Džalájírovci
| Džalájírovci جلايريان Džalájíríján
| |||||||||
Geografia
| |||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||
| Štátny útvar | |||||||||
dedičná monarchia, v neskoršom období presnejšie sultanát
| |||||||||
| |||||||||
Džalájírovci[1] (iné prepisy:Dželairovci[1], Džalájirovci[2][3], Džalairidovci[3]) bola dynastia mongolského pôvodu vládnuca na území dnešného Iránu (1358 – 1393/1401) a Iraku (1336 – 1432).[3]
História dynastie[upraviť | upraviť zdroj]
Na výslnie dejín sa Džalájírovci pomenovaní podľa rovnomenného kmeňa dostali po tom, čo sa v Perzii v roku 1335 rozpadla ríša Ílchánov. Zakladateľom dynastie bol ilchánsky veľmož Hasan Buzurg (Veľký Hasan), ktorý sa ujal moci v Bagdade.[2] Jedným z ďalších rodov, ktoré sa osamostatnili po rozpade Ílchanátu boli Čúpánovci, ktorých príslušník Hasan Küčük v roku 1338 Hasana pri Naušahre porazil a dobyl Tabríz a Azerbajdžan. Moci v Iraku a Iráne sa mu však už ujať nepodarilo, a následne za vlády jeho brata Malik Ašrafa Čúpánovci podľahli Zlatej Horde.
Džalájírovci v tomto období oficiálne tiež uznali nadvládu Zlatej Hordy a jej vládcu Džani Bega. K obnove mongolskej moci v Perzii však už nedošlo, a naopak, Uvajsovi sa podarilo postupne získať späť stratené územia Tabrízu (1358) a územie Azerbajdžanu (1360). Úspešné boli aj Uvajsove boje na východe proti Muzaffarovcom v rokoch 1361 až 1364, avšak už krátko po nich musel riešiť sériu vzbúr na svojom území, medzi nimi mimo iné nárast moci karakojunluských Turkménov.[4] Obdobie narozdiel od posledných rokov Ílchanátu prialo umeniu, medzi básnikmi vynikli Ubajd-i-Zakání, či Salmán Savadží.[2]
Po Uvajsovej smrti sa moci ujal jeho syn Hasan, ktorý však bol krátko na to zavraždený nespokojnými emírmi a nahradený Husajnom. Husajnova moc však bola slabá a plne sa spoliehal na pomoc emírov, najmä jeho vojenského veliteľa Ádila, ktorý potlačil karakojunluskú moc (1377). Problémy Husajnovi spôsobili aj jeho bratia, ktorí po prevrate získali obrovskú moc. Kým Ádil v Husajnovom mene bojoval proti jeho vzbúrenému bratovi Alímu, jeho druhý brat Ahmad Husajna zabil a pokúsil sa prevziať moc. Ádil sa proti Ahmadovi spolu s jeho ďalším bratom Bajazidom postavili, no museli ustúpiť.[4]
Nové problémy pre ríšu nastali po tom, čo do Perzie v 80. rokoch 14. storočia vtrhol Tímúr, ktorí miestnych vládcov buď vyhnal, alebo ustanovil za svojich vazalov. Džalájírovec Ahmad už nestihol po ťažkom období svoju moc skonsolidovať, a pod tlakom sa musel z perzských krajín stiahnuť do Bagdadu. Do Perzie a Iraku sa Tímúr vrátil v roku 1393, keď rozvrátil ríšu Muzaffarovcov a Ahmada z Bagdadu vyhnal do mamlúckej Sýrie, kde hľadal pomoc u sultána Barkúka. Do Bagdadu sa Ahmad vrátil po roku 1398, keď sa Tímúr musel venovať udalostiam v Indii, ale už v roku 1400 bol znovu porazený. Po Timúrovej smrti v roku 1405 Džalájírovci opäť osamostatnili. Spolu s nimi však nezávislosť získal aj ich rival Kara Kojunlu, ktorého zakladateľ Bajrám Chvádža si už po smrti Džalájírovca Uvajsa vytvoril panstvo v Mosule. Už v roku 1410 bol preto Ahmad z Bagdadu znovu vyhnaný, tentoraz Kara Júsufom z Kara Kojunlu.[5][6] Po páde Bagdadu zostali Džalájírovci pri moci len v južnej Mezopotámii v okolí Basry, kde sa udržali pri moci do roku 1432, keď bol Husajn II. porazený Kara Kojunlu v bitke o al-Hillu.[4]
Zoznam panovníkov
- Hasan Buzurg (1336 – 1356)
- Uvajs I. (1356 – 1374)
- Hasan (1374)
- Husajn I. (1374 – 1382)
- Bajazid (1382 – 1383)
- Ahmad (1382 – 1410)
- Šáhvalad (1410 – 1411)
- Mahmúd (1411 – 1415)
- Uvajs II. (1415 – 1421)
- Muhammad (1421 – 1422)
- Mahmúd II. (1422 – 1424)
- Husajn II. (1424 – 1432)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Kara Kojunlu In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-03-18]. Dostupné online. ISBN 978-80-556-0487-9.
- ↑ a b c TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. Vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 198.
- ↑ a b c Historica. Jedinečný atlas svetových dejín s viac ako 1200 mapami. Bratislava : Slovart, 2011. 512 s. ISBN 978-80-556-0487-9. S. 351, 354.
- ↑ a b c DJALAYIR, DJALAYIRID In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. B. Lewis, CH. Pellat, J. Schacht. 2nd. Ed. Vol. II. C – G. Leiden : BRILL, 1991. ISBN 90-04-07026-5. S. 401 – 402. (po anglicky)
- ↑ Tauer, str. 235
- ↑ Kara Júsuf In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-03-18]. Dostupné online. ISBN 978-80-556-0487-9.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Seznam perských panovníků na českej Wikipédii. Ide o údaje v sekcii Zoznam panovníkov.