátilo späť do tretej ligy. V sezóne 2003/04 v nej obsadilo druhé miesto a postúpilo opäť do 2. Bundesligy. Tu vydržalo dva roky a opäť zostúpilo do tretej ligy, z ktorej sa v sezóne 2010/11 znova postúpilo. Od sezóny 2011/12 hrá Dynamo okrem dvoch sezón v tretej lige stabilne 2. Bundesligu, kde v sezóne 2016/17 skončilo na piatom mieste.

Štadión[upraviť | upraviť zdroj]

Dynamo Drážďany hrá svoje zápasy na DDV-Stadion. Tento bol postavený už v roku 1923 a niesol meno Rudolf-Harbig-Stadion po atlétovi Rudolfovi Harbigovi. V roku 1971 bol premenovaný na Dynamo-Stadion, po zjednotení Nemecka sa vrátil k svojmu pôvodnému názvu. Medzi rokmi 2007 a 2009 prešiel rozsiahlou modernizáciou. Kapacita štadióna v časoch NDR bola 38 500 divákov. Na niektorých zápasoch v európskych pohároch však neoficiálne bolo až 44 000 divákov. Súčasná kapacita je 32 066 miest. Z toho 19 502 miest na sedenie, 11 055 miest na státie a 1 170 VIP miest (plus miesta v Skyboxoch a miesta pre novinárov)[9].

Rivalita a fanúšikovia[upraviť | upraviť zdroj]

Ultras fanúšikovia Dynama

Dynamo je známe pravidelnými vysokými návštevami, pričom svoj štadión dokázalo vypredať aj v tretej lige. Priemerná návštevnosť dosahuje 27 tisíc divákov. Vzhľadom na históriu majú už od roku 1954 fanúšikovia Dynama Drážďany veľmi napäté vzťahy s fanúšikmi z Berliner FC Dynamo. Tradičnými saskými rivalmi sú 1. FC Lokomotive Leipzig a FC Erzgebirge Aue, po svojom založení v roku 2009 sa k nim pridal aj RB Leipzig. Mestským rivalom je tradičný klub Dresdner SC. Tento však od svojho obnovenia v roku 1990 hráva iba nižšie súťaže, takže oba tímy sa stretávajú veľmi sporadicky. Priateľské vzťahy udržujú naopak s fanúšikmi bosnianskeho klubu FK Sarajevo.

Farby a znak klubu[upraviť | upraviť zdroj]

Po svojom založení boli farbami klubu zelená a biela, čo sú tiež farby Saska. Postupne sa však klubovými farbami stali žltá a čierna, čo sú mestské farby mesta Drážďany. V roku 1953 prijal klub logo celoštátneho športového združenia SV Dynamo, ktoré pozostáva z písmena D na červenom podklade. Po zjednotení Nemecka na krátko vystriedala červenú farbu zelená farba Saska, no v roku 2002 sa klub vrátil k pôvodnej červenej farbe.

Klubové znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Názvy klubu[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1950 – 1953: SG Volkspolizei Dresden
  • 1953 – 1990: SG Dynamo Dresden
  • 1990 – 2011: 1. FC Dynamo Dresden
  • 2011 – súčasnosť: SG Dynamo Dresden

Športové úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

Východonemecká liga: 8

Východonemecký pohár: 7

Deutschland-Cup: 1

3. nemecká liga: 1

Sachsenpokal: 3

  • 2003, 2007, 2009

Zostava mužstva[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasná zostava

Aktuálne k dátumu: 1. júla 2017

# Pozícia Hráč
1 Nemecko B Markus Schubert
3 Nemecko O Marc Wachs
5 Nemecko Z Manuel Konrad
6 Nemecko Z Marco Hartmann Kapitán klubu
7 Nemecko O Niklas Kreuzer
8 Nemecko Z Rico Benatelli
9 Nemecko Ú Lucas Röser
10 Sýria Z Aias Aosman
16 Nemecko O Philip Heise
17 Nemecko Z Andreas Lambertz
18 Nemecko O Jannik Müller
20 Nemecko O Fabian Müller
# Pozícia Hráč
22 Rakúsko Z Patrick Möschl
23 Nemecko O Florian Ballas
24 Nemecko B Patrick Wiegers
25 Nemecko B Marvin Schwäbe (hosťovanie z klubu Hoffenheim)
26 Nemecko O Sören Gonther
29 Rakúsko Z Sascha Horvath
33 Nemecko Z Marcel Hilßner
34 Nemecko Z Justin Löwe
36 Nemecko Z Niklas Hauptmann
37 Nemecko Ú Pascal Testroet
39 Nemecko O Noah Awassi
40 Nemecko Z Erich Berko

Slávni hráči[upraviť | upraviť zdroj]

Matthias Sammer v drese Dynama

Zrejme najslávnejším hráčom, ktorý hral za Dynamo je odchovanec klubu Matthias Sammer. Známi sú tiež Jens Jeremies, Ulf Kirsten, Olaf Marschall a Alexander Zickler. Všetci menovaní reprezentovali Nemecko po zjednotení. Za Dynamo Dresden hrali tiež dvaja hráči, ktorí sa stali najlepšími strelcami Východonemeckej prvej ligy, a to Hans-Jürgen Kreische (1970/71, 1971/72, 1972/73, 1975/76) a Torsten Gütschow (1988/89, 1989/90, 1990/91). Medzi najznámejších hráčov sa radia aj Hans-Jürgen Dörner, Siegmar Wätzlich, Klaus Sammer, Eduard Geyer, Andreas Trautmann či Reinhard Häfner, všetko reprezentanti Nemeckej demokratickej republiky[10].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Dresden – Fußballstadt mit Tradition [online]. dynamo-dresden.de, [cit. 2017-08-02]. Dostupné online.
  2. Von der SG Volkspolizei zur SG Dynamo [online]. dynamo-dresden.de, [cit. 2017-08-02]. Dostupné online.
  3. Klaus Sammer über Dynamo Dresden, einen Club, in dem sich beispielhaft deutsche Geschichte spiegelt: "Mehr war in der DDR nicht zu erreichen" [online]. berliner-zeitung.de, [cit. 2017-08-02]. Dostupné online.
  4. Die Gründerjahre: Meisterehren und Zwangsabstieg [online]. dynamo-dresden.de, [cit. 2017-08-02]. Dostupné online.
  5. „Wer ist der größte Dresdner Trainer?“ [online]. dynamo-dresden.de, [cit. 2017-08-02]. Dostupné online.
  6. Champions' Cup 1973-74 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-02]. Dostupné online.
  7. The forgotten story of ... East Germany's DDR-Oberliga [online]. theguardian.com, 22. októbra 2009, [cit. 2017-08-02]. Dostupné online.
  8. Otto der Große [online]. zeit.de, [cit. 2017-08-02]. Dostupné online.
  9. DDV-Stadion [online]. dynamo-dresden.de, [cit. 2017-08-02]. Dostupné online.
  10. Die Ehrenspielführer der SG Dynamo Dresden [online]. dynamo-dresden.de, [cit. 2017-08-02]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dynamo Dresden na anglickej Wikipédii.