Egypt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Egyptská arabská republika

جمهوريّة مصر العربيّة

Vlajka Egypta Znak Egypta
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
بلادي بلادي بلادي
Biládí, biládí, biládí
(Moja domovina, moja domovina, moja domovina)
EGY orthographic.svg
Miestny názov  
 • dlhý جمهوريّة مصر العربيّة‎ Džumhúríja Misr al-Arabíja
 • krátky مصر
Misr (egypt. dialekt: Masr)
Hlavné mesto Káhira
30°2′ s.š. 31°13′ v.d.
Najväčšie mesto Káhira
Úradné jazyky arabčina
Demonym Egypťan, Egypťanka[1]
Štátne zriadenie
Zvolený prezident
Predseda vlády
poloprezidentská republika
Abdel Fattah el-Sisi
Ibrahim Mahlab
Vznik 28. február 1922
Susedia Izrael, Sudán, Líbya
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
1 001 449 km² (29.)  
6 008 km² (0,6 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2017)
 • sčítanie (2006)

 • hustota (2017)
 
93 555 000[2] (14.)
72 798 000[3]

90/km² (118.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2015
330,765 mld. $ (21.)
12 560 $ (100.)
Index ľudského rozvoja (2014) 0,690 (108.) – stredný
Mena egyptská libra (EGP)
Časové pásmo
 • Letný čas
VEČ (UTC+2)
VEČ (UTC+3)
Medzinárodný kód EGY / EG
Medzinárodná poznávacia značka ET
Internetová doména .eg
Smerové telefónne číslo +20
Káhira
Egyptská púšť

Egypt (arab. مصر‎ Misr) dlhý názov Egyptská arabská republika, je severoafrický arabský štát.

Egypt je turisticky atraktívna prímorská krajina pri Stredozemnom a Červenom mori. Pamiatky svetového významu sú chránené organizáciou UNESCO. Z obdobia staroveku sú najvýznamnejšími pyramídy v Gíze, Údolie kráľov, chrámy v Karnaku, Luxore, Abú Simbel; z obdobia stredoveku mešity. Problémom zostáva hospodárska zaostalosť, autoritatívny režim s nedostatkom demokracie a islamský radikalizmus.

Geografické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Zo severu ju ohraničuje Stredozemné more, zo západu hranica s Líbyou, z juhu Sudán, z východu Červené more, Akabský záliv oddeľuje Sinajský polostrov od Saudskej Arábie . Najkratšia je hranica s Izraelom a pásmom Gazy (Palestínske okupované územia).

Hlavné mesto Káhira (aglomerácia 15 mil. obyvateľov) a druhé najväčšie mesto Alexandria ležia v delte najväčšej egyptskej rieky Níl.

  • Členstvo v organizáciách: OSN, OAJ, LAS, OAPEC
  • Poloha: 25° – 36° v. d.; 22°–32° s. š.
  • Územie: púšte 96 %, poľnohospodárska pôda 2,6 %, mestá 0,8 %, vodné plochy 0,6 %

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Egypt sa hierarchicky člení na:

  • 4 skupiny guvernorátov/regióny (nie je to administratívna jednotka v pravom zmysle slova): Pohraničné guvernoráty,Guvernoráty Dolného Egypta, Guvernoráty Horného Egypta a Mestské guvernoráty
  • 27 guvernorátov (arab. muháfada/muháfaza) – pozri guvernorát (Egypt)
  • vidiecke okresy (arab. markaz) a mestské okresy (arab. kism/qism) – pozri vidiecky okres (Egypt) a mestský okres (Egypt)
  • dediny (arab. karíja/qaríja) na vidieku a mestské štvrte (arab. šejacha - شياخة) v mestách - pozri dedina (Egypt) a mestská štvrť (Egypt)

Dejiny Egypta[upraviť | upraviť zdroj]

Starý Egypt je pre nás na rozdiel od Grécka a Ríma už mŕtvy a jeho kultúru a civilizáciu nepociťujeme ako súčasť živého dedičstva. Zahynul zhruba pred dvoma tisícmi rokov, keď sa pri stretnutí s vtedy pokročilejším grécko-rímskym zriadením zrútil pod kamennou ťarchou svojej trojtisícročnej histórie. Jeho trosky pokryl potom svet arabský. Do nášho povedomia sa vrátil pred necelými dvoma storočiami, po Napoleonovej egyptskej expedícii roku 1798, a najmä po Champollionovom rozlúštení egyptským hieroglyfov roku 1822. Od tých čias však záujem oň nezhasol.

Už sama krajina, ktorá bola javiskom nesmierne dlhých egyptských dejín, sa nepodobá iným: pre kontrast medzi sýtou zeleňou nílskeho údolia a striebristou hneďou nedohľadnej púšte, medzi kypriacim životom na brehoch rieky a ríšou smrti za posledným jarkom zavlažovacích kanálov, medzi vysokým modrým nebom a nízkym obzorom lemovaným vejármi paliem a hrotmi minaretov. Nepodobá sa iným ani pre silu a prítomnosť tradícií v spôsobe výroby a života, z ktorých mnohé majú korene až v časoch faraónov. Čím sa však od ostatných úplne odlišuje, sú aj pamiatky: megalitické pomníky kultu kolosálnosti, stavby z nesmiernych hĺbok vekov a pre večnosť.

Prehistória a starovek[upraviť | upraviť zdroj]

Egypt má dlhú a bohatú minulosť. Najvýznamnejšie pamiatky pochádzajú zo sklonku paleolitu, kedy sa usadili v údolí Nílu prví lovci-zberači. Neolit začína v Egypte najneskôr v 6. tisícročí pred Kr. Zhoršovanie klimatických podmienok (pokračujúce vysušovanie Sahary) má za následok koncentráciu obyvateľstva do údolia Nílu. Okolo 4. tisícročia prichádza k dôležitým sociálnym a kultúrnym zmenám, neolit vystrieda chalkolit. Potreba vysporiadania sa s každoročnými záplavami, ktoré prinášali životodarné úrodné bahno má za následok budovanie rôznych odvodňovacích a zavodňovacích kanálov, vrstva kňazov má na starosti kalendár a predpovede. Z vrstvy bojovníkov a kňazov sa vyčleňuje vládca – neskôr nazývaný faraón. Vznik miest, doklady diaľkového obchodu, prvé piktografické hieroglyfické písmo, postupné zjednocovanie Egypta je začiatkom starovekých dejín Egypta.

Starý Egypt bol jedným z najstarších centier ľudskej civilizácie, pričom jeho etnická a kultúrna kontinuita trvala viac než 4 000 rokov. V 4. tisícročí pred Kr. vznikli prvé štátne útvary (tzv. nomy), zlúčené na konci 4. tisícročia do Horného a Dolného Egyptu. Od polovice 3. tisícročia už v regióne bola zjednotená, tzv. Stará ríša. Kultúrny a politický rozkvet nastal počas panovania tzv. Strednej ríše v 1. polovici 2. tisícročia pred Kr., pričom bol prerušený vpádom Hyksósov. Znovu bol Egypt zjednotený počas 2. polovici 2. tisícročia za vlády Novej ríše. V tzv. neskorej dobe od konca 1. tisícročia až do 4. storočia n. l. nastáva postupný úpadok a rozpad krajiny, dovŕšený dobytím Egyptu Alexandrom Veľkým v 4. storočí pred n. l. a nastolením vlády Ptolemaiovcov.[4] Obdobie nového rozkvetu Ptolemaiovského Egyptu ukončila rímska nadvláda po porážke poslednej faraónky Kleopatry VII. a Marka Antonia v Alexandrii v roku 30 pred n. l. Egypt sa následne po víťazstve Octaviana stal rímskou provinciou.

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Po rozdelení Rímskej ríše pripadla provincia Egypt jej východnej, byzantskej časti. Región, na čele s Alexandriou, sa stal jedným z centier šírenia raného kresťanstva, dodnes v Alexandrii sídli patriarchát. Po upevnení Byzancie v 6. storočí narastal hospodárske a náboženské rozpory medzi Egyptom a Konštantínopolom v 7. storočí. To využili expandujúce arabské moslimské vojská a medzi rokmi 639 – 642 rašídovský kalifát dobyli Egypt.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pyramída v Gíze.

Nech sa vyberieme v Egypte hociktorým smerom, vždy sa dostaneme k dielam, čo nás ohromia rozmermi i vekom. Sedemdesiat až osemdesiat pyramíd si tam dali postaviť dávni králi. Chufuová pyramída z čias pred 4500 rokmi je dodnes svojou hmotnosťou najväčšia stavba na svete. Džoserova pyramída pri Sakkare z čias pred 4600 rokmi je najstaršia monumentálna stavba na svete. Stopäťdesiat až dvesto chrámov a kaplniek veľkých ako chrámy dali postaviť egyptskí králi sebe a svojim bohom. Amonov chrám v Karnaku s desiatimi pylónmi a stĺpmi vysokými vyše dvadsať metrov je aj v troskách, najväčší chrám, čo stojí na chrbte Zeme, Ramesseho chrám v Abú Simbele, ktorý vznikol vytesaním vyše tridsaťtisíc ton kameňa zo skalného útesu, je najväčším chrámom pod povrchom Zeme. Egyptskí sochári vytvorili najviac sôch najväčších rozmerov. Kolosy Amenhotepa III. majú výšku bezmála osemnásť metrov, kolosy Ramesseho II. majú hmotnosť päťdesiat až sto ton, cestu medzi dnešným Karnakom a Luxorom lemovalo vyše tisíc sfíng. Egyptskí maliari pokryli steny mastáb, napríklad Čejovej alebo Ptahhetepovej, stovkami výjavov s tisíckami postáv. Majstri reliéfu vyzdobili pylón luxorského chrámu vojnovou scénou, na ktorej uteká pred egyptským kráľom desaťtisíc nepriateľov. Kto by chcel odpísať nápisy vytesané na múroch Horovho chrámu v Edfú, potreboval by na to približne dvadsaťpäť rokov...

Stavby v meradlách obrov, skvelé sochy a maľby s dodnes sviežimi farbami, šperky vycibreného vkusu a nevyčísliteľnej hodnoty, obyčajné roľnícke náradia a zlatom vykladané zbrane, alabastrové a porfýrové vázy – to všetko môžeme vnímať bezprostredne a priamo. Existujú však staroegyptské pamiatky, ktorých pochopenie a ocenenie potrebuje sprostredkovateľa.

Panovníci[upraviť | upraviť zdroj]

Tutanchamon

Písomné pamiatky starých Egypťanov potvrdzujú, čo sme tušili pri pohľade na pyramídy pri Gíze a Sakkare, na kolosy v Karnaku a Luxore, na neuveriteľné poklady z hrobiek takých nevýznamných panovníkov, ako boli Tutanchamon a Pasbachaenniut. „Kto je kráľ Horného a Dolného Egypta?“ čítame na nich v mnohých verziách. „Je to boh, ktorého prostredníctvom môžu ľudia žiť, je otcom i matkou všetkých, je sám od seba a nemá sebe rovného.“ Kráľ bol teda v Egypte viac kráľom ako hocikde inde. Bol nielen absolútnym vládcom, ale i stelesneným bohom, jeho slovo bolo štátnym zákonom a božím prikázaním. Takisto poddaný bol viac poddaným a otrok viac otrokom. Dokonca najvyšší hodnostári považovali za privilégium, keď smeli pri audiencii pobozkať kráľovi nohy, a nie iba zem pred jeho nohami.

V Egypte môžeme sledovať minulosť do nesmiernej vzdialenosti: históriu do hĺbky päťtisíc rokov, prehistóriu ešte o päťtisíc rokov hlbšie (prinajmenej). Sami Egypťania považovali za začiatok svojich dejín „zjednotenie Horného a Dolného Egypta kráľom Menim“, ktorého dnes kladieme do čias okolo roku 3100 pred n. l..

Hospodárstvo v starovekom Egypte[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné hospodárske odvetvie, poľnohospodárstvo, bolo závislé od Nílu a jeho každoročných pravidelných záplav. Stačilo rozviesť nílsku vodu s jej zúrodňujúcim bahnom vyhĺbenými kanálmi, zasiať zrno a po príslušnom čase zožať úrodu. Na to zasa stačilo používať najjednoduchšie výrobné nástroje a väčšmi ako na iniciatíve pracujúcich tu záležalo na organizácii práce. Celý proces produkcie a reprodukcie hlavných životných prostriedkov pozostával v podstate z opakovania a mechanického rozširovania toho, čo sa už dosiahlo. Všetko išlo rovnako rok čo rok, storočie po storočie. Keď bolo potrebné zvýšiť produkciu, nebolo potrebne skoro nič meniť na výrobných nástrojoch alebo na organizácii práce. Stačilo vykopať viac zavlažovacích kanálov a zväčšiť osevné plochy.

Jednou z najvýznamnejších čŕt starovekého Egypta bolo rozdelenie jeho spoločnosti na neuveriteľne protikladné triedy a navzájom oddelené kasty. Zdá sa, že cesta k tomu sa začala už v prehistorických časoch, v procese spájania pôvodne samostatných obcí a osád do krajov („nomov“), a tých potom do väčších útvarov, z ktorých sa postupne vytvorili kráľovstvá Horného a Dolného Egypta, a napokon zjednotená egyptská ríša. Toto spájanie bolo zaiste dobrovoľné, v záujme kooperácie a spoločenskej obrany, ale určite bolo aj násilné, pričom slabší boli podmaňovaní a porazení zotročovaní. Medzi víťazmi získavali privilegované postavenie velitelia vojsk, a najmä náčelníci.

Armáda[upraviť | upraviť zdroj]

Oveľa viac, ako o bojoch vo vnútri Egypta vieme o jeho zahraničných vojnách. Egyptskí králi viedli vojny vždy, keď mohli. Viedli ich proti svojim susedom i proti susedom týchto susedov, občas sa aj bránili proti útočníkom. Ich útočné vojny mali charakter lúpežných a dobyvateľských výprav, čo napokon ani neskrývali. V obranných vojskách bránili skôr svoj trón, ako svoju krajinu. Podľa zanechaných nápisov vždy slávne zvíťazili, nech už nad „ázijskými psami“ či „lupičmi z Lybie“ alebo „ničomníkmi z Núbie“. Ich kronikári si egyptské vojnové dejiny priam zritualizovali. Každý egyptský kráľ musel poraziť nepriateľov na východe i na západe i na juhu (na severe nie, lebo tam sa končí svet morom, pred ktorým mali Egypťania vždy tak trochu strach). Dvorní umelci potom tieto víťazstva patrične oslávili, a to bez ohľadu na to, či k nim vôbec došlo.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšia významná oblasť života starých Egypťanov, je oblasť náboženských predstáv, svet ich bohov. Je to oblasť oveľa dôležitejšia než by sme usudzovali podľa významu náboženstva v dnešnom alebo nedávnom svete. Bez orientácie v egyptských pamiatkach, v egyptskej literatúre a poézii, v egyptskom spôsobe života. Pyramídy boli totiž náboženské stavby, rovnako ako chrámy vystavané na slnku alebo skryté za obrovskými stĺpovými dvoranami v tajomnom pološere. Mastaby aj iné hrobky boli takisto náboženské stavby a mumifikácia mŕtvych bola výrazom náboženských predstáv. Rozhodujúca väčšina egyptských sôch a reliéfov vznikla z náboženských potrieb. Zachované egyptské literárne pamiatky majú okrem malých výnimiek náboženský charakter. Hrobky na pôde Egypta majú steny pokryté sériami malieb a reliéfov, ktoré zobrazujú realistické scény zo života, ale aj celkom fantastické bytosti: mužov so šakalími alebo krokodílími hlavami, ženy s kravskými rohmi, obludy skombinované z levov a hrochov, sokoly s ľudskými obličajmi, okrídlené hady s berlami, vtáky a tehly so ženskými tvárami, stromy, čo dávajú z prsníkov piť mlieko. Chrobák podobný lajniakovi sa v ňom stotožňuje so slnkom, hrošica pomáha žene pri pôrode, jedovatá kobra je ochrankyňou kráľa, neškodná korytnačka stelesňuje zlo. Tento chrobák a toto slnko sú zase bohovia, hrošica a kobra sú bohyne, korytnačka je akousi antibohyňou. Egyptológom sa z nich podarilo doteraz identifikovať niečo vyše dva a pol tisíca.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

  • štátne zriadenie: Prezidentská republika (od 1953)
  • hlava štátu: prezident Muhammad Mursí (od 2012 do 2013) bol zvolený v prvých slobodných prezidentských voľbách v Egypte. V júli 2013 armáda pozastavila platnosť ústavy a rozhodla o jeho zvrhnutí.
  • vláda: Národná demokratická strana (od 1978)
  • parlament: Volebné obdobie 5 rokov, 454 miest

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Koptsky kresťania v Alexandrii

Počet obyvateľov a hustota (s inými vstupnými údajmi ako v hornej tabuľke):

  • 1998: 64,2 mil.; 59 obyvateľov/km2
  • 2000: 65,6 mil.; 65,7 obyvateľov/km2

Ročný prírastok obyvateľstva:

Stredná dĺžka života:

  • Muži: 64 rokov, svetový priemer totožný
  • Ženy: 67 rokov, svetový priemer 68 rokov
Saint Mark's Coptic Orthodox Cathedral, Cairo

Veková pyramída:

  • Predproduktívny 0–14 rokov: 39 %
  • Produktívny 15–60 rokov: 54,4 %
  • Poproduktívny nad 60 rokov: 6,6 %

Dosiahnuté stupne vývoja:

  • Urbanizácia: 45 %
  • Gramotnosť: 51 %

Náboženstvá:

Etnické zloženie:

  • arabizovaní Hamiti: 99,8 %
  • menšiny: Beduíni, Núbijci, Berberi, Sudánci

Jazyky: arabčina (úradný), angličtina, francúzština

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Nezamestnanosť / Inflácia / hospodársky rast:

  • rok 1993: 20 % / 11 % / 0,5 %
  • rok 1997: 9,4 % / 6 % / bez údajov

Nominálny HDP na 1 obyvateľa:

Zahraničný obchod:

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Egyptská kultúra siaha do doby staršej ako šesť tisíc rokov. Staroveký Egypt patril medzi najstaršie civilizácie a po celé tisícročia si svoju kultúru, ktorá ovplyvnila mnohé kultúry v krajinách Európy, Afriky a stredného východu, udržal. Po ére faraónov sa Egypt dostal pod vplyv helenistickej, kresťanskej a islamskej kultúry. V dnešnej dobe je mnoho aspektov staroegyptskej kultúry prepojené s novšími prvkami obsahujúcimi vplyv západnej kultúry, ktorá je už sama o sebe ovplyvnená staroegyptskú kultúrou.

Hlavné mesto Egypta, Káhira, je najväčším mestom Afriky a po celé stáročia bolo centrom vzdelania, kultúry a obchodu. Egypt sa takisto pýši najvyšším počtom laureátov Nobelovej ceny z celej Afriky a arabského sveta. Niektorí egyptskí politici boli alebo sú v čele významných medzinárodných organizácií. Medzi ne napríklad patrí Butrus Butrus-Ghali, bývalý generálny tajomník OSN, či Muhammad Baradej, bývalý generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a držiteľ Nobelovej ceny mieru.

Egypt má rovnako veľký vplyv v arabsky hovoriacich krajinách. Moderná arabská kultúra je silne ovplyvnená egyptskú literatúrou, hudbou a kinematografií.

Umenie a architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká sfinga v Gíze.

Egypťania boli jednou z prvých civilizácií, ktorá začlenila dizajnové prvky do umenia a architektúry. Egyptská civilizácia je známa pre svoje kolosálne pyramídy, chrámy a monumentálne hrobky. Známymi príkladmi sú Džoserova stupňovitá pyramída, ktorá bola navrhnutá starovekým architektom Imhotepom, Veľká sfinga v Gize a chrám v Abú Sumbul. Moderné egyptskej umenie je veľmi rôznorodé. Významnými umelcami boli napríklad architekti Hasan Fathí a Ramses Wissem Wassef, sochár Mahmúd Mochtar či Izák Fanusa, ktorý sa zaoberal koptským umením.

V egyptskom hlavnom meste sa taktiež nachádza Káhirská opera, ktorá je centrom egyptského umenia. Egyptské umenie a filmový priemysel prekvitá od konca 19. storočia. Dnes je v Egypte k dispozícii cez tridsať satelitných kanálov a cez sto natočených filmov ročne. Káhira je už dlho známa ako "Holywood stredného východu". Každoročne hostí Káhirský medzinárodný filmový festival, ktorý je hodnotený ako jeden z jedenástich najlepších filmových festivalov na svete. [5] Medzi najznámejšieho egyptského herca patrí Omar Sharif.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra tvorí dôležitý kultúrny prvok v živote mnohých Egypťanov. Egyptskí spisovatelia a básnici boli medzi prvými, ktorí experimentovali s moderným štýlom arabskej literatúry. Ich štýl sa následne rozšíril po celom strednom východe. Egyptský spisovateľ Nadžíb Mahfuz bol prvým arabským spisovateľom, ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru. Najobľúbenejším literárnym žánrom medzi Egypťanmi je ľudová poézia.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Egyptská hudba je tvorená miestnymi, stredomorskými, africkými a západnými prvkami. V staroveku Egypťania používali mnohé hudobné nástroje, najviac však harfu, flautu a miestne nástroje ney a úd. Neskôr sa súčasťou hudobného prejavu stal spev a bicie nástroje. Súčasná egyptská hudba je ovplyvnená ľudovou tvorbou a umelci ako boli napríklad Sajid Darwíš, Umm Kulthum, Mohamed Abdel Wahab či Abd el-Halim Hafez. Od 70. rokov 20. storočia sa neoddeliteľnou súčasťou egyptskej hudobnej scény stáva pop music. Egyptská ľudová hudba sa aj naďalej hráva na svadbách či iných tradičných slávnostiach. Medzi najpopulárnejších spevákov súčasnosti patrí Muhammad Munir a Amr Dijáb.

Štadión v Káhire.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Najpopulárnejším športom v Egypte je futbal. Medzi najpopulárnejšie tímy patria kluby Al Ahly, Zamalek, Ismaila, Al-Ittihad Alexandria a Al Masry. Egyptská futbalová reprezentácia patrí medzi najúspešnejšie africkej celky. Svoje kvality dokazuje predovšetkým na africkom kontinente, kde už sedemkrát vyhrala Africký pohár národov, pričom v rokoch 1957 a 1959 ho získala dvakrát v rade a v rokoch 2006, 2008 a 2010 dokonca trikrát, čím vytvorila nový svetový rekord.

Medzi ďalšie populárne športy v Egypte patria squash a tenis. Egyptský squashový tím je známy po celom svete. Najlepším hráčom je Amr Sabana, ktorý medzi rokmi 2003 až 2009 vyhral štyrikrát svetový šampionát v squashi. Medzi africkými basketbalovými tímami je egyptský národný tím historicky najúspešnejší, čo sa týka výkonov na majstrovstvách sveta a Olympijských hrách.

Úspešná je aj hádzanárska reprezentácia, ktorá z osemnástich afrických šampionátov získala šestnásť medailí vrátane piatich zlatých.

V roku 2007 sa Omar Samra stal prvým Egypťan a najmladším Arabom, ktorý vystúpil na najvyššiu horu sveta Mount Everest. Expedícia, ktorá bola vedená južnou cestou, začala 25. marca 2007 a skončila o deväť týždňov neskôr.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenské slovníky
  2. Population Clock. Central Agency for Public Mobilization and Statistics: (27 April 2013). prístup: 27 April 2013.
  3. Population in Censuses by Sex & Sex Ratio (1882–2006). Egypt State Information Service.
  4. Encyklopedický inštitút Československej akadémie vied. Malá československá encyklopedie, 2. zväzok: D-CH. Praha, 1985, s.269
  5. FESTIVALS, Film. Find out more about the Cairo International Film Festival [online]. www.ukhotmovies.com, [cit. 2017-11-03]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]