Edward E. Evans-Pritchard
| Edward E. Evans-Pritchard | |
| anglický sociológ a antropológ | |
 | |
| Narodenie | 21. september 1902 Sussex, Spojené kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 11. september 1973 (70 rokov) Oxford, Spojené kráľovstvo |
Edward Evan Evans-Pritchard (* 21. september 1902, Sussex, Spojené kráľovstvo – † 11. september 1973, Oxford) bol významný anglický antropológ a religionista.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v Sussexe. Vyštudoval históriu na univerzite v Oxforde, kde v roku 1924 získal M.A. z moderných dejín. Neskôr sa zapísal na London School of Economics. Študoval predovšetkým u Charlesa Gabriela Seligmana. Spoločne s Razmondom Firthemom bol prvým žiakom Bronislawa Malinowského, ale so svojim učiteľom sa neskôr intelektuálne rozišiel. V roku 1926 získal Charels Gabriel Seligman kontrakt na výskum domorodých populácii v Sudáne. Pre chorobu však nemohol pokračovať a tak túto úlohu prevzal Evans-Prichard. V roku 1927 získal doktorát po obhajobe dizertačnej práce, v ktorej zahrnul výsledky z trojmesačného terénneho výskumu.
V roku 1930 začal Evans-Pritchard svoj výskum. Bolo to krátko po tom ako Briti krvavo potlačili povstanie Nuerov. Z tohto dôvodu sa stretol s veľmi chladným prijatím. V roku 1932 sa stal profesorom sociológie na univerzite v Káhire, pričom v tridsiatych rokoch pôsobil zároveň ako lektor sociológie Afriky v Oxforde. Svoju pedagogickú činnosť prerušoval terénnym výskumom medzi sudánskymi Azandami, Anuakmi a Nuermi. Počas druhej svetovej vojny Evans-Pritchard organizoval ako britský dôstojník guerillu v Sudáne a Etiópii. Postavil sa do čela domorodého oddielu Anuakov, s ktorými operoval v pohraničných oblastiach Etiópie, ktoré boli ovládané talianskou armádou. Počas druhej svetovej vojny bol poslaný do Lisabonu a neskôr do Líbye. Účelovo si pestoval povesť cestovateľa, dobrodruha, vynikajúceho rozprávača, ale aj pištoľníka a pijana. V roku 1944 konvertoval ku katolicizmu. V roku 1946 sa stal profesorom sociálnej antropológie na univerzite v Oxforde, kde prednášal až do roku 1970.[1]
Práca[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho najznámejšia štúdia bola monografia The Nuer, (1940). Obsahuje výsledky študijného pobytu medzi Nuermi, ktorý Adam Kuper označil za najvplyvnejší antropologický výskum svojej generácie. Nuerom boli tiež venované práce Kinship and Marriage among the Nuer (Nuerský príbuzenský systém a manželstvo, 1951) a Nuer Religion (Nuerské náboženstvo, 1956). Evans-Pritchard sa venoval úzkemu vzťahu medzi nuerským pastierstvom a ekologickými podmienkami oblasti a spôsobom, ktorým prírodné faktory ovplyvňujú nuerský sociálny systém a spôsob obživy. [2]
Hlavné myšlienky[upraviť | upraviť zdroj]
Zvláštnu pozornosť venoval nuerskému poňatiu času a priestoru. Konštatoval, že Nueri poznajú dvojaký druh chronológie. Za prvé tot, tzv. ekologický čas odrážajúci prírodné cykly a predstavujúci tak abstrakciu vzťahu Nuerov k prírodnému prostrediu. Za druhé štrukturálny čas, ktorý vymedzil Evans-Pritchard. Ten sa týka periodicity sociálnych vzťahov a spoločenského vývoja jedinca. Meranie času u Nuerov podľa Evansa-Pritcharda nie je na základe objektívneho merania či odhadovania, ale na základe vlastných sociálnych a ekonomických vzťahov a hodnôt.
Veľkú pozornosť venoval fenoménu čarodejníctva. Od funkcionalistického výkladu, ktorý sa zameriava na pragmatický aspekt zmieneného javu, sa vrátil k intelektualistickému tylorovskému pohľadu na archaické religiózne fenomény. Na rozdiel od klasických evolucionistov tento intelektualizmus nechápal ako podnet ku kritickému hodnoteniu mentálnych schopností „divochov“, ale ako výzvu k zachyteniu vnútorného duševného sveta skúmanej populácie, k odhalení „významu“. Znovu si pokladá otázku o racionalite prírodných národov, ktorú si pred ním položili Tylor, Frazer a Lévy-Bruhl a vo svojej štúdii Witchcraft, Oracles and Magic among the Azande (Čarodejníctvo, veštby a mágia u Azandov, 1937) napísal: „Je myslenie Azandov tak odlišné od nášho vlastného, pretože môžeme iba popísať ich slová a činy, bez toho aby sme im rozumeli, alebo ide o úplne rovnaké myslenie ako je to naše vlastné, ktoré je iba vyjadrené v rozdielnom idióme?“ [3]
Diela[upraviť | upraviť zdroj]
- 1937 Witchcraft, Oracles and Magic Among the Azande. Oxford University Press. 1976, skrátené vydanie: ISBN 0-19-874029-8
- 1940a The Nuer: A Description of the Modes of Livelihood and Political Institutions of a Nilotic People. Oxford: Clarendon Press.
- 1940b "The Nuer of the Southern Sudan" Archivované 2012-01-21 na Wayback Machine. in African Political Systems. M. Fortes and E.E. Evans-Prtitchard, eds., London: Oxford University Press., p. 272-296.
- 1949 The Sanusi of Cyrenaica. London: Oxford: Oxford University Press.
- 1951a Kinship and Marriage Among the Nuer. Oxford: Clarendon Press.
- 1951b "Kinship and Local Community among the Nuer". in African Systems of Kinship and Marriage. A.R. Radcliffe-Brown and D.Forde, eds., London: Oxford University Press. p. 360-391.
- 1956 Nuer Religion. Oxford: Clarendon Press.
- 1962 Social Anthropology and Other Essays. New York: The Free Press. BBC Third Programme Lectures, 1950.
- 1965 Theories of Primitive Religion. Oxford University Press. ISBN 0-19-823131-8
- 1967 The Zande Trickster. Oxford: Clarendon Press.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku E. E. Evans-Pritchard na anglickej Wikipédii.