Preskočiť na obsah

Edwin Frederick O'Brien

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Edwin Frederick O'Brien OESSH
kardinál Svätej rímskej cirkvi
Emeritný veľmajster Rádu Božieho hrobu
Edwin Frederick O'Brien
Erb Edwin Frederick O'Brien OESSH
 Pastores dabo vobis
Dám vám pastiera
Štát pôsobeniaTaliansko Taliansko
USA USA
Funkcie a tituly
veľmajster Rádu Božieho hrobu
15. marca 2012 – 8. decembra 2019
Predchodca John Patrick Foley Fernando Filoni Nástupca
Predchádzajúce funkcie
Biografické údaje
Narodenie8. apríl 1939 (86 rokov)
Bronx, New York, USA
Alma materPápežská univerzita svätého Tomáša Akvinského
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka29. máj 1965 (26 rokov)
Francis Spellman
arcibiskup New Yorku
Biskup
Menovanie6. február 1996 (56 rokov)
Ján Pavol II.
Konsekrácia25. marec 1996 (56 rokov)
Katedrála svätého Patrika
SvätiteľJohn Joseph O'Connor
kardinál
SpolusvätiteliaPatrick Joseph Thomas Sheridan
biskup
John Gavin Nolan
biskup
Kardinál
Menovanie18. február 2012 (72 rokov)
Benedikt XVI.
Stupeňkardinál-diakon
2012 – 2022
kardinál-kňaz
2022 – súčasnosť
Titulárny kostolSan Sebastiano al Palatino
Odkazy
Edwin Frederick O'Brien na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Edwin Frederick O'Brien

Mons. Edwin Frederick kardinál O'Brien[1] OESSH (* 8. apríl 1939, Bronx, USA) je americký rímskokatolícky duchovný kňaz, biskup, od roku 2012 kardinál, ktorý stál na čele Rádu Božieho hrobu v rokoch 2011 až 2019. Predtým pôsobil ako arcibiskup Baltimoru v rokoch 2007 až 2011 a ako arcibiskup vojenských služieb USA v rokoch 1997 až 2007. V rokoch 1996 až 1997 bol pomocným biskupom arcidiecézy New York.[2]

Raný život a vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 8. apríla 1939 v Bronxe v štáte New York rodičom Edwinovi Frederickovi staršiemu a Mary Winifred O'Brienovej. Bol jedným z troch detí a mal dvoch bratov, Kena a Toma O'Brienovcov, ktorí sú dnes už zosnulí. Absolvoval školu Our Lady of Solace Parish School v Bronxe v roku 1953 a v rokoch 1953 až 1957 navštevoval strednú školu St. Mary's High School v Katonah v štáte New York.

Vstúpil v roku 1959 do seminára sv. Jozefa v Yonkers v štáte New York, kde získal bakalársky titul (1961), magisterský titul (1964) a magisterský titul (1965).

Kardinál Francis Spellman ho 29. mája 1965 vysvätil za kňaza v katedrále svätého Patrika na Manhattane pre arcidiecézu New York.[3]

Slúžil ako civilný kaplán na Vojenskej akadémii Spojených štátov vo West Pointe až do roku 1970, kedy narukoval do Zboru kaplánov armády USA v hodnosti kapitána. Absolvoval armádny letecký výcvik so zoskokom padákom.[4] V roku 1970 začal slúžiť ako kaplán vo Fort Bragg v Severnej Karolíne v rámci 82. výsadkovej divízie armády USA.

Počas vojny vo Vietname v roku 1971 bol vyslaný do Južného Vietnamu so 173. výsadkovou brigádou americkej armády a 3. brigádou 1. jazdeckej divízie.[5] Počas pobytu v Južnom Vietname bol umiestnený na vidieku a lietal vrtuľníkom s protestantským farárom, aby slúžil vojakom. V roku 1972 bol prevelený do Georgie, kde slúžil ako kaplán vo Fort Gordon až do svojho prepustenia zo služby v roku 1973.

V roku 1973 poslal kardinál Terence Cooke ho poslal študovať do Ríma na Pápežskej severoamerickej vysokej škole v Ríme. V roku 1976 absolvoval Pápežskú univerzitu sv. Tomáša Akvinského Angelicum v Ríme s doktorátom z posvätnej teológie. Jeho dizertačná práca mala názov Pôvod a vývoj morálnych princípov v teológii Paula Ramseyho.

Po návrate do New Yorku pôsobil v rokoch 1976 až 1981 ako vicekancelár Newyorskej arcidiecézy a zároveň ako zástupca pastora v katedrále sv. Patrika na Manhattane. Koordinoval návštevu pápeža Jána Pavla II. v New Yorku v roku 1979 a v rokoch 1981 až 1983 bol riaditeľom komunikácie arcidiecézy.

V roku 1986 bol Vatikánom povýšený na čestného preláta Jeho Svätosti. V rokoch 1985 až 1989 pôsobil ako rektor Seminára sv. Jozefa a v rokoch 1990 až 1994 ako rektor Pápežského severoamerického kolégia. Po návrate do New Yorku pôsobil ďalšie funkčné obdobie ako rektor St. Joseph's, a to v rokoch 1994 až 1997.

Pomocný biskup New Yorku

[upraviť | upraviť zdroj]

6. februára 1996 ho Ján Pavol II. vymenoval za pomocného biskupa New Yorku a titulárneho biskupa diecézy Thizica I. Biskupskú konsekráciu prijal 25. marca 1996 v katedrále sv. Patrika z rúk kardinál O'Connora, pričom biskupi Patrick Sheridan a John Nolan boli spolusvätiteľmi. Za svoje biskupské motto si zvolil: „Pastores Dabo Vobis“, čo znamená „Dám vám pastierov“.

Arcibiskup pre vojenské služby, USA

[upraviť | upraviť zdroj]

7. apríla 1997 ho Ján Pavol II. vymenoval za arcibiskupa koadjutora pre arcidiecézu vojenských služieb USA. Nahradil arcibiskupa Josepha Dimina, keď 12. augusta 1997 odišiel do dôchodku.

Arcibiskup Baltimoru

[upraviť | upraviť zdroj]

12. júla 2007 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za 15. arcibiskupa Baltimoru. Spomínajúc na výzvu, ktorú dostal z apoštolskej nunciatúry vymenovanie okamžite prijal a neskôr poznamenal: „Myslím, že to je jedna z vecí, ktoré som si odniesol z armády. Keď dostanete rozkaz, prijmete ho.“ Nahradil kardinála Williama Keelera. Do úradu bol uvedený 1. októbra 2007 v katedrále Panny Márie Kráľovnej v Baltimore.

29. júna 2008 mu Benedikt XVI. v Bazilike svätého Petra v Ríme pálium, rúcho ktoré nosia metropolitní biskupi. V októbri 2008 venoval Modlitebnú záhradu pápeža Jána Pavla II. v Baltimore, ktorú nazval „svätyňou v trpiacom meste“.[6] Tri roky a 11 mesiacov ako arcibiskupa boli jedným z najkratších funkčných období v histórii Baltimore. Počas pôsobenia ako arcibiskup bol v rokoch 2007 až 2011 veľkopriorom Rádu Svätého hrobu v Stredoatlantickom USA.

Veľmajster Jazdeckého rádu Svätého hrobu v Jeruzaleme

[upraviť | upraviť zdroj]

17. augusta 2011, po tom, čo kardinál John Foley dosiahol povinný vek odchodu do dôchodku, sa kardinál Tarcisio Bertone počas návštevy Ríma ho opýtal, či by prevzal pozíciu pro - veľmajstra. Pozíciu prijal nasledujúci deň a 29. augusta 2011 ho Benedikt XVI. vymenoval.[7]

18. februára 2012 ho Benedikt XVI. povýšil na kardinála. Bol vymenovaný za kardinála-diakona s titulárnym chrámom San Sebastiano al Palatino, rovnakým titulárnym chrámom, ktorý predtým mal kardinál John Foley. 15. marca 2012 bol menovaný za veľmajstra Jazdeckého rádu Svätého hrobu v Jeruzaleme.[8]

21. apríla 2012 bol menovaný za člena Kongregácie pre východné cirkvi a Pápežskej rady Cor Unum.[9] Zúčastnil sa pápežského konkláve v roku 2013, na ktorom bol zvolený pápež František.[10]

Pápež František 8. decembra 2019 prijal jeho rezignáciu na funkciu veľmajstra.[11] 4. marca 2022 bol povýšený do hodnosti kardinála-kňaza.[12]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Cardinal Edwin Frederick O'Brien [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ Edwin Frederick Cardinal O’Brien [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ O’BRIEN Card. Edwin Frederick [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  4. ↑ Cardinal Edwin F. O’Brien – Biography [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ Cardinal Edwin F. O'Brien [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Pope John Paul II Prayer Garden [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ RINUNCE E NOMINE, 29.08.2011 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  8. ↑ RINUNCE E NOMINE, 15.03.2012 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  9. ↑ RINUNCE E NOMINE, 21.04.2012 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  10. ↑ List of Cardinal Electors [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ Rinunce e nomine, 08.12.2019 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  12. ↑ Ordinary Public Consistory for the vote on some Causes for Canonization, 04.03.2022 [online]. . Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Edwin Frederick O'Brien na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edwin_Frederick_O%27Brien&oldid=8075185“